SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už zase mrká…

[27]

Už zase mrká. Koľko ešte dní
zahasne tam za palôt pestrým radom,
obkrútených, sťa šatkou ňadrá, sadom,
kým príde túžený a posledný?

Či ozaj doma chladná jeseň skmáše
zelenú odev mladých topoľov?
Či zaplačú, sťa vietor, od bôľov
v konároch uschnutých i túžby naše?

I na čistinke háj sa rozrastá,
les hustý, tmavý, neprístupný lúčom,
a vlčích jám a tŕňov i na stá
je v ceste k zámku, v srdci našom mrúcom.
Ďaleko ešte izba trinásta
s odklínajúcim čarodejným kľúčom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Charkov 5. VIII. 1915



[27] Už zase mrká — Charkov 5. VIII. 1915. Rukopis básne je v zošite RJJ č. 6 a sa značne odlišuje od textu, ktorý vyšiel prvý raz vo vydaní v Jekaterinburgu 1918 i od vydania tranosciovského. Rukopisné znenie básne je takéto:

Už zase mrká. Koľko ešte dní
zahasne tam za palôt pestrým radom,
obkrútených, sťa šatkou ňádra sadom,
kým príde túžený a posledný?

Či ozaj doma zimný vietor zkmáše
zelenú odev mladých topoľov,
či zaplačú, sťa vietor, od bôľov
v konároch zoschnutých i túžby naše?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
I na čistinky háj sa rozrastá,
tma lesa nedovolí vniknúť lúčom,
po nebi stopy nieto všemohúcom
a priepastí a tŕňov i na stá.
Ďaleko kaštieľ, izba trinásta,
necvengnú ľahko čarodejným kľúčom.