Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Radmila Pekárová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 81 | čitateľov |
Trieda prvá a najnižšia
Táto trieda má tri oddelenia:
Prvé sa zve oddelenie Abecedárov. Jemu zverujú rodičia negramotného chlapca. Prichádza tam čoby „tabula rasa“,[88] na ktorej síce v skutočnosti nie je nič napísané, ale všetko sa dá do nej vpísať. Jasne hovorí o tom biskup Jeronym[89] v liste Gaudentiovi O výchove dieťaťa Pacatuly, zv. I, 45: „Dieťa ťa nasleduje, kdekoľvek ho povedieš, ako voda v suchom piesku nasleduje tvoj prst, ktorý vopred ťaháš. Takisto poddajný a útly vek je povoľný na hociktorú stranu a dá sa viesť, kdekoľvek ho povedieš.“
Nakoľko však s bohom nesmrteľným treba začínať každú prácu, aj vyučovanie sa začína modlitbami z Lutherovho Katechizmu. Potom nech sa deti učia usilovne poznávať tvary písmen, ich význam, spájanie a hlásky, aby neznešvarovali latinčinu chybami materinského jazyka. Toto zlo je pre nedbanlivosť učiteľov všeobecným javom takmer u všetkých národov. Z tej príčiny je žiadúce mať na zreteli prospech detí, radí Ján Ludovici (pozn. a) v diele De ratione studii puerilis (O spôsobe vzdelávania chlapcov), zv. I, časť I., aby písmená rozdielne od materinského jazyka už v ranom veku hlasno sa vyslovovali a vštepovali, a to nielen v latinčine, v ale aj v každej inej reči.
Pozn. a — Fridrich Videbramus,[90] Ján Stosselius, Maxim Morlinus, M. Martin Mirus, Vavrinec Lindemann, Lukáč Tangel v diele Ratio administrandi scholas Triviales (Ako spravovať triviálne školy) takto píšu o abecedároch: Títo sa majú cvičiť sprvoti v detských základoch, aby sa naučili mená, význam a tvar písmen správne poznávať a rozoznávať. Aby to nováčikovia ľahšie dosiahli, triedny učiteľ najnižšej triedy má mať na nástennej tabuli zobrazené písmená, ktorých tvar má zodpovedať tlačeným písmenám abecedy. Na tejto tabuli nech ukazuje tvary a rozdiely písmen všetkým žiakom. Neskoršie nech žiada od jednotlivcov alebo aspoň od menej chápavých, ako si zapamätali ukázané tvary a ich rozdiely. Keďže je veľkou okrasou človeka jasná, zreteľná a článkovaná výslovnosť, veľmi osoží v tomto smere cvičiť jazyk a ľudské ústa od útleho veku. Začiatky základného vyučovania sa majú uplatňovať hneď a v takej školskej prípravke, aby sa žiaci učili presne a zreteľne vyslovovať samohlásky a spoluhlásky, najmä tie, ktoré sú si najviac príbuzné, ako b-p, d-t. Ak si chlapci osvoja zlú výrečnosť a budú ich miešať, neskoršie pri písaní diktátov budú robiť chyby. Porovnaj predslov Breviaria, obsahujúci začiatky vzdelávania v nemeckom jazyku, čiže ABC der Gelehrsamkeit, tlačou a nákladom Krištofa Kobersteina, Delitsch pri Meissene.
[88] Organizácia slovenských protestantských stredných škôl brala si vzor z Nemecka, odkiaľ čerpalo feudálne Slovensko všetku svoju vzdelanosť i vedu. Najstarší nemecký školský poriadok tzv. Saský (Kursächsiche Schulordnung) z r. 1528 rozdeľoval žiactvo do troch skupín (oddelenia, Haufen). V prvej sa učili čítať a poznávať abecedu, recitovať modlitby, latinskú mluvnicu podľa Donáta a písať. Z autorov volili Catóna. V druhej skupine sa preberala gramatika a v tretej sa zameriavali na výklad latinských klasikov.
Podobne bol spracovaný školský poriadok brunšvický z r. 1528 (Van den Scholen), vzišlý z pera Jána Bugenhagena, ako aj školský poriadok hamburský (1529) a lübecký (1531). Ešte wittenberský školský poriadok z r. 1533 delil „Lateinische Knaben Schuel“ na tri triedy, kým šlesvicko-holšteinský z r. 1542 delil strednú školu na päť stupňov čiže tried. Tak isto rozdeľuje partikulárne školy školský poriadok würtenberský z r. 1559, nazývajúc triedy (classes) od najnižšej po najväčšiu: prima, secunda, tertia, quarta, quinta. Zato v Brzegu bola najnižšia trieda quinta, najvyššia prima (r. 1581). Magdeburský školský poriadok rozoznával až deväť tried, pričom deviata bola triedou najnižšou (classis elementaris, od r. 1553). Podobne bolo organizované gymnázium v Strasburgu, ktorému vtisol hlbokú pečať svojej osobnosti jej dlhoročný rektor Ján Sturm (1507 — 1589). Jeho „De literarum ludis recte aperiendis liber“ z r. 1538 sa stal vzorom takmer celej Európe.
[89] Jeronym, vlastne Sophronius Eusebius Hieronymus (cca 340 — 420), žil v Carihrade a Ríme. O výchove detí písal Pacatule, dcére svojho priateľa Gaudentia.
[90] Fridrich Videbramus, doktor teológie z Voigtlandu (1532 — 1585). — Martin Mirus, prof. teológie v Jene, zomrel r. 1593.
— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam