Gymnaziológia. Úvod

Začiatok vyučovania usmerňuje žiakov k nábožnosti. Celý kolektív druhej triedy nech si osvojí základné články katechizmu vo svojej materinskej reči s poznámkami a vysvetlivkami, aké pred časom napísal a uverejnil M. Ján Gessenius, profesor akadémie v Strasburgu a v Giesene. (Vyšli v Strasburgu 1611). Biblické dejiny sa majú predkladať deťom názorne na obrazoch podľa smerníc Martina Luthera (pozn. a) preto, aby sa bázeň a úcta k bohu do ich duší vlievala. Pravda, všetko sa to má robiť podľa ich chápavosti, aby sa menšie deti učivom nepreťažovali. „Lebo ako úzka dutina úst“ — podľa podobenstva M. Fabia Quintiliána v Institutio oratoria (O výchove rečníka), kniha I, kap. II, s. 21 — „zhora liatu tekutinu nevládze pojať a pojme ju iba ak pomaly vtieka alebo sa len po kvapkách nalieva. Preto treba mať na zreteli, aké množstvo poznatkov je schopný prijať rozum školákov.“

Pozn. a — M. Ján Šebestián Mitternacht^[99] v knihe Paedia XI, 196 píše: „Aký veľký úžitok pri vyučovaní chlapcov majú obrazy, o tom zpravuje vzácny muž Luther v predhovore svojho Passionale slovami: „Chlapci upútaní obrazmi zrakove aj myšlienkove hlbšie vnikajú do posvätnosti deja na tabuli zobrazeného, než prostými slovami opísaného“.“ Tak znie latinský text vo vydaní z roku 1543. Na poznávanie seba a poznávanie hriešneho sveta je biblická história deťom veľmi prospešná. Pozri Školský poriadok drážďanský, stať Wegen besserer information der Jugend (Na lepšie poučenie mládeže), § II: Ako sa majú deti vzdelávať v zbožnosti. Stať o nevinnosti, poučenie od starších a novších spisovateľov z roku 1711. Štvrtá časť na s. 506. Porovnaj knihu Biblia in imaginibus (Biblia v obrazoch) od Daniela Seiffarta, Frankfurt a Lipsko 1705.