SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo robíš?…

[52]

Čo robíš? Otázkou je ustavične mojou.
Či hľadíš, ako ja, do mrku oblokom?
Či vidíš ako ja, za reťazami bojov
stáť lásku u okna, vo smútku hlbokom?

Či cítiš, ako ja, že životom by platil,
môcť priblížiť sa k nej, šat zdriapať zármutku,
keby ju v ramená rozradostenú schvátil
a držal v náručí, čo len na minútku?

Ja vidím: s úprimným ty vravíš hlavy sklonom:
Veď koľko zalkne sa bez svetla životov.
A šťastia okamih! Jak ľahko mrieť je po ňom,
a ešte ležať tam za známym malým domom,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
kam láska prišla by so svojou teplotou,
so slzou horúcou, so svojím drahým stonom!

Voronež 14. IV. 1916



[52] Čo robíš?… — Voronež 14. IV. 1916. Rukopis básne RJJ č. 6 sa iba na niektorých miestach odlišuje od knižného znenia:

verš 1:
Čo robíš? Otázkou je ustavičnou mojou

verš 6:
Môcť priblížiť sa k nej, šat sorvať zármutku

verš 8:
a držal v náručí, čo priam na minútku.

verš 9:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Počúvam. S úprimným ty vravíš hlavy sklonom.