ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Niektoré školy zanikli pre nedbanlivosť poniektorých kazateľov; namiesto toho, aby boli naozajstnými ochrancami škôl, starali sa viac o vlastné záležitosti. Zabudli na Lutherove slová (zväzok VII, Wittenberg, fol. 333): „Preto bedli každý na seba a ber svoj úrad vážne, aby si bol v školských povinnostiach ostražitý a nepripustil, aby sa v nich stal diabol bohom a pánom. Keď zmĺkneme a spíme tam, kde sa zhromažďuje naša mládež, zanechávame našim potomkom barbarov a divú zver, a to všetko pre naše mlčanie a hlivenie. Za to nás neminie ťarcha zodpovednosti.“

Dôkazy hanebného prospechárstva uvádza list najdôstojnejšieho p. Juraja Buchholtza staršieho^[16] — osemdesiatročného (pozri o ňom stať v diele III, hlava VII, 12) — písaný v Lomnici 10. septembra DeUs Vester esto VobIsCUM preCor (= 1721), v ktorom vlastnou rukou napísal: „V matrike bratstva, o ktorom sa zmieňuje, v poslednej záležitosti vôbec nič nejestvuje, čo by tvoju snaživosť podporovalo. Niekdajší spišskí pastori, ako pozorujeme, viac sa ako o školy starali o to, aby dostali čo najväčší desiatok. Napriek tomu niektoré obce — spomedzi trinástich miest — tvoria výnimku tam, kde si nadpriemerný rozkvet a rozvoj škôl zasluhuje, aby sa Spišu dostalo čestného priezviska matky a ochrankyne vied.“