ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tretie oddelenie patrí Čítajúcim, ktorí sa cvičia v jednotlivých písmenkách, a to nielen v Lutherovom Katechizme a v evanjeliu, čo je aj inde vo zvyku, ale aj v Novom zákone. Týmto spôsobom si zručnejšie osvoja biblický text a časom si ho obľúbia. Tak nech sa cvičia v hociktorej reči. Okrem čítania nech sa im uloží naučiť sa naspamäť celkom krátky citát z niektorého nedeľňajšieho evanjelia, lenže nie stále vo veršovanom Summariu, čím bývala mládež kedysi preťažovaná (pozn. a).

Pozn. a — Pozri časť Gymnaziológie o škole v Markušovciach od. I, hlava IX, čl. 7.

Podľa príkladu Timotea^[91] majú sa žiaci učiť od detstva Lutherov Katechizmus s poznámkami (pozn. b), kratučké a ľahšie žalmy (pozn. c) a k tomu Písmo sväté.

Pozn. b — Žiaci, ktorí sa učia poznávať a spájať slabiky, nech každodenne recitujú naspamäť jednotlivé časti katechizmu bez bližšieho vysvetľovania; ktorí už vedia viac čítať, s komentárom. Pozri Ján Matúš Schmacald v diele Formulae Scholae Cremnensis in Austria (Poriadok školy v Kremsi v Rakúsku), hlava II.

Pozn. c — Podľa Lutherových slov, ak si chlapci dobre osvojili a poznali päť častí katechizmu, nebude zaťažko ani predčasné predkladať im s výkladom niektoré žalmy a hymny. Formula concordiae, s. 402.

Tak isto dôvodí spomenutý Jeronym v Liste Laete De Institutione filiae (O výchove dcéry), I, 24: „Nech sa žiak učí odprvoti žalmy, čím sa naučí spievať a súčasne Šalamúnove Príslovia mu dopomôžu ku vzdelaniu pre život. Taktiež nech častejšie prespevuje žalmy v jazyku materinskom, aby rozumel textu (pozn. d)“.

Pozn. d — Ján Gartzaeus mladší v spise Harmonia de ratione Institutionis Scholasticae (Zhoda v spôsobe školského vyučovania) nalieha, aby sa na školách primeranou nábožnou piesňou vyučovanie začínalo. S týmito spevmi súhlasí aj Ján Sturm v spise Institutio Literarum, kniha IV, 156 a iní.

K uvedenej látke nech sa priberie častejšie opakovanie slov (pozn. e), zostavených podľa klasifikácie a roztriedenia vied.

Pozn. e — V spise Ratio administrandarum Scholarum Trivialium (Spôsob spravovania triviálnych škôl) dôvodia, aby sa počet slov 65, ktoré sa majú deti naučiť v predchádzajúcej triede, rozšíril na tomto stupni na 1500 slov. Rozhoduje tu vek žiakov a rozvážlivosť učiteľova. Uvažuj o tom, ako treba vštepovať začiatočníkom nové slová podľa Predslovu knihy Illustrata Latina Grammatica (Obrázková latinská mluvnica) od Krištofa Cellaria^[92] v jazyku nemeckom, vydanej v Merseburku 1724. Aj podľa predslovu knihy Zachariáša Hemmingera Unica et recta Latinam linguam docendi et discendi Ratio (Jediný a správny spôsob vyučovať a učiť sa latinčinu). Pozri aj úvod všeobecného latinsko-nemeckého slovníka od Teodora Spiesera, ako je to v slovníkoch názvoslovných (nomenklatúry), alebo abecedne ako v bežných slovníkoch. Ak sa chlapec naučí slová, hovorí Ján Gabriel Drechsler^[93] v diele Amica Epistola ad adversarium Mechovium (Priateľský list odporcovi Mechoviovi),^[94] ale ak nedokáže nadväzovať hlásku ku hláske a slová riadne ohýbať až po cicerónsku výrečnosť, bude sťa osol s lýrou.

V ďalšom nasleduje cvičenie v krasorečnení, ako aj písanie základných písmen (pozn. f) krasopisne (pozn. g) medzi štyrmi linajkami.

