Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
[57]
Zasvietil mesiac v malý sad.
Jablone kvitnú, bazica vonia.
Na chodník smutné vŕby sa klonia,
trasie sa tieňov tmavý šat
na mäkkej, vábnej pažiti,
čo v mladých listoch noc tichá zvanie.
Pri tomto nie je na zaplakanie
len tomu, kto už necíti,
za chvíľami, čo minuli,
keď drahé ústa ku tvojej perne
v pobozku nežnom priľnuli,
že sa nik k tebe netúli,
že slzy blaha tiché a mierne
už dávno, dávno skanuli.
Voronež 17. V. 1916
[57] V máji — Voronež 17. V. 1916. Vo svojom denníku RJJ č. 37. 17. mája 1916 si Jesenský poznačil: „Nebo zamračené. Vetrisko fučí. Jablone, ovocné stromy, basica kvitnú. Tráva po parkoch sa dokonale rozzeleňala. Ako by krásne bolo doma. Nedivím sa tým, ktorým je jedno ako sa skončí válka, nech sa len skončí, že by mohli ísť domov.“ V ďalšom texte Jesenský spomína svojich známych — Novotného a Štepánka — ktorí mu doniesli list od jeho spolužiaka. Tieto momenty inšpirovali Jesenského k napísaniu básne. Rukopis básne (RJJ č. 6) sa odchyľuje od knižného znenia v siedmom a ôsmom verši:
Ach, popritom nie na zaplakanie
je tomu len, kto necíti,
Galéria obrázkov
.web.jpg)
Obrázok
