ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Treba zdôrazniť význam adágií čiže náboženských aj svetských prísloví, ktoré duševné schopnosti mládeže podnecujú aj zabávajú. Príslovia sa majú preberať alebo podľa abecedného poriadku, alebo podľa nadpisov, ako ich Jakub Massenius zoskupil pre úžitok mládeže, ktorá nemá dostatok podobnej literatúry. Príslovia podľa abecedného poriadku zostavil Erazmus^[122] v Indexe. O ich úžitku, ako hovorí Morhof v zv. I, knihe I, kap. XXI, § 6 sa presvedčia tí, ktorí sa usilujú písať a hovoriť úhľadným štýlom.

Ezopove bájky (pozn. a) s prístupnejšími Cicerónovými (pozn. b) Listami majú sa prekladať do latinčiny, po preložení sa žiaci majú usilovať ich napodobňovať a každé slovo gramaticky zdôvodniť.

Žiakom triedy bude na úžitok aj Slovník Krištofa Cellaria, ktorý pre potreby mládeže spracoval v maďarskom a slovenskom jazyku slávny Matej Bel.^[123] Podobne má vzdelaniu mládeže slúžiť aj ľudová slovenská mluvnica (pozn. c), v tie časy najmä od Uhrov a Slovákov zanedbávaná.

Ďalej sa nemajú zanedbávať ani osožné opakovania z dejín, biblických výpovedí (pozn. d) a známejšie výroky (sentencie) z predchádzajúcej triedy, takisto príslovia a porekadlá mladších autorov (pozn. e), verejne alebo súkromne ako z času na čas skladané cvičenia, alebo prednášané aj z Ezopových bájok (pozn. f). Je neprípustné zanedbávať etymologické cvičenia, najmä na odlišných slovách, aké okrem starých autorov v gréčtine vydal v roku 1615 Erazmus Schmid vo Wittenbergu a ktoré sa pomocou slovníkov bez veľkej námahy môžu precvičovať spolu s Vetami Castellionovými v materinskom jazyku vedľa seba postavenými. Prirodzene, žiakov tejto triedy možno oboznamovať aj so znalosťou zemepisných máp.

Pozn. a — Ján Sturm v knihe De Literarum Ludis recte aperiendis (O správnom otváraní škôl) v kap. XXI radí, aby sa objasňovali niektoré vhodné bájky. Tanaquil Faber v Caen vo Francúzsku, profesor akadémie v Saumure^[124] usudzuje, že ani Bájky neradno zanedbávať, najmä keď sa už chlapci oboznámili so základmi latinského jazyka a začínajú chápať aj skladbu. List 41.

Pozn. b — Bohuslav Alojz Balbín^[125] v diele Verisimiles Humaniorum Disciplinae (Pravdepodobné humanistické vedy) na s. 8 píše: Schvaľujeme preto, že sa Cicerónove Listy predkladajú mládeži útlejšieho veku. O Cicerónových Listoch hovoril menovite Ján Maffaeus, muž veľmi jemný a Muretom^[126] veľmi odporúčaný, pôvodca Historia Indica v tom zmysle, že predovšetkým starostlivým čítaním týchto Listov môže mládež dospieť k dokonalej výrečnosti.

Pozn. c — Pod touto tzv. ľudovou mluvnicou rozumiem pravidlá materinskej reči, čiže spôsob správnej reči a písania v materinskom jazyku. Klaudius Pleurius radí, aby sa žiaci vzdelávali v materinskom jazyku od šiesteho roku veku, nie priveľmi náhlivo, ale radostne. Pozri Acta Eruditorum z roku 1688, mesiac jún, str. 321. Pozri aj spis Jána Tsetsiho: Orthographico-Grammatica de recta Hung. Scribendi et loquendi ratione (Pravopis a mluvnica o správnom spôsobe písať a hovoriť po maďarsky), ktorý je pripojený ku Latinsko-maďarskému slovníku Františka Parizpapaiho. Pozri aj spis Tobiáša Masnitia^[127] pod názvom Zpráwa Pjsma Slowenskeho, gak se má dobře psáti, čjsti y tisknauti. Levoča 1696.

Pozn. d — Volfgang Frantzius na uv. m. s. 11 hovorí: „Často som sa vypytoval po poriadku ináč svedomitých študentov, ktoré sú slová prvého verša z prvej Ecclogy od Vergília,^[128] ktoré sú prvé verše v druhej, ktoré v tretej a potom rad radom, ktorý verš je prvý v prvej, druhej, v tretej atď. Georgíg, Aeneidy?^[129] Študenti mi tieto verše celkom zbehlo a pohotove a bez rozmýšľania odrecitovali naspamäť. Keď som sa dozvedel, že študujú teológiu, položil som im okamžite otázku, ktoré sú prvé slová v Geneze, Exode, Levitiku,^[130] ktoré sú prvé slová u Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ozeáša, Joela, Jonáša, Nahama, Malachiáša atď. Tu zamĺkli, v pomykove priznávajúc a ľutujúc svoju neznalosť. Na svoje ospravedlnenie nemohli inšie uviesť a priznať iba, že ich učitelia za mladi neprivykali načas k častému čítaniu biblie a že sa od detstva nemuseli učiť nič inšie ako svetské verše.“

Túto otázku položil aj spomenutý Ján Gravius, prvý rektor obnoveného aegidianského gymnázia v Norimberku na s. 20.^[131] Uvedené slová napísal Ján Michal Dilherius^[132] v diele Sermo parentalis Gravii memoriae et honori editus (Reč venovaná pamiatke a cti Graviovej). Cituje ich aj M. Godofred Ludovicus v knihe Historia Rectorum, Gymnasiorum Scholarumque (Dejiny gymnaziálnych rektorov a škôl), II, 160, keď sa Gravius minulého roku k lôžku pripútaný doma zdržiaval, často mi s veľkou ľútosťou pripomínal, že sa naša prirodzenosť narúša preto, lebo sa skôr a trvalo pridŕžame pohanských zásad, než aby sme si osvojili výpovede Písma svätého. Preto sa usiloval vychovávať dobrých teológov. Položil som mu otázku, ako to robí? Podľa jeho slov treba zaznamenávať starostlivo z biblie všetky výpovede, ktoré sa dotýkajú rôznych stránok človeka. Aby moji žiaci vedeli presne odpovedať napr. čo hovorí Písmo o vlasoch, o čele, očiach, ústach a iných veciach. Kedykoľvek prídu tieto veci na pretras, aby sa im v mysli vzápätí vybavili aj priliehavé slová.

Pozn. e — Možno čerpať z Júlia Viliama Zinckgraffena^[133] a jeho pokračovateľa Jána Leonhardiho Veinera Deutsche Apophtegmata, ktoré vytlačil František Hegern v Leidene a v Amsterdame 1650.

Pozn. f — Úžitok Ezopových Bájok takto dokumentuje Phaedrus, Augustov prepustenec:

Keby však chlapci dosiahnuť takýto výsledok nemohli, stačí, keď ich zábavným spôsobom vedieme k čistému latinského jazyku. Hlavné je, aby sa u nich neprejavovala necudnosť a nemravnosť, a to správne pripomína Ján Juraj Valchius v Dissertatio de Stylo Phaedri^[134] (Rozprava o Phaedrovom štýle), § 22.