Gymnaziológia. Úvod

Pre nezvyčajné pohŕdanie učiteľmi a vedami veľa škôl zaniklo. Tento hanebný jav sa rozšíril nielen u niektorých svetských, ale aj duchovných predstavených v rozličných cirkvách natoľko, že podľa správ spomenutého p. Juraja Buchholtza staršieho na veľa miestach museli rektori každoročne vo sviatok Juraja chodiť po žobraní pre školy ako mlynári. A úbohých diakonov pre lakomstvo farárov naháňali takmer ako paholkov. „Vyučovanie v škole pokladali za potupné, hoci malo to byť vlastne ich veľkou cťou. Ale učiť sa a osvojovať si humanistické vedy im bolo nedôstojné a vyučovať považovali dokonca za nečestné a odporné.“

A tak sa stalo, že prázdne a opustené školské katedry mnohých mrzeli, no priloženú ruku k dielu radšej stiahli späť a lkali s básnikom (pozn. a): „Vo väčšej vážnosti je obyčajný paholok, viac cti požíva krotiteľ koní, väčšiu úctu má obyčajný vodič psov. Viac cti sa dostáva naháňačovi zveri a viac úskočnému vtáčnikovi. Väčšej úcte sa teší neviestka zapredaná ľahkému životu. Viac sa cení bojaneschopný, záškodný ľud, ako tí, ktorí vzdelávali neotesané mravy.“

Inú báseň zložil Ján Hupfer, niekdajší rektor vo Weissenburgu:^[17]

„Pre kolbište plné ťažkej roboty títo sú mojím pokladom a bohatstvom. Hlcú prach za pár drachiem, za libru od boháčov, zmiešanú so špinou a žlčou. Nakoniec zničené zdravie, suchoty, dusivý katar so zápalom pľúc a s nápadnou bledosťou v tvári. Poznajú len odpor, nenávisť, zosinetosť, boj a bitky. Nič, než prázdna domáca knižnica. Prázdny mešec aj pri veľkej skromnosti, alebo veľa priateľstva, ohromné zisky z vysokého úradu. Preto sbohom rektorský úrad a nič nevynášajúce katedry, čaká ma výnosnejší úrad a pokojný život.“

Pozn. a — Juraj Crauserus^[18] v knihe Corollaria Poetica (Básnické vence) Jena, s. 59 n. Porovnaj Querelae (Sťažnosti) od Juraja Mautnera, rektora košického v Gymnasiologii II, hlava V, čl. 25.