ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Poniektoré školy odumreli pre nesvornosť učiteľov. Učitelia uhorských škôl dobre vedeli podľa obratných, lež pravdivých slov. M. Tomáša Sagittaria^[22] v Oratio de Concordia Collegarum (Reč o svornosti učbárov) (pozn. a), že svornosť učiteľov znamená také čaro cirkvi, ktoré vykrútilo onomu starému bezočivcovi pannu z pazúrov, keď ju chcel pohltiť, a zapudilo ho. Ale u mnohých mala väčšiu váhu sebeckosť, o ktorej hovorí pohanský filozof Platón^[23] v Zákonoch na s. 549, že je matkou všetkých nerestí.

Veľa škôl hynie pre pýchu, pre vlastnú namyslenosť o svojej veľkej múdrosti, ktorá vzniká z duševnej obmedzenosti a poškvrňuje skromnosť mravov. Inde hynú školy pre nenávisť, o ktorej ktorýsi popredný básnik^[24] píše:

Ďalšia príčina úpadku škôl je chorobná revnivosť, ktorá zvádza k hriechu. Inde zasa škodí nejednotnosť zmýšľania o vedeckých základoch, ktorá podľa skúsenosti vždy a všade rozdeľuje navzájom mysle a rozvracia priateľské vzťahy. Ako sa vavrínové konáre prudkým trením zažnú (toto prirovnanie používa aj spomenutý Tomáš Sagittarius, u. m.), tak aj učitelia, najmä ak sú tvrdohlaví, utkávajú sa, navzájom sa urážajú a potupujú, vynášajúc na svetlo jeden druhému pálčivé výčitky. Toto vyvoláva nevraživosť a dokonca roztrieštenosť u žiactva aj u patrónov, z čoho vzniká obyčajne nebezpečný požiar. Napokon pre samé zvady niektorí radšej opúšťajú dedičstvo Pána.

Príkladný obraz k tomuto javu s nadpisom „Kopa horúceho žeravého uhlia“ pochádza od Alexandra de Cupis (pozn. b), rádového kanonika. Ak sa rozdelíme, hynieme. Duchaplný Joachim Camerarius^[25] v bájke o volovi a levovi (pozn. c) hovorí, že „strečkovali tri tučné voly v najlepšej zhode a cítili sa celkom bezpečné pred útokom akejkoľvek divej zveri, keďže ani levy sa ich neodvážili napadnúť. No len čo sa začali navzájom škriepiť a pretrhli medzi sebou niť priateľstva, jeden po druhom ich uchvátila silnejšia zver a stali sa jej korisťou.“

Pozn. a — Počtom šiesta reč Alžbetínskeho gymnázia vo Vratislavi.

Pozn. b — M. Samuel Misander:^[26] Deliciarum Emblemata (Kratochviľné obrazy), 677.

Pozn. c — Ezopove bájky, 44.