SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

3

Lež začnime už s vyučovaním! Posúďte podľa vlastnej skúsenosti, či by sa dosiahol taký stav na evanjelických školách v Uhorsku, keby to nebolo dielo Pánovo. Nejestvuje takmer ani jedna osada, nehľadiac na sídla magnátov a šľachty, ani mestá a mestečká, ktoré by neposkytli ochotne prístrešie a podporu vedám. Akáže je teda príčina ich zhuby, zneuctenia a spustošenia?

Je isté, že od roku 1624[9] minulého storočia až po súčasnú dobu postihla evanjelické školy v Uhorsku veľká skaza; pravda, nie všetky zasiahla táto pohroma. Zapríčiňuje to nevďak — „lebo to je tá zvrátenosť a zloba ľudí“ (podľa Seneku v knihe II,[10] list 39), „že spoliehajú sa na úlisnú priazeň osudu, a tak podnecujú k hnevu a k prísnym trestom najmiernejšieho otca“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšou príčinou úpadku škôl sú vojny a vyhnanstvo. M. Joachim Lothus tieto pohromy označil v reči De necessitate Instaurationis Scholarum (O potrebe zriaďovať školy). S ním súhlasí aj M. Ján Grunius z Norimbergu v diele Skiagrafia Scholae Trivialis recte aperiendae (Náčrt náležitého otvárania triviálnych škôl). Školy utrpeli ťažké zásahy, ale napriek zlobným nástrahám neboli spustošené.



[9] V r. 1624 vydal hlavné protireformačné mandáty cisár Ferdinand II.

[10] Lucius Aeneus Seneca (ok. r. 4 pr. n. l. — 65). Autor uvádza jeho Epistulae ad Lucilium.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama