SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozpáleným

[93]

Sťa slnca svetlo sklená prizma,
tak farbí rozkoš satanova
tie staré, krásne, jasné slová,
tie utešené, čisté písma,
čo zapálili lásku vrelú
a ukázali, jak sa letí
v nadchnutí ponad jasné méty
ku nášmu spoločnému cieľu…

Včuľ každý iba farbu chápe,
len lživé osvetlenie mámi,
čert depce svetlo kopytami,
čert čistotu nám z tvári zdriape.
Čert rehce sa nám natešený,
že srdcia sa do žlče máču,
že peklo spopod čiernej zemi
do dolín škrípania a plaču
už vyšlo a v nich rozpálení
namiesto ľudí — čerti skáču.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Voronež 23. V. 1916



[93] Rozpáleným — Voronež 23. V. 1916. Rukopis básne sa nám nepodarilo zistiť. Báseň Satan, Satan, ktorá je v rukopise RJJ č. 6, má motívy spoločné s touto básňou, takže ju môžeme považovať za variant:

Satan, Satan! Umučíš ma:
Nieto úprimného slova,
úprimného riadka, písma,
vychytiť ma z tohto rova.
Všetko zdrapíš v svoje zdrapy
krutou nenávisťou s nami.
Ty sa rehceš natešený,
jak sa srdcia v žlči máču
a že peklo zpopod zemi
do údolia túh a plaču
vyšlo, a v ňom rozpálení,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
miesto ľudí, čerti skáču.