Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
[80]
Prestali hlúpe pochody
cez blatá, piesky, cez vody,
raz vrchom a raz dolinou,
bučinou, brezím, smrečinou,
keď cesta rovnou nebola,
raz dohora, raz dodola,
raz výcval a bez oddychu,
raz s oddychom a potichu,
raz naholo — bez príveta,
raz bez cieľa, raz do sveta,
raz celí a raz bez kožky,
raz na bruchu, raz štvornožky,
raz slávne, raz bez výsledku,
raz nazadok, raz dopredku
a aká stála figúra,
raz s hurá a raz bez hurá…
Tu sedím, sťa kus lekvára.
Nik sa viac o mňa nestará.
len by sa baganč nepáral,
len by sa blúza posledná
držala troška dovedna,
len by sa pudlo nemilo
za švíkami nedvojilo,
len by sa čierna košeľa
vše oprala a belela,
len by cigáni v žalúdku
prestali kovať naskutku…
Charkov 2. VIII. 1915
[80] Prestali… — Charkov 2. VIII. 1915. V rukopise RJJ č. 6 sú dva varianty tejto básne. Prvý variant sa podstatne odlišuje od knižného znenia:
Prestaly hlúpe pochody
cez blata, piesky, cez vody
a keď púť rovnou nebola
raz do hora, raz do dola,
bučinou, briezím, smrečinou,
raz s hurrá a raz bez hurrá
a ako stála figúra
raz odkryte, raz štvornožky,
raz nebeský, raz čertovský.
Prestaly pre mňa na veky
napredovanie, úteky.
Tu trčím, sťa stín lekvára.
Nik sa viac o mňa nestará.
A ja by sa tiež nestaral,
keby sa bakanč nepáral,
keby tí diaľni boli tu
a mal by bluzu zašitú,
pocítil ruku ženinu
jak napráva mi perinu,
sa kloní, kloní ku priču,
pod hlavu dáva hlavnicu
a spod nej hrnček vyberá
s úsmevom na mňa pozerá,
hovorí: Už je po boji,
vyspi sa ešte v pokoji
a potom v mojom objeme
konečne domov pôjdeme.
Druhý variant sa odlišuje od knižného znenia v týchto veršoch:
verš 5:
a keď púť rovnou nebola
verše 21 — 22:
len by tá blúza posledná
sa chcela držať dovedna,
Ostatné odchýlky sú nepatrné a sú zväčša hláskoslovného charakteru.
Galéria obrázkov
Obrázok