Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
[30]
Deň za dňom letí. Týždne uplynú.
Noc tichá, studená, vrav, šepniže mi:
či jeseň skrýva šťastnú hodinu,
čo povedie do drahej, rodnej zemi,
kde vidím i ja, jak sa rozvinú
v strapaté biele hlávky chryzantémy,
a jednu z nich, ich dušu rodinnú,
ku srdcu priviniem zas potešený…?
Ty mlčíš, ako mŕtva pri boku
živého, ktorý hrôzou ledva dýcha,
že strhneš ho raz v jamu hlbokú
a chryzantémy tam na obloku,
a jednu z nich, ich dušu, ktorá vzdychá,
viac neuvidím z večitého ticha.
[30] Chryzantémy — Charkov 14. VIII. 1915. Jesenský v súvislosti s touto básňou má v denníku RJJ č. 38 túto poznámku: „Poobede som sonetoval. Prišlo mi na um, čo mi žena raz v jednom liste písala: ako presádzala krizantémy a že až vykvitnú, bude koniec vojny a budeme sa spolu kochať v nich…“ Rukopis básne je v zošite RJJ č. 6.
Galéria obrázkov
.web.jpg)
Obrázok
