SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Že vydýchnuť…

[110]

Že vydýchnuť vám čosi bráni?
Maďarskou korunou ste opásaní.[111]

Myšlienky vaše ako z olova?
To robí čiapka kráľova.

I srdce ako kameň? Neboráci,
ten metál prsia tlačí.

Že skrivení ste? Patrónov veľa
a na chrbte veď celé teľa.

Že nohy špejú vám jak žobráku?
Veď ste vždy v marši, lebo haptáku.

I ruky ako cent? Najnižší na svete,
každej tej hviezde salutujete.

Že nechce sa vám žiť v tom kríži stálom?
Neslúžte cisárom a kráľom!

Veď máte na pleci i pri boku,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
čo ranu môže zadať hlbokú,

i pred sebou i v patróntaške,
čo obľahčilo by dni ťažké,

len by ste na toho udierali,
komu ste sa, jak čertu, zapredali,

kto sa vás na zdravie neopýtal,
kto rany vaše nepočítal,

nezbadal, ako krv vám tečie,
jak štípe mráz a slnko pečie,

nemrel od hladu, ani od smädu,
pľuval na žobráctvo a na biedu…

Len by ste udierali, kam úder patrí,
len by ste boli naši bratri!

Petrohrad 7. XI. 1917



[110] Že vydýchnuť… — Petrohrad 7. XI. 1917 (25. X. 1917). Rukopis básne RJJ č. 6 sa zhoduje s knižným znením. V dvanástom a trinástom dvojverší je však toto znenie:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

kto nezbadal, že krú vám tečie,
jak štípe mráz a slnko pečie

necítil hlad, necítil biedu,
neumieral od smädu.

[111] Maďarskou korunou ste opásaní — Honvédi boli opásaní opaskom, ktorý mal pracku so znakom Uhorska, na ktorom bola známa svätoštefanská koruna.