Gymnaziológia. Úvod

Nech sa neprihodí ani jeden z týchto prenešťastných prípadov na zvyšných školách našej vlasti, ktoré nám daroval z božej milosti a z láskavosti náš kráľ Karol VI. Vy, zostatky dedičstva otcov krajiny a evanjelickí správcovia z odkazu Kristovho, vytýčte si ako zákon najvyššie blaho cirkvi a štátu. Nenárokuje sa od vás štedrosť Alexandra Veľkého, ktorý odmenil Aristotela 80 talentmi za to, že opísal prirodzenosť zvierat. Nik od vás nežiada, aby ste boli takí dobrotiví ako cisár Augustus, ktorý obdaroval Horácia otrokmi, prístreším a množstvom pozemkov. Napokon nik od vás nežiada blahosklonnosť cisára Severa, ktorý Oppianovi Kilikijskému,^[31] básnikovi mesta Koryka (teraz Korghos) za každý verš mu venovaný nariadil vyplatiť po jednom zlatom peniazi (pozn. a).

Ale predsa sa len žiada od vás toľko štedrosti, žičlivosti a dobrej vôle, aby ste viac ako doteraz zvýšenou horlivosťou zahrnovali školy a svedomitých učiteľov, aby ste ich podporovali a ochraňovali a aby už neplatila o nich tá stará pesnička M. Chiliana Valendorpia (pozn. b), ktorá je skôr do plaču ako do spevu:

„Nevzdelancov oboznamovať s vedami a vzdelávať ich múdrosťou pokladá jednoduchý ľud za podaromnú príťaž. Je to úmorná robota a vďaka za ňu je len páperová. Prináša síce výhody, ale utŕži tisícero posmechov za zisk, za úder, ranu, hlad odpláca hladom a prácu ničím.“

Pozn. a — Filip Camerarius^[32] v knihe Horae subcisivae de insigni liberalitate Principum erga doctos viros (Šťastné hodiny o neobyčajnej štedrosti vladárov voči učencom).

Pozn. b — Porovnaj Filipa Melanchtona De Mysteriis Paedagogorum (Reči o tajomstvách pedagógov). — Podobne Juraja Buchanana^[33] elegickú báseň s nadpisom: „Quam misera sit conditio Docentium literas humaniores“ (Aké biedne je postavenie učiteľov nižších škôl).