ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mimoriadne veľa zla nastvára žiakom časté striedanie učiteľov, zaužívané na niektorých školách takmer v každej triede. Stáva sa totiž, že len čo sa žiaci s veľkým úsilím niečo naučili, vzápätí sa to musia odúčať. Tým treba prekonávať dvojnásobnú prácu. Najprv treba skôr osvojené predstavy odstrániť z myslí žiakov a nahradiť ich novými predstavami, čo veľmi škodí, aj ich vyčerpáva.

Nemenej zla zapríčiňujú žiakom zvrátené mravy učiteľov (pozn. a). Spomenutý Sturm v knihe De educatione principis^[52] (O výchove vladára) na s. 284 píše: „Smiešna je škola, kde prevláda učiteľova nadutosť, mrzutosť (pedantéria), nechuť k práci a ľahkomyseľnosť. Viac naučím vlastným príkladom ako slovami.“ — Gašpar Dornavius v knihe Ulixes scholasticus (Školský Odyseus) na s. 370 hovorí: „Žiaden ten, čo väzí v špatných vlastnostiach, nemôže si udržať svoju autoritu, ani karhať iných bez studu. Kto hovorí zápalisto o cnosti, má byť vzorom cnostného života. Inak sa musí v škole uplatniť ono známe, neúctivé porekadlo: ,Učenie prijímate, ale mravy nenasledujete.‘ Lebo len osobným príkladom učiteľovho správania rastie dôstojnosť a dobrý chýr učiteľa a školy, tým, že útlejšie mysle uchráni od neprávosti. Príkladný život a vážnosť učiteľa odvádza malé deti od bezuzdnosti“. Podobne pripomína aj Ovídius v VI. knihe Fasti:^[53]

Tieto užitočné rady platia nielen pre učiteľov, ale aj pre rodičov, ako správne pripomína hore citovaný Gašpar Dornavius slovami: „Ak si želáš, aby tvoje deti kráčali v živote správnou cestou, vynasnaž sa predchádzať im príkladom.“

Pozn. a — Raná výchova má veľkú moc, ako píše Plutarch^[54] (De Paedagogia, hlava VII, čl. 6): „Ak obcuješ s krivým, naučíš sa krívať. Napodobňovanie je ľahké, lebo sa koná bez duševnej námahy. (Pozri Reiner Neuhusius^[55] v Reči, uverejnenej v Alkmare De scholarum virtute (O mravnej dokonalosti žiactva) hovorí, že napodobňovanie priam ovláda človeka a sprevádza ho celým životom. Alexander Veľký napodobňoval aj rýchlejšiu chôdzu svojho prefekta, ako spomína Ján Frio vo svojom ponemčenom Q. Curtiovi na s. 914. O čo viac budú napodobňovať žiaci mravy, skutky a zvyky svojich učiteľov.“

Preto majú rodičia a vychovávatelia vopred uvažovať o tom a skúmať, komu môžu mládež zveriť na výchovu a vzdelávanie, ako hovorí Plutarch: „Deťom treba hľadať takých učiteľov, ktorí žijú bezúhonným životom a vynikajú čistými mravmi a vedomosťami.“ U. m.

O tejto veci pozoruhodne píše M. Pavol Pater z Uhorska, profesor gymnázia v Toruni, v knihe Die allerleichsten privat Stunden zur Kunst und Tugend ohn alle unkosten anzuführen (Najľahšie súkromné vyučovanie, ktoré vedie k vede a k cnosti bez všetkých námah), kde hovorí: „Poznamenávam len toľko, že boh požehnal rodičom deti najviac preto, aby ich nasledujúcim spôsobom vychovávali: 1. starali sa najmä, aby v skutočnosti čo najoddanejšie plnili to, čo sľúbili pred svojimi deťmi pri krste. 2. Aby sa starali viac o dušu svojich detí ako o ich vonkajšie blaho. 3. Aby proti porušenej prirodzenosti postavili pred svoje deti dôležitosť vykupiteľského diela. 4. Aby pripomínali svojim deťom s najväčšou vážnosťou smrť, posledný súd a večný život. 5. Aby v prítomnosti detí častejšie hovorili o láske k bohu a blížnym. 6. Aby vystríhali svoje deti pred hriechom a pripomínali im ich povinnosti. 7. Aby ich učili striedmostí v jedle a pití. 8. Aby ich viedli k jemným mravom a navykali na skromný odev. 9. Aby sa usilovali poznávať prirodzené náklonnosti svojich detí a používať proti zlým sklonom vhodné prostriedky. 10. Aby odvracali svoje deti od zlej spoločnosti, najmä od svojvoľnej mládeže. 11. Aby zverovali svoje deti čo najlepším učiteľom. 12. Aby sa s najväčším úsilím pričiňovali spríjemňovať deťom bohoslužby a svätenie nedele.“