SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

17

Bolo by žiadúce, ale pre nerovnaké schopnosti žiactva a učiteľstva zdá sa to sotva uskutočniteľné, aby sme mohli mať vo všetkých humanistických predmetoch jednu a tú istú metódu, jednu najlepšiu a dokonalú gramatiku na celom svete. To žiadali už kedysi Ján Peter Titius[67] v poznámkach spisu Adminicula linguae latinae (Opory latinského jazyka), s. 49.

Prešovská synoda r. 1656 recenzovala Gramatiku M. Jána Rhenia,[68] hoci jej bolo známe, že Erazmus Schmidt[69] v roku 1616 predložil na posúdenie vzdelaného sveta celé stovky nápadných omylov, nedopatrení a zmätených nedostatkov, ktoré vyťažili z Rheniových gramatických učebníc vo Wittenbergu. Sám M. Ján Rhenius opísal v roku 1617 históriu polemiky rheniovskej gramatiky s obrovským množstvom výčitiek Erazma Schmidta a podľa slov veľmi známeho Henricha Pippinga na uv. m. sarkasticky zaútočil proti takej snahe o jednotnosť v školách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[67] Ján Peter Titius (1619 — 1689), prof. elokvencie a poézie v Gdansku.

[68] Ján Rhenius z Meissenu, konrektor v Hussume, napísal Compendium latinae grammaticae pro discendis. Zomrel r. 1639.

[69] Erazmus Schmidt, filológ (1560 — 1637), prof. vo Wittenbergu, od r. 1595 rektor v Levoči, odkiaľ po roku sa vrátil do Wittenbergu.