Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
(Reflexia)
[98]
Je to tak krásne bojovať
za národ so zápalom,
je to tak krásne, ale keď
je človek generálom.
Vojaci brodia červení
krvavou mlákou, blatom,
a generál je červený
od futra pod kabátom.
Z tých tisíc búrok, tisíc bitv,
čo duby drobia v triesky,
vojakom — hromy zostanú,
generálovi — blesky.
Vojaci lezú po bruchu,
sneh biely na nich padá,
kým vodca v lôžko ako sneh
„zmorené údy“ skladá.
Nad druhým krížik očernie
a hôrne šumí lístia,
pokým na hrudi vodcovej
sa zlaté kríže blyštia.
Generál stojí na koni
za rezervami smele,
a predsa naňho povedia,
že stojí vojsku v čele.
Generál hádže odzadku
do boja chrabré voje,
a riekne v páde víťazstva:
To je víťazstvo moje.
Len generál nás môže raz
od okov oslobodiť,
a keď to nejde odrazu,
na retiazke nás vodiť.
Kto v čele je, ten môže stať
si v boji do úzadia,
bo kde sú hlavy bezpečné,
sa veľké umy radia.
Ký teda div, že pokým niet
československých kráľov,
boj ide nie tak o národ,
ako o generálov.
Je to tak krásne bojovať
za národ so zápalom,
je to tak krásne, ale keď
je človek — generálom.
Kijev 20. I. 1917
[98] Generálom — Kijev 20. I. 1917. V rukopise je pod čiarou RJJ č. 6 poznámka: Cenzúrou neprepustené. Táto poznámka pravdepodobne súvisí so zaradením básne do vydania, ktoré vyšlo v Jekaterinburgu. Rukopis básne má jedenásť štvorveršových slôh. V tranosciovskom vydaní nie je predposledná štvorveršová sloha, ktorá znie takto:
Ký teda div, že pokým niet
československých kráľov
boj ide nie tak o národ
ako o generálov.
V knižnom vydaní je v ôsmej slohe v prvom dvojverší oproti rukopisu ešte táto odchýlka:
Len generál od povrazov
môž národ oslobodiť.
