SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyhnali ma…

[105]

Vyhnali ma z vlastnej chaty.
Bola zima — zvliekli šaty.
Smädný som bol — mláky dali.
Kamením ma kŕmievali.
Opľuvanô, zneuctenô
prekrstili moje meno.
Rodinu som veľkú mával,
nik sa ku mne nepriznával.

Sluhom som bol… Čoby sluha!
Priahavali ma do pluha.
Poháňali ako vola
po roli, čo mojou bola…
Ťahám v daždi. Ťahám v súši.
Robia rátu z mojej duši;
hrudy v srdci, neveselé,
prehlboké brázdy v čele.

Dvíham ruky — reťaz na ne!
Kročím — nohy poviazané.
Pohľadel by — pohľad strežú,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
povedal by — jazyk režú.
Prosiť by chcel — beda, beda —
bičom sa mi odpovedá.
Zaplakal by nad neresťou —
vytierajú slzy päsťou.

Smutno mi je, ťažko mi je.
Jarmo reže sa do šije.
Jarmo hlavu odreže mi.
Zahyniem na vlastnej zemi.
Ani ma nik neumyje,
ani plachtou neprikryje,
ani slzy nevyroní,
nepochová, nezazvoní!…

… Dolu chlapci, dolu z priča!
Každý z nás má švih od biča.
Sloboda sa krvou krstí.
Vytrhnime im bič z hrsti!
Zatnime s ním raz po vôli,
kto nás bil, nech toho bolí!
Nech sa ten bič točí, hviždí!
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nech tvár čiernu vraha hyzdí!

Aby toľko rán mal v tele,
koľko vrások máme v čele,
aby toľko krvi streklo,
koľko sĺz a potu tieklo,
aby toľko rokov stenal,
koľko chvíľ nás za nič nemal,
aby rástlo jeho semä
v kamení, čo vyorieme!

Petrohrad 10. VIII. 1917



[105] Vyhnali ma… — Petrohrad 10. VIII. 1917 (27. VII. 1917). Podstatných rozdielov medzi rukopisom RJJ č. 6 a knižným znením básne nieto.