Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
[2]
Zem Puškina i Lermontova[3]
tam v izbičke u obloka
narástla si dovysoka
od ich ľubozvučného slova.
A túžil som: ten čudný kraj,
Taťjanu v moci Onegina
i snežné vrchy Pečorina
i Vieru uzrieť, bože, daj![4]
Tu sedím o múr opretý
na slnci, na kamennej dlážke
v honvédsku blúzu odetý[5]
a dvaja tvoji poeti
nerozprávajú mi o láske:
Sú páni hrdí, zapätí.
Charkov 18. VII. 1915
[2] Zem Puškina — Charkov 18. VIII. 1915. Rukopis básne je v zošite RJJ č. 6. K napísaniu básne Jesenského inšpirovali pravdepodobne dva momenty, ktoré spomína vo svojom denníku (RJJ č. 35). Prvým je rozhovor o Puškinovi dňa 16. júla 1915 jedným „perevodčikom“, druhým spev ako sám uvádza „brata Rusa“, ktorý bol zamestnaný v kancelárii a pri práci si hlučným tenorom pospevoval Lermontovove verše „Vychažu ja adin na darogu“ (17. júla 1915).
[3] zem Puškina a Lermontova… — básnik označuje Rusko menami dvoch svojich najmilších ruských básnikov, ktorí neobyčajne vplývali na počiatky jeho tvorby.
[4] Taťjanu v moci Onegina / i snežné vrchy Pečorina / i Vieru uzrieť, bože, daj! — Taťjana — hrdinka Puškinovho veršovaného románu Eugen Onegin; Pečorin, Viera — hrdinovia Lermontovovho románu Hrdina našich čias; … snežné vrchy Pečorina — severný svah Kaukazu, kde sa odohráva dej Lermontovovho románu.
[5] … v honvédsku blúzu odetý… — V Rakúsko-Uhorsku bolo od vyrovnania r. 1867 dvojaké vojsko: spoločné vojsko, s veliacou rečou nemeckou, do ktorého dodávalo Uhorsko stanovený ročný kontingent brancov a ktoré podliehalo spoločnému ministerstvu vojny a spoločnému veleniu, a potom osobitné uhorské vojsko s veliacou rečou maďarskou, podliehajúce uhorskému ministerstvu národnej obrany a osobitnému uhorskému veleniu, tzv. honvédi (domobranci). Jesenský slúžil u honvédov.
Galéria obrázkov
.web.jpg)
Obrázok
