SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Žene

[7]

Ponad kasární strechy červené
uzučká stuha stromov zelenie sa.
Široké, siné nebo peklom plesá,
dvor žltý zachvátilo v plamene.

Šedivý, biedny plienny[8] ku stene
za troškou tône polonahý klesá,
pot stiera hojný, hundre na nebesá,
že bez hriechu byť môže trpenie.

Mne v tomto ohni rovno v srdce padá
objatý viničom tvoj rodný dom
so záhradou, kde neraz deva mladá
na jabloň sedala… Ľa, teraz hľadá
tieň pod ňou iste. Bože, keby som
tak sedieť mohol, ako sa mi žiada!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Charkov 21. VII. 1915



[7] Žene — Charkov 21. VII. 1915. Báseň je v rukopise v denníku RJJ č. 35 a tiež v zošite RJJ č. 6. Vznik básne — pozri pozn. k predchádzajúcej básni. Na okraji RJJ č. 35 je autorova poznámka: Poslané!

[8] plienny (z rus.) — zajatec