ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

,Chlapčenské oriešky‘ čiže známejšie výroky (sententiae) sú pekne zostavené (pozn a). Podľa náhľadu veľmi múdrych mužov treba žiakov zábavným spôsobom nakloniť k vážnejšej životnej múdrosti. Preto nech sa také sentencie vyberajú v abecednom poriadku. Oriešky s týmto zameraním vydal pod názvom Illustrium Poetarum ac Comicorum Flores (Kvety vynikajúcich básnikov a komikov) z Terentia, Plauta, Vergilia, Horatia, Ovidia, Persia a Juvenala, M. Friderik Müller,^[109] rektor školy v Norimberku roku 1677. Rozumové schopnosti nadaných žiakov, najmä tých liknavých, treba podnecovať spoločnými a vážnymi diskusiami s protinámietkami, odpoveďami, primeranými sentenciami, prísloviami, príbehmi a článkami, aby sa pamäť žiakov neprepínala. „Železo sa kuje železom“, hovorí Šalamún (pozn. b). Učitelia, ktorí povedú takto cvičenia v jednotlivých triedach, nech konajú túto prácu s vľúdnou tvárou a bez mrzutosti. Nech zaobchádzajú zhovievavo so žiakmi doteraz nevedomými, aby nevhodné zaobchádzanie neodpudzovalo žiakov od učiva.

Pozn. a — V tomto prvom rozbehu štúdií nijako nezavrhujem krátke mravné výroky, lebo predstavy o nich zotrvajú v mysli, i keď ich žiaci ešte dostatočne nechápu. Pozri Morhof, Polyhistor, kniha II, hlava IX, § 54.

Pozn. b — Takéto preteky sa majú uskutočňovať bez náruživosti, ctižiadosti, namyslenosti, bez kriku a priveľa hukotu, bez straty času, aj bez hriechu, za prítomnosti rozumného učiteľa, preniknutého láskou a duchom Ježiša Krista, ktorý žije a myslí o sebe v pokore, svoj úrad zastáva svedomite, ktorý sa horlivo stará o blaho žiactva a všetko to koná pre väčšiu slávu božiu. Godofred Vockerod v knihe De literarum studiis Consultationibus (Rady o štúdiu vied), XVI, § 9 radí: „treba sa modliť o tieto dary, predovšetkým povzbudzovať menej nadaných žiakov,“ čo prakticky aj sprevádzajú veľmi chýrni učitelia, o ktorých sa hovorí v predchádzajúcom článku 19. Ahasver Friscius (Fritsch) v diele Scholaris peceans (Chybujúci žiak) nezamieta túto prax a dôvodí, že treba zachovať istú mieru (Kap. IX). Mimochodom iba letmo sa zmieňujem o knihe M. Fabia Quintiliána Institutiones, ktorý v knihe I, kap. II odporúča pretekanie ako cestu k dokonalosti. C. Velleius Paterculus^[110] v knihe I, kap. XVIII pripomína, že pretekanie podnecuje schopnosti. Stojí za zmienku pripomenúť slová Jána Františka Budaea v knihe Theologia Moralis (Mravouka), časť II, kap. III, sectio VIII, § 23, ktoré na tomto mieste uvádzam: „Či azda pre učiteľove chyby a nedostatky a pre chyby žiakov by sa mali školy jednoznačne odsúdiť a zavrhnúť? Predsa len správnejšie konajú tí, ktorí sa usilujú naprávať nedostatky, aby sa tým chyby napravili.“