Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
[26]
Veď mnohí, mnohí zahynú,
veď viem, že treba pominúť,
no, nedaj, bože, zahynúť,
kým neuvidím otčinu
a tú, čo sa mi v objem vsunie,
sťa prsteň snúbenia na prst,
chcem z dlane jej mať lásky z hrsť,
za hrsť dať svoje srdce plnie.
A potom k bytu malému
nech zanesú ma moji známi,
keď drahí hodia mi do jamy
kus hrudky k vencu skromnému:
je ľahšie milujúcemu,
keď sú nablízku milovaní.
Charkov 4. VIII. 1915
[26] Vzdych — Charkov 4. VIII. 1915. Báseň je v rukopisnom znení v zošite RJJ č. 6. Viac veršov je poprečiarkovaných a nad nimi sú nadpísané iné. Poprečiarkované verše sú tieto:
verše 4 — 5:
kým nestretnem dlaň ženinu
čo sa do mojej ruky vsunie
verš 7:
chcem z dlane jej mať lásky z hrsť
verš 11:
keď ona hodí mi do jamy
verš 14:
v hrobe, keď nad ním milovaný.
Z veršov, ktoré autor prepracoval až príliš zreteľne vidieť, že celkove zameranie básne bolo pôvodne iné, než aké je v konečnom štádiu.
Galéria obrázkov
.web.jpg)
Obrázok
