ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nech sa častejšie zavádzajú cvičenia rétoriky a hermeneutiky (pozn. a), aby sa ukázali plody úsilia mládeže.^[241] Nech sa preberajú všemožné prípady (pozn. b) pod predsedníctvom rektora. Takáto činnosť bude cibriť štýl, zbystrovať úsudok a poslucháčov bude povzbudzovať do bádateľskej práce. Ďalej nielen aby sa už vypočuté kázne (pozn. c) opakovali (pozn. d), ale nech sa vyžiadajú nové kázne od dospelejších študentov v prítomnosti mládeže. Napokon, aby sa myseľ mladíkov čo najviac roznecovala láskou k vedám, aby sa mládež uvádzala aj do paláca vlastného literárneho umenia (pozn. e).

Pozn. a — O cvičeniach v reči viazanej pozri Morhof, zv. I, kniha II, kap. XIII. Pozri tam stať Ars Imitationis (Umenie napodobňovať), kde Justus Lippsius rozoznáva vo svojich Institutiones, v hlave XI, trojaké napodobňovanie: detské, mladícke a mužné. Prvé sa označuje za začiatočné, druhé rastúce čiže dorastajúce, tretie za dospelé a mužné. Priber Cvičenia od Jána Tesmara. Kto hľadá ľahké poučenie, nájde ho v spise Valentína Philona Cvičenia, v ktorom uspôsobuje učiteľovi cestu k rečníckym výkonom. Porovnaj Exercitationes Oratoriae ad praxim hodierni Seculi accomodatae (Rečnícke cvičenia, prispôsobované k praxi dnešnej doby), ktoré vyšli v Lipsku u Jakuba Gergesia r. 1687.

Pozn. b — K tejto činnosti sa má častejšie obracať pozornosť, pretože slúži veľkému prospechu mládeže. Ján Fridrich Meyer ju cvičil kedysi v Greifswalde podľa presných pravidiel, pomocou predsedu, prísediacich a iných, ktorí sledovali výsledky hlasovania.

Pozn. c — Slovom ,homilia‘ označujeme kázne a podľa Jána Sturma v Strasburgu sa na tamojšom gymnáziu uskutočňovali donedávna, ako to vyplýva zo spisu Jána Henricha Boeclera Oratio secularis z roku 1628. Majú sa odbavovať po obede. Sú krátke, aby sa v nich odrážala znalosť posvätných vied a zmysel pre zbožnosť. Pozri Ludi Lavingiani Exercitationes quotidianae na s. 226. To isté súdi Ján Garcaeus mladší v diele Harmonia de Ratione Institutionis scholasticae (Zhoda o spôsobe školského vyučovania) v tomto znení: Záleží veľa na tom, aby sa skúsenejší mladíci viedli k dôkladnému uvažovaniu o slove božom, keďže niektorí z nich sa majú pripravovať do služieb cirkevných úradov. V tom prípade, ak pri takomto postupe cvičenia získajú výborný prospech, aby neskoršie mohli ešte dôkladnejšie študovať na vyšších školách, veľmi im osoží, ak si budú navykať na výkony bohoslužobných funkcií.

Pozn. d — Nábožné kázne, ktoré má načúvať školská mládež s čo najväčšou svedomitosťou a láskou, treba spísať a opakovať. Kázne kedysi spracované na škole v Kremsi v Rakúsku, žiada vydať Ján Matthaei Schmalkaldensis,^[242] doktor teológie a profesor vo Wittenbergu. Jednako záležitosť metodických pravidiel, ktoré majú zachovávať budúci kazatelia v kázňach proti bludárom a stúpencom bludov, objasnil Kristus, apoštolovia a napokon proroci. Pozri spis Jána Fridricha Meyera Museum ministri ecclesiastici (Škola cirkevného služobníka), časť II, kap. I. Porovnaj dielo D. Martina Chladenia Institutiones Homileticae (Náuka o kazateľstve), Wittenberg, 1724.

Pozn. e — V tomto štúdiu poskytuje širší rozhľad dielo Burcharda Gotthelfia Struvia Introductio ad Notitiam rei literariae (Úvod k znalostí literárnej vedy), Jena, ktoré je rovnocenné stati Epitome (Výťah) od Daniela Juraja Morhofa v Polyhistorovi. Podobne Ján Kristián Dorn v Bibliotheca Theologica critica, časť II, kap. IV. O literárnej histórii porovnaj Bibliotheca studiosi theologiae od Gisberta Voetia, Frankfurt, 1685. Ďalej od Valentína Henricha Voglera spis Všeobecný úvod do znalostí ktoréhokoľvek druhu dobrých spisovateľov. Spis spresnil poznámkami a rozšíril Henrich Meibom v Helmstadte. 1691.