SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za papirosou papirosku…

[53]

Za papirosou papirosku
zapaľujem a fúkam dym
v ústrety lúčom slnečným,
čo cez obed sem hľadia trošku.

Jak sa on vlní v páse ich,
do zlata šedosť neba dáva
a v kusku toho neba pláva
milión práškov strieborných.

Obrážtek z ďalekého kraja
sa kreslí v úzky, svetlý rám,
načrtané sú chvíľky tam,
jak na kanapke sedia dvaja
a fúkajú dym, ako aj ja,
si navzájom — do obličaja.

Voronež 17. IV. 1916



[53] Za papirosou papirosku… — Voronež 17. IV. 1916. Rukopis básne RJJ č. 6 sa odlišuje od knižného znenia posledných šiestich veršov, ktoré sú takéto:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

A všetko sa to vrtí, spája
rozchádza, behá sem a tam
do okola, ba i ja sám,
ba nie som sám, sme tam my dvaja
dym fúkame ľa, aj ty, aj ja
si navzájom do obličaja.