ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Lež vy, učitelia, buďte pamätliví slov, ktoré sme už skôr uviedli o učiteľskej nesvornosti, pripomeňte si múdre a rozumné slová Zachariáša.^[39] Hermana (pozn. a), doktora vratislavského: „Honosíte sa vynikajúcim učiteľom? Nehonosme sa viac cudzím! Čo ti pomôže výtečnosť tvojho učiteľa? Ver, že ty by si sa stal výborným, aby si sa stal slávnym. Máš vynikajúceho učiteľa? Som zvedavý, aký si žiak, lebo vopred nemám čo povedať. Máš učeného učiteľa? Učenosť môže byť žiakovi prospešná; sláva je zbytočná.“

Spomeňme na osobitný výrok M. Jána Bayera, sprvoti prísediaceho filozofickej fakulty wittenberskej univerzity, neskoršie rektora prešovského lýcea, ktorý vyjadril v predslove svojej knihy Filum Labyrinthi VIII, 5 slovami: „Skutočne uznávam, že žiaci, učitelia a profesori, ba aj niektorí akademickí poslucháči zápasia s nedostatkom a biedou takmer po celý život. Tak boh tresce úbohú mládež, ktorá je od svojich učiteľov omamovaná bezcennými vedami, ktoré neslúžia ničomu, len babským hádkam, a ani prinajmenej si nezasluhujú nijaké uznanie.“^[40]

Povinnosť treba vykonávať svedomite, nielen pre samotnú školu, ale aj preto, aby sa náležite podporovali chudobní a nadaní ľudia v cirkvi a vlasti tak, aby mohli nebom dané schopnosti uplatniť. Toto mal na mysli Ahasver^[41] Fritsch (pozn. b), keď medzi chybami a omylmi učiteľov školskej mládeže na prvom mieste vytkol značnú nedbanlivosť pri výchove slovami: „Upravte rozumne svoju školu. Odstráňte násilie a krutosť Orbilia z Beneventa,^[42] aby priveľká prísnosť nezapríčinila nenávisť, neviedla k duševnej lenivosti, menejcennosti a napokon k nespôsobilosti plniť si povinnosti.“ Výstižne sa tejto veci dotýka drážďanský školský poriadok: „Pre lepší výsledok vyučovania mládeže: pri trestaní detí majú mať učitelia na zreteli, aby výkon trestu bol primeraný. Ale akým spôsobom? V bázni a napomínaní k počestnosti. Teda, aby sa deti samy sprvoti trestali tak, že by sa previnilcom nariadilo veľmi prísne recitovať a prakticky si osvojovať prikázania alebo dajaký biblický výrok, najmä ten, proti ktorému sa prehrešili. Aby ich aj boží hnev pohnul k odporu, vyvolal nenávisť k hriechu a viedol ich k polepšeniu.“ Pozri Unschuldige nachrichten auf das Jahr 1711, štvrté nariadenie, s. 505. — M. Fabius Quintilianus^[43] v knihe Institutio oratoria, kniha I, hlava 3. Hermann Hoffmann^[44] v knihe Lycurgos Germanorum moribus informatus (Lykurgos nemecky náležite vychovaný) v hlave 31, čl. 14, podľa citátu spomenutého Ahasvera Fritscha sa zásadne stavia proti trestu bitím žiactva, zavrhuje pritom spôsob obnažovania hanblivých častí tela, čím sa uráža stud. No pri karhaní sa máme pridŕžať prv spomenutého spôsobu.

Treba odložiť priveľkú zhovievavosť a nadmerné uľahčovanie práce, potupovanie menej nadaných a prostoduchých. Chyby učiteľov v takých prípadoch obšírnejšie zavrhuje už spomenutý Fritsch na cit. mieste.

Konajte si svoje povinnosti svedomite! Niektoré povinnosti treba konať aj vo sviatok, ako hovorí Ján^[45] Sturm (pozn. c), iné hoc aj po skončení školskej povinnosti. Podľa jeho správy v Paríži na tzv. Lavingianskych školách^[46] v piatej triede zachovávajú prospešný a starodávny zvyk, že niektorí učitelia po skončení vyučovania zadržujú svojich žiakov v miestnosti gymnázia, aby medzi sebou dišputovali a rozoberali učivo, ktoré predo dňom s učiteľom preberali a sa ho naučili.^[47] Aj medzi jedlom je užitočné učiť sa niektorým veciam (pozn. d). Lebo, keď učiteľ stoluje so svojimi zverencami, ľahko sa na mieste utvorí malá škola. Pozri Henrich Alsted, Encyclopaedia, kniha 35, odd. XI.

Niektoré veci možno si osvojiť v radostnej nálade pri hrách a prechádzkach (pozn. e). Spĺňajte si ďalej povinnosti a buďte vytrvalí! Nedajte sa odradiť nevďačnosťou žiakov, ani námahou alebo sústavným striedaním miesta, ba ani nedostatkom jedla a odevu. A napokon veďte svoje školy dobrým príkladom a správnou metódou, lebo aká práca, také aj dielo.

Pozn. a — Zacharius Hermann: Oratio de Rectoris ornamento et Scholarum incremento (Reč o dôstojnosti rektora a o vzraste škôl), ktorú predniesol na gymnáziu vo Vratislavi.

Pozn. b — Ahasver Fritsch: Scholaris peccans sive Tractatus de vitiis et erroribus Scholarum (Previnilý žiak čiže traktát o chybách a pokleskoch žiakov), hlava I.

Pozn. c — Ján Sturm v III. knihe Epistolae classicae^[48] (Klasické listy) a na obnovenej škole v Strasburgu. — Aj na škole v Zhorelci (Görlitz) sa mládež po nedeliach cvičila v zbožnosti. V najnižšej triede deti — čoby ešte v kolíske džavotajúce — podľa predriekavania učiteľovho recitovali detské modlitby, základné časti z kresťanskej vierouky, Lutherov katechizmus, evanjeliá v materinskom jazyku a zbožné vety z Ruženca Valentína Trotzendorfa.^[49]

Pozn. d — Thomas Bartholinus^[50] v Rozprave VI o správnom čítaní kníh na s. 140 píše: „Rimania ani pri hostinách nezabúdali na knihy.“ A podľa správy Pomponia^[51] nikdy nebesedovali bez čítania, aby okrem pôžitku telesného mali aj potešenie duševné.

Pozn. e — Nie som taký prísny, že by som nechcel mládeži dožičiť osvieženie ducha pri hrách. Ale treba sa pridŕžať Ciceróna, podľa ktorého sa žiaci nemajú ľubovoľne zamestnávať zábavami a hrami, ako aj spánkom a odpočinkom, a iba nakoniec vážnou a užitočnou prácou. Spôsob hry má byť jemný a umiernený, aby sa duch nedal strhnúť bujnosťou a aby sa vyhlo nebezpečenstvu, aké sa často vyskytujú pri súbojoch, na rybačke a na poľovačke. Naše školy majú dôrazne požadovať, aby sa pri hrách používal latinský jazyk, aby hry mali presne vymedzený čas a aby sa konali za učiteľovej prítomnosti. Pozri Ján Sturm „Classicae epistolae“ — o hrách a zotavení ducha.