Gymnaziológia. Úvod
Autor: Ján Rezik
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Radmila Pekárová
Vhodne a pravdivo hovorí aj Ján Avdoenus, známy pod menom Ovenus,[64] v knihe IV, s. 49, číslo 175, píšuc svojmu priateľovi Viliamovi Eryterchiovi, doktorovi práv a teológie:
„Mnohé myšlienky, ktoré už zapadli, znova sa vracajú, áno, teraz dochádza k ich najväčšiemu rozšíreniu. Čo je nové a páči sa dnes, nebude nastálo obľúbené. Prečo je to tak? Nič nového nie je pod slnkom.“
Správne tvrdí Henrich Pipping[65] v diele Exercitationes Academicorum Juvenilium (Cvičenia akademických mladíkov) na s. 103: „O dôvodoch zvedavej túžby po novosti“ na s. 45 „Ako že je pochabé pokladať všetko nové za hlúposť, tak je smiešne a pochabé primknúť sa výhradne k novotám.“ To isté povedal už kedysi Gašpar Dornavius[66] v knihe Školský Odyseus, čiže o omyloch, ktorých sa dopúšťame v triviálnych školách týmito slovami: „Možno, že bude nemilo dotknutý ten, kto prijíma našu radu len preto, že odporúčame nové veci a viac uplatňujeme odstup od starých školských metód. Sťaby novoty boli buď bezcenné, a naproti tomu všetko staré zo zlata. Skôr usudzujeme takto: skúšaj, čo dobré by mohlo byť prijateľné: nezáleží, či tu ide o najnovší výdobytok, alebo o vec archaického pôvodu: pochabé je pokladať všetko nové za pochabé, tak je aj smiešne a pochabé primknúť sa výlučne k novotám.“
