Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia. Úvod


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia. Úvod

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Radmila Pekárová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 81 čitateľov


 

42

Po uvedenom poriadku štúdií, náboženských úkonov, štúdia hudby a iných cvičení vo voľných hodinách, nech trojjediný boh, najlepší a najmocnejší, dožičí vzrast vedomostiam, ktoré sme vo všetkých triedach rozsievali a nimi mládež vzdelávali. Študenti na univerzitné štúdium určení (nemôže byť totiž každý Korinťanom), najprv vo vedách na školách, čiže pedagógiách vzdelaní, s vysvedčením (pozn. a) bezúhonného života, slušného správania (pozn. b) a vyzbrojení schopnosťami pre vedeckú činnosť povedú Kristovo stádo s oveľa väčším úžitkom ako doteraz a bremeno dňa so všelijakým príkorím bez reptania budú znášať. (Súdim, že nikoho ani z akadémií (pozn. c) nemožno pripustiť do cirkevného úradu, azda iba vo výnimočnom prípade, pokým ho vopred nepoverili vedením škôl.) Nech budúci občania akadémií naznášajú do prístavu svojej vlasti viac bohatstva a trvácneho vzdelania, spojeného s hlbokou zbožnosťou.

Pozn. aV prvotnej cirkvi neustanovovali apoštolov ani za dozerateľov pri obsluhovaní stolov, ak neboli obdarení darom ducha a múdrosti. Pozri Skutky apoštolské, VI, 3. Na tomto mieste pripájame dvojaký príklad takého svedectva. Prvé svedectvo je príklad študenta poslaného na akadémiu, druhé svedectvo je príklad študenta, ktorý sa vracia z akadémie.

Prvé svedectvo

Pozdravenie všetkým čitateľom!

Tento Šebestián Lamnius, z dobrých a počestných rodičov, u nás narodený, od svojho detstva nadobúdal vzdelanie u učených a spoľahlivých učiteľov a osvojil si aj znamenité výsledky dokonalosti a vzdelanosti. Pravda, milosťou a darom božím sa uňho stretlo v šťastnom súlade mimoriadne nadanie s bystrým úsudkom, takže je hoden chvály a obľuby.

Aby som bol stručný, osvojil si výborne latinský jazyk, grécky jazyk ovláda uspokojivo, tzv. rečnícke vedy pochopil znamenite a matematiku si natoľko obľúbil, že kdekoľvek sa mu naskytne vhodnejšia príležitosť, využije ju, aby rozmnožil svoje vedomosti aj z tejto stránky. Hlavné články kresťanského učenia tak dobre ovláda, že nielen vie presne, čo má sám veriť a v čo má dúfať, ale je schopný aj druhých spasiteľne poučovať a vyučovať, o článkoch viery s nábožnými a učenými mužmi dôstojne sa rozprávať a viesť vedecké rozhovory. Odteraz však okrem iných mravných cností osobitne sťa skvúca perla vzplanula v ňom horlivosť v bázni božej nadobúdať pokoru, zbožnosť a ľúbeznú skromnosť. Nemožno utajiť, že uvedené najvyššie odporúčanie sa stretne s priazňou bohabojných mužov, aby sa aj on stal pravým údom a pravoverným občanom cirkvi.

Okrem toho zastával úrad učiteľa v škole takmer po celý rok. V tomto svojom povolaní vykonával mi také služby, že jeho poctivá práca a svedomité úsilie ma neobyčajne odbremeňovali v mojej namáhavej povinnosti. Priznávam, že po celý čas mi nebol na ťarchu, naopak, som si ho obľúbil ako vlastného brata, ba i za vlastného syna som ho považoval. Podľa mojej mienky zaslúži, aby nebol zaradený medzi neučených, ale skôr medzi takých, ktorí sú najučenejší a najlepší priatelia. Preto z toľkých spomenutých dôvodov a z toľkých pohnútok úprimne a opätovne prosím všetkých nábožných a učených mužov, aby si tohto nášho Šebestiána všemožne obľúbili, jeho podporovali, jemu pomáhali a žičili, o jeho prednosti a vynikajúce vlastnosti sa zo všetkých svojich síl starali. Môžu byť presvedčení, že čokoľvek by preňho učinili, prospejú tým dobrej veci.

Zdravím ťa! Dané v Kežmarku pod Karpatmi dňa 5. mája roku 1575.

Matiáš Thoraconimus, správca tamojšej školy.

Propempticon (= sprievodná báseň)

Nuž, ty, Šebestián, túžiš navštíviť cudzie krajiny,
nuž, Šebestián, želám ti šťastnú cestu!
Šťastnú cestu ti želám v prítomnosti božstva Kristovho,
Šťastný, ktorý v službe Kristovej sa dáva na cestu.
Šťastnou cestou sa berie, kto Krista boha vzýva,
ak chceš mať šťastnú cestu, oddaj sa modlitbám.
Oddaj sa modlitbám, na modlitbách a obetiach spočíva veľká váha,
čisté modlitby získavajú božiu milosť.
Modlitby, ktoré sa vynárajú z verného srdca, Boha obmäkčujú.
Modli sa, a tak budeš mať pokojnú cestu.
Daj sa na cestu, aby si poznal rozmanité mravy
a aby si učil pravú cestu viery.
Cestu viery aby si si osvojil a na cestách
poznával cudzie práva, štáty a človeka.
Práva, štáty a človeka poznával a miloval nadto vedy
učené: biednych vedy vždy posilňujú.
Každá krajina pomáha šíriť vzdelanie.
Vedy a zbožnosť sú najväčšou ozdobou mužov.
Je najväčšia ozdoba milovať vždy cnosť,
vždy milovať boha je najväčšia česť.

Druhé svedectvo

Rektor a senát akadémie v Kaliningrade. Žil u nás dajaký čas Juraj Nissenus Budessinus. Ako sám oznámil, za Jána Fredera pracoval na akadémii rostockej, kde sa venoval vyšším vedám. Keďže z vlastného rozhodnutia pomýšľal odtiaľ odísť, požiadal nás o vystavenie svedectva svojho života z obdobia, ktoré strávil u nás, aby aj inde mohol byť odporúčaný a našiel tam vhodné podmienky pre uplatnenie svojich vedomostí i za vlastný prospech, pomoc a podporu iných mohol ľahšie vo svojich štúdiách pokračovať. Keďže sme o ňom presvedčení, že vlohy najlepších mladíkov privádzajú k hodnosti a podporujú ďalšie ich snaženie, nemohli sme mu odoprieť nevydať žiadané svedectvo. Menovaný za celý ten čas, čo u nás bol, vynikal na štúdiách usilovnosťou, viedol bezúhonný život, bol mravný a skromný, že je hoden, aby ho za tým istým cieľom aj inde prijali. Preto žiadame všetkých, ktorým tieto listiny predloží, aby ho podľa možnosti podporovali, sľubujúc si od neho vďačnosť srdca. Z našej strany sa zaväzujeme k ochote podobnými službami. Na potvrdenie pravovernosti tohto svedectva listinu túto sme opečatili verejnou pečaťou akadémie. Dané v Kráľovci (Kaliningrade) v Prusku v deň Jána Krstiteľa roku MDLXXIII (1573).

Pozn. bKrištof Vittichius[243] v spise Anti-Spinoza čiže examen (jazýček na váhe) etiky Benedikta (= Barucha) Spinozu správne rozoberá riadenie citov a robí ho odvislým od nášho slobodného rozhodnutia, čo však premnohí Spinozovi prívrženci bez rozvahy neuznávajú a usilujú sa námietkou porušiteľnosti našej prirodzenosti to popierať.

Pozn. cLuther, ako o tom píše Tarnovius v spise Liber de Sacrosancto Ministerio (Kniha o najsvätejšom úrade), v hlave XXIII hovorí: „Chcel by som, aby nikoho nezvolili za kazateľa prv, pokým nezastával miesto správcu školy. Teraz sa chcú všetci mladíci ihneď stať kazateľmi a bočia od školskej práce. Len taký, čo viedol školu asi desať rokov, smie ju potom s dobrým svedomím opustiť.“



[243] Krištof Wittichius, teológ z Bregu v Sliezsku (1625 — 1687), prof. v Herborne, Duisburgu, Nimwegene a v Leidene.




Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.