ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Potrebu znalosti gréckych autorov odporúča aj Alexander Hegeus,^[171] učiteľ Erazma Roterdamského. Citujeme podľa Esaiasa Preisera, profesora gréčtiny na slávnom pedagógiu v Gandersheime v jeho diele Oratio de studio Linguae Graecae (Reč o štúdiu gréckeho jazyka):

Slovom, žiakom, ktorí sa učia po grécky (celej triede), načim dať preložiť niekoľko kapitol jedného z evanjelistov (pozn. a), a to podľa gréckej mluvnice (pozn. b). Dá sa im do ruky Clavis linguae Graecae (Kľúč gréckeho jazyka) od Jána Leusdenia,^[172] ďalej Slovník grécko-latinský od Juraja Pasoria^[173] a na tabuli sa im napíšu vzory časovania. Nestačí zoznam slov len nadiktovať (pozn. c), treba vysvetliť pádové ohýbanie a zmeny časov, tvorenie prípon a predpon, odsúvanie písmen, zmeny prízvuku (pozn. d) a metafory. Podľa rady spomenutého Pasoria po predbežnom prebratí grécko-latinského prehľadu (sylabu) mluvnice, neslobodno vynechať modlitbu Pána, apoštolské vyznanie viery, desatoro, slová o ustanovení krstu a večere Pána (ba ani ranné a večerné vďaky vzdávanie, vybrané z katechizmu Martina Luthera a vydané M. Jánom Hertzbergom v gréckej a hebrejskej reči).

Spomenutú látku treba každodenne recitovať podľa staršej výslovnosti Reuchlinovej, alebo podľa novšej Erazmovej (pozn. e), ktorá je značne rozšírená a hojne zaužívaná. Žiaci sa naučia naspamäť ľahšie výroky z kapitol evanjelistu v gréckom jazyku. A zanedlho si zvyknú používať aj grécko-latinský slovník, spracovaný pre potreby bežných rečí v diele Hellenolexia seu Paralellismus grécko-latinský od Daniela Vechnera, Strasburg 1630. Okrem neho mládeži tak isto uľahčí prácu Thesaurus Latinitatis Scholasticae (Poklad scholastickej latinčiny) od Basilia Fabriho Sorani (pozn. f). Kniha je opatrená registrom správne použitých slov v latinsko-gréckom usporiadaní (pozn. g). Milovníci gréčtiny po preberaní tejto látky pochopia ľahšie Syllabus slov Nového zákona od Juraja Pasoria, rozdelený na 90 lekcií, alebo aj kompendium Nového zákona od Jána Leusdenia. Celkom poľahky si osvoja znalosť Septuaginty a ostatných gréckych spisovateľov. Akým poriadkom ich čítať, pozri knihu Jána Clerici Ars Critica, odd. I, kap. III.

Aj Zachariáš Schneider,^[174] profesor morálnej filozofie na slávnej akadémii v Lipsku vydal na uľahčenie osvojovania gréčtiny pre žiactvo v roku 1636 dielo To tés eis tén hellenikén glóssan thyreas próthyron (Vstupná aula ku gréckemu jazyku), prispôsobená Komenského metóde. Ale zbadal som, že slúži viac na čítanie gréckych autorov ako na pochopenie Nového zákona.

Pozn. a — August Hermann Francke^[175] v knihe Manuductio ad lectionem Scripturae Sacrae (Sprievodca k čítaniu sv. Písma) v § 3 odporúča prebrať prvých sedem kapitol z Matúša, aby to žiaka nenamáhalo preložiť grécky text do inej reči alebo do materinského jazyka. Keby sa niekto namiesto prvých siedmich kapitol Matúšových zo začiatku zahĺbal skôr do prístupnejšieho textu epištoly napr. k Timoteovi, k Titovi, k Jánovi atď. — povoľuje sa mu to s výhradou, aby si nevyberal metódu ľahkovážne podľa vlastnej vôle. V tom prípade nech sa radšej podriadi vedeniu svedomitého a skúseného učiteľa.

Pozn. b — O presnosti gramatickej sústavy gréckeho jazyka, čím vyniká medzi všetkými a prečo je rozšírený medzi všetkými európskymi národmi, hovorí v diele Henrich Kristián Hennius Hellénismos orthóidos, ktorý v Utrechte vydal Rudolf Zill, 1685. Prešovská synoda dňa 3. júla 1656 a nasl. si zvolila za grécku učebnicu mluvnicu Jakuba Vellera.^[176] Jeho stručnú príručku uverejnil Gašpar Langhans^[177] vo Frankfurte 1656. Dosť vhodné sú aj práce iných autorov, ktoré uvádza Morhof v Polyhistorovi, kniha XIV, kap. VI, v stati o gréckom jazyku. Za tým možno priradiť z novších, knihu Ondreja Stibelia Graecismus in nuce (Grecizmus v kostke) i Hermanna von der Hardta knihu Nova et brevis Methodus Linguae Graecae (Nová a krátka metóda gréckeho jazyka). Treba dbať na to, aby sa po výklade niekoľkých mluvnických pravidiel veľmi neobchádzalo čítanie Nového zákona, aby sa pritom nevenovalo viac času gramatike ako vlastnému textu a aby sa toto čítanie nerobilo úryvkovite a povrchne, ako správne na cit. mieste nabáda Aug. Francke.

Pozn. c — Slovník k Novému zákonu, ktorý spracoval Ján Knolius a vydal v Lipsku, je veľmi dobrou pomôckou pri vyučovaní gréčtiny, no oveľa viac by pomohlo, keby sa k nemu pridali aj odvodeniny a zloženiny.

Pozn. d — Že sa gréčtina nemá prednášať podľa prízvuku, tvrdí spomenutý Henrich Kristián Hennius na cit. mieste. Pozri zoznam spisovateľov v stati O prízvukoch a ich novote (Scriptores de Accentibus et novitate illorum) od Daniela Morhofa v Polyhistorovi, zv. II., kniha IV, kap. VI, § 17. Porovnaj aj knihu veľmi váženého učiteľa Jána Juraja Pritia Introductio in Lectionem Novi Testamenti (Úvod do čítania Nového zákona) v hlave 28, s. 375.

Pozn. e — Podľa diela M. Jána Langa^[178] Filozofické cvičenie, v ktorom ide o rozdiel medzi starou a novou gréčtinou, rozlišujeme výslovnosť na staršiu reuchlinovskú a novšiu erazmovskú, akú dnes mnohí na našich školách používajú. Prvšia pochádza od Jána Reuchlina,^[179] ktorý zomrel v roku 1521. Tento vysoko učený muž bol prvý, ktorý v Nemecku vynikal v znalosti gréčtiny natoľko, že keď ho počul rodený Grék Argyrophilos,^[180] zvolal: Grécko preletelo Alpy! Reuchlinovej gréčtine oddaní vedci v Nemecku prijali kedysi starú výslovnosť, používanú v dnešnom Grécku. Naproti tomu vtipný Erazmus Roterdamský utvoril novú výslovnosť, aká sa dnes uplatňuje na našich školách, no pre rodených Grékov je nezvyčajná. Podľa svojho pôvodcu sa nazýva erazmovská výslovnosť. V tejto výslovnosti proti zvyku starých Grékov začali totižto písmeno ß vyslovovať podobne ako latiníci písmeno „b“. Písmenu ? pridelili platnosť dlhého „e“. Dvojhlásky ai, ei, oi skomolili nepríjemným zvukom, a takých prípadov je viac. Porovnaj knihu Rudolfa Vetstenbraia^[181] Apologia pro Graeca et genuina Linguae Graecae Pronuntiatione (Obrana gréckeho jazyka a jeho správnej výslovnosti) a ďalšie u Morhofa na cit. mieste. Porovnaj aj to, čo pripája Jakub Zyngerus o príkladoch gréckych dialektikov v Slovníku grécko-latinskom od Jána Scapulae v stati o starej a správnej výslovnosti gréckeho jazyka na s. 237.

Pozn. f — Už kedysi Jakub Massenius^[182] v knihe Palaestra Styli Romani (Výcvik latinského štýlu) v knihe III, kap. II poukázal na zoznam rímskych slov, ktoré sú pôvodom grécke. No oveľa viac nájdeš v knihe Thesaurus Latinitatis Scholasticae (Poklad školskej latinčiny) od Basilia Fabriho zo Sorau.

Pozn. g — Latinsko-grécke slová, nachádzajúce sa v Novom zákone, uverejnil M. Vavrinec Albert Delius v knihe^[183] Pôvod všetkých slov Nového zákona a ich odchýlky, Gvelpherbitii a Lipsko. Pred ním túto vec dôkladne prediskutoval Ján Olearius^[184] vo filologickom traktáte O štýle Nového zákona, odd. Didactica, III, IX.