Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
[54]
O ruskej vesne nie, nebásni, že
je tu už, milostivý pán.
Otvor si okno dokorán,
pozri na jaro, čo vidíš z chyže:
Komíny, okná, strechy a kríže,
po stromoch čierne hniezda vrán,
chodníky, cesty hmla sivá líže
za ťažko budiacich sa rán.
Tam na „Dvorianskej“ čapice, šuby,
galoše, čižmy, snehu kúr…
Ba, predsa, zima zlámala zuby:
v priehľadných pančuškách — ažúr,[55]
v črievičkách ľahkých ako ich sľuby
a tenkých sukniach — zvesti búr.
Voronež 18. IV. 1916
[54] Ruská vesna — Voronež 18. IV. 1916. Rukopisné znenie básne sa zhoduje až na druhý verš, ktorý je takýto: Je tu už fantasie pán s knižným znením. Báseň do určitej miery súvisí s Jesenského súkromnými pomerami. Jesenský totiž v denníku RJJ č. 37 z 12. apríla v stati, kde opisuje svoj nový byt na Dubnickej ulici okrem iného napísal toto: „Výhľad na plechové strechy Voroneži, okná, komíny, veže, kríže a nebo.“ V tejto básni spomínaná Dvorianska ulica bola vtedy hlavnou voronežskou ulicou.
[55] … v priehľadných pančuškách ažúr… — ažúr — látka alebo pletivo prelamované prázdnymi očkami. Pančušky ažúr — prelamované pančušky, aké sa nosia iba za pokročilej jari.
