ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Trieda piata

Nadbytok detí v nižších triedach zapríčiňuje nechuť učiteľov a nepozornosť detí (viacerí žiaci prerušujú svoje štúdiá, ale ako Noemom vypustená holubica sa po čase vracajú, lenže sa ostýchajú vkročiť do škôl). Ináč mladíci postupujú do vyšších tried. Keď sa dostali do tejto piatej triedy, ďalej sa neprestajne cvičia v opravdovej zbožnosti podľa biblie (pozn. a). Okrem vonkajšej formy tejto knihy sa vynára otázka autorstva (pozn. b), jej rozdelenia na kapitoly, úprava a rozdelenie biblie, hodnovernosť jej kníh (pozn. c), ich slovník a frazeológia (pozn. d), vlastné mená (pozn. e), adágia čiže príslovia (pozn f). To všetko slúži na to, aby pochopili vlastné jadro každej knihy, každej kapitoly aj každého výroku. Pre potreby vo svojom budúcom povolaní nech si vypisujú z biblických kníh vety všeobecnej^[185] platnosti (pozn. g) a citátmi z hociktorej knihy nech si v origináli upevňujú základné články viery.

Nech sa vynasnažia osvojiť si aj dejiny prekladov biblií nemeckých (pozn. h), Vulgaty (pozn. ch), Septuaginty (pozn. i) a iných (pozn. k). Potom dejiny rímskej kúrie (pozn. l), dejiny kalvinizmu (pozn. m), luteranizmu (pozn. n), čiže cirkevné dejiny. Všetko úsilie nech sa vynaloží na to, aby podľa okolností mohli pochopiť ateizmus, náboženský indiferentizmus, pohanstvo, židovstvo, islam, ako aj učenie bludárov, cirkevných spisovateľov, kam patria aj cirkevní otcovia, herézy, schizmy, cirkevné snemy, rozpravy o náboženstve, ba aj opačné mienky a dogmy, ktoré odporujú pravovernej cirkvi.

Pozn. a — V akom poriadku a kedy sa má čítať biblia, o tom píše Volfgang Frantzius v knihe Tractatus Theologicus de Interpretatione Sacrae Scripturae (Teologická úvaha o výklade Písma svätého) takto: „Niektorí radia, aby sa z biblie každý deň prečítali dve kapitoly, jedna zo Starého zákona ráno, druhá z Nového zákona večer. Kto by s týmto nesúhlasil, bolo by oveľa osožnejšie, keby žiaci čítali postupne najprv knihy celého Starého a po nich Nového zákona. A potom nech sa zasa začne od začiatku. Takto si žiaci ľahšie navyknú sledovať a chápať dejinný postup, spojitosť obsahu a sled súvislostí.“

Porovnaj knihu Jána Fridricha Mayera Dissertatio Theologica von Biblischen Kalender (Teologická rozprava o biblickom kalendári). O tom pozri aj Isagogae ad Theologiam (Úvod do teológie) od Abrahama Calovia^[186] v knihe II, s. 138, Greifswald 1708.

Pozn. b — Pri tejto stati slúži za pomôcku buď kniha Michala Valtra (Walther)^[187] Officina Biblica (Biblická dielňa), alebo Jána Henricha Heidegera Enchiridion Biblicum (Biblická rukoväť) a ďalšie príručky iných autorov.

Pozn. c — V otázke apokryfov osobitne porovnaj Loci Theologici (Náuka teologická) od Henricha Hopfnera^[188] a systematické diela iných.

Pozn. d — Volfgang Frantzius na cit. m. na s. 11 znova upozorňuje na veľkú závadu: „Od detstva si zvykáme rovnakým spôsobom recitovať frazeológiu latinčiny podľa rečníkov a básnikov atď. a tieto štúdiá sa určitým spôsobom zaužívali. Naša mládež sa k tomuto neviedla.“

Porovnaj knihu Jakuba Raupia^[189] Sacrosanctae Theologiae Janua duabus valvis adaperta (Brána teológie dokorán otvorená), Erfurt 1650 a Petra Ravanella^[190] knihu Bibliotheca sacra (Svätá knižnica), Ženeva 1650. Podobne Martina Chladenia Institutiones Exegeticae (Náuka o výklade biblie), Wittenberg 1725.

Pozn. e — Pozri spis Apparatus Nominum Propriorum Biblicus (Prehľad vlastných mien) od Jána Schützera, zv. IV, Drážďany. Podobne Matúša Hillera Onomasticum sacrum (Abecedný zoznam posvätných vlastných mien), Tübingen 1706.

Pozn. f — Hoci náboženské príslovia Starého a Nového zákona podľa náhľadu Morhofa v Polyhistorovi, zv. I, kniha I, kap. IV, § 88 nie sú ešte dostatočne preskúmané, nemá sa na ne zabúdať, lebo študenti ich majú čítať pre svoj vlastný prospech. Pozri Filip Henrich Fridlibius^[191] Theologia Exegetica, Frankfurt nad Mohanom 1660.

Pozn. g — Podľa Leopolda Dickia v diele De optima Studiorum Ratione (O najlepšom spôsobe štúdií) v prvom rade všetkým študujúcim najviac poslúži Loci communes (Všeobecné myšlienky), kde sa uvádzajú, zhromažďujú a vypisujú významné výroky, ktoré kde čítali alebo počuli, aby z toho pokladu mohli kedykoľvek potrebnú myšlienku použiť buď v reči alebo v písme, mohli ju kedykoľvek rozvinúť a čerpať z neho istú zásobu podnetného materiálu. Porovnaj stať De locorum communium usu et abusu (O používaní a zneužívaní všeobecných myšlienok) v Polyhistorovi Daniela Juraja Morhofa, zv. I, kniha I, kap XXI. Mali by si vypisovať myšlienky štylisticky vybrúsené, ktoré slúžia biblickým potrebám či kladne či záporne, prípadne vo forme napomínania, alebo výčitiek, prípadne aj ako útechy v materinskom jazyku. Budúcemu teológovi môže takýto spôsob osožiť, najmä slova božieho kazateľovi, ktorého môže pri zastavaní svojho úradu lepšie vyzbrojiť, ako keby doslovne citoval Písmo. Pozri dielo Leonharda Huttera^[192] Consilium de studio Theologico recte inchoando, feliciterque continuando (Návod, ako začať správne študovať teológiu a šťastne napredovať).

Pozn. h — Pozri Jána Friedricha Mayera dielo Historia versionis Germanorum Bibliorum (Dejiny nemeckého prekladu biblií), Hamburg, 1701.

Pozn. ch — Pozri Kristián Korthold^[193] De variis Scripturae editionibus (O rozličných vydaniach Písma), Kilion, 1686.

Pozn. i — Ten istý Korthold na cit. m. Podobne Abraham Calov v knihe Criticum Sacrum Augustanae Confessionis (Posvätná kritika augsburského vyznania).

Pozn. k — Pozri spis Critica sacra od Aug. Pfeiffera.^[194] Podobne Jakub Lelong Bibliotheca Sacra, Lipsko, 1709, porovnaj v spomenutej Bibliotheca Theologica od Jána Krištofa Dorna, Frankfurt a Lipsko, 1721.

Pozn. l — Pozri Jána Henricha Heidegera^[195] dielo Historia papatus (Dejiny pápežstva), Amsterdam, 1684. Podobne knihu Filipa Mornayho Plessiacus^[196] Mysterium sive Historia papatus (Tajomstvo čiže dejiny pápežstva), Salmur, 1614. Porovnaj Fridrich Spanhenius^[197] Historia sacra (Posvätné dejiny), Leiden, 1701. Takisto štúdiu Die geheimen Gerichte Gottes über das Römische Pabstum. (Tajné božie súdy o rímskom pápežstve) od Valentína Ernesta Loschera, Lipsko a Magdeburg, 1706. Ďalej kniha Summa controversiarum Religionis (Podstata náboženských rozkolov) od Jána Hornbecka^[198] Frankfurt nad Odrou, 1697.

Pozn. m — Pozri dielo „Kresťanská úvaha o histórii najväčších náboženských hnutí medzi evanjelikmi, luteránmi a reformovanými“. Takisto spis „Obsiahla história hnutia medzi evanjelikmi a reformovanými“^[199] od Valentína Ernesta Löschera. Porovnaj Concordia Concors (Jednotná svornosť) od Leonharda Huttera.

Pozn. n — Udalosti, ktoré sa vzťahujú na Lutherových rodičov, na jeho narodenie, krst, detstvo, chlapčenstvo, mládenectvo, mníšsky stav, jeho obrátenie, povolanie, univerzitnú činnosť, kňazský život, na jeho doktorát, reformačnú činnosť, stav manželský, a smrť, nájdeš v diele Memoria Thaumasiandri Lutheri od Jána Konrada Danhawera,^[200] Strasburg 1661. Podobne od Kristiána Junckera^[201] Das Güldene und Silberne Ehren Gedächtnis D. Martini Lutheri (Zlatá a strieborná čestná pamiatka dr. Martina Luthera), Frankfurt a Lipsko 1706. Ďalej spis Defensus Lutherus (Lutherova obhajoba) od Jána Mollera.^[202] Prípadne sa možno rozhodnúť pre dielo Víta Ludvika zo Seckendorfu^[203] Commentatio de Lutheranismo — Augustanae Confessionis (Poznámky o luteranizme aug. vyznania). Dejiny luteránskeho vyznania možno čerpať z dodatku diela Isagogica (Úvod) od Adama Rechenberga,^[204] pripojený k tým istým symbolickým knihám luteránskej cirkvi. Pozri aj Historia Comitiorum (Dejiny snemov) od Juraja Coelestina^[205] z roku 1530. Porovnaj knihu Historia Augustanae Confessionis a recentiorum quorundem corruptelis breviter vindicata (Dejiny augsburského vyznania od doby porušenia niektorých mladších, krátko obhajovaná) od Gottlieba Vernsdorfa, Wittenberg 1705.