Gymnaziológia. Úvod
Autor: Ján Rezik
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Radmila Pekárová
Berte to na vedomie a presvedčte sa o slovách, ktoré píše Ericus Pufeanus, niekdajší profesor elokvencie a kráľovský historiograf v Miláne, neskôr nástupca Justa Lipsia[34] na katedre luganskej univerzity v diele Bellariovom: „Filozofovi a spisovateľovi treba dať príležitosť, aby sa mohol vyžiť, no ešte viac — aby mohol náležite žiť. Ak sa stane, že nebude prináležite žiť, ochabne celá jeho duševná činnosť a jeho schopnosti odomrú.“
Ale ak evanjelicko-slovenský svet bude pokračovať vo svojej doterajšej nevšímavosti voči školám a ich správcom, v krátkom čase nastane hrozivý úpadok vied a ukrutná nevzdelanosť. Nikdy neuložíte vaše majetky s väčším úžitkom, ak ich