Pozn. f — Všetky základné písmená, tak v latinčine ako aj v maďarčine, nech sa píšu v tomto poradí: i c l, v nemčine i c l, v slovenčine i c l. Z nich stredné písmená povstávajú týmto spôsobom: latinské a maďarské len v strednom riadku bez dolného a horného doťahovania: a c e i m n o r s t u v x z. Nemecké: a c i m n r u v w. Slovenské: a c e i m n o r t u w y. Predĺžené k hornej linajke latinské a maďarské: b d h k l (ostré s) f. Nemecké: b d k l (švabachové typy písmena „s“). Slovenské: b d h k l. K dolnej linke latinské a maďarské: g q p y. Nemecké: g p q y z. Slovenské: g p q y z. Od hornej linajky k dolnej nemecké: f ff h ch s sch sz zt. Slovenské: f ff s ss h.

Ján Hennius v diele Apologia Scholae Principis Amsterodamensis (Obrana školy amsterdamského kniežaťa) otvorene navrhuje: 1. aby mal chlapec pred očami dokonalý vzor, ktorý nech položí pod priezračný pergamenový papier, potom po pergamene vedie pero podľa obrysov vzoru. 2. aby znalci písma medeným písadlom alebo ceruzou napísali tvary písmen na papier a chlapec po týchto čiarach mierne viedol písadlo atramentom. 3. Podobne sa robí, keď učiteľ predpisuje červenou farbou písmeny, ktoré potom žiak atramentom obťahuje.

Typy písma majú byť primerané, aby si žiaci presne a živo zachovali ich tvary na celý ďalší život, a to bez všakových neskôr navyknutých ťahov, ktoré ľudia nadobúdajú postupne nedbalým písaním. Žiakov treba učiť písať v materinskom jazyku spolu s latinským a začiatkami počtov. Iba nejapné živočíchy nevedia počítať a len samojediný človek je schopný rátať, ako hovorí Ľudovít Vives^[95] v knihe De tradendis disciplinis (O učení sa vedám), kniha IV.

Čo sa týka mravov (pozn. h) podľa vážneho napomenutia milétskeho filozofa Fókylidésa,^[96] ktorého uvádza Plutarch z Chaironeje: „Kým je dieťa malé, hľaď v ňom vypestovať ušľachtilé mravy, čo má byť prvoradou podmienkou. Pri starostlivejšej mravnej výchove treba podľa úsudku Gašpara Dornavia v knihe Školský Odyseus deti poddaných odlúčiť od šľachtických detí.“

Pozn. g — Michal Pexemfelder^[97] v spise Apparatus Eruditionis (Písacie potreby vzdelancov) v kap. 50 n. opisuje podrobne ostrúhavanie husacieho brka na písanie a polohu rúk pri písaní. Henrich Folck z Wortheimu v spise Gantz neue und deutlich anwiesende Calligraphia (Celkom nový a zreteľne znázornený krasopis), ktorý vyšiel v Saskej Kamenici v roku 1722, v stati, ako sa má pero jemne orezávať, kde je celý priebeh široko opísaný.

Pozn. h — O mravnej výchove chlapcov sa píše v knihe Spôsoby spravovať triviálne školy od prv spomenutých autorov v pozn. takto: „Iná časť učiteľovej povinnosti sa týka mravnej výchovy chlapcov. Pri súčasnom poklese mravov je to neľahká práca, spojená s trampotami, keďže verejné a domáce príklady zväčša kazia mládež a tupá ľahostajnosť rodičov upevňuje v deťoch návyk narúšať mravný poriadok. Preto nech učitelia nezanedbávajú túto povinnosť, nech robia, čo môžu a nech prosia boha, aby z tejto stránky čo najviac dokázali.“

Nebude od veci citovať aj z Drážďanského školského poriadku stať O lepšej výchove mládeže: „Okrem rozumového vzdelania majú sa učitelia náležite venovať aj mravnej výchove chudobných detí, aby sa všetci naučili poznávať dobré spôsoby a zbridili si skazonosnú duševnú biedu, ako aj ostatné osobné nedostatky. Predovšetkým treba deti odvykať od ctibažnosti, lakomstva, hnevu, chlipnosti, svojhlavosti a závisti. Treba ich vytrvale viesť k láske k bohu a k blížnemu, k pokore, umiernenosti a zmierlivosti, aby si ani jedno dieťa nenavyklo na krivé prísahy, kliatby a ostatné prečiny.“ Pozri Správu na rok 1711, štvrté nariadenie, s. 506.

Pravidlá mravov prispôsobené výchove chlapcov zhrnul Jan Komenský a vo veršoch prepísal Samuel Enyedi.^[98] No recitovaním týchto veršov len zbytočne zaťažujeme mládež.