SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Duša, harfa stará…

[29]

Duša, harfa stará, dopukaná,
natiahnutá struna tvoja zneje,
keď sa svetlo prelestného rána
do kasárne na prič ku mne leje.

Prítomnosť sa, sťa noc, skryje planá,
svetiel rad sa zapáli a smeje
v rozoranom poli spomínania,
osvecuje ťa a hreje, hreje…

Trhám ruže v našom malom sade,
prší rosa z nich na mokrú trávu:
slzy radosti, že pre zábavu

rvem ich žitie voňavé a mladé,
pre zábavu ruže, ktorá v rade
vykvitla a volá: „Poď na kávu!“

Charkov 8. VIII. 1915

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[29] Duša, harfa stará… — Charkov 8. VIII. 1915. Rukopis básne (RJJ č. 6) a knižné znenie sa zhodujú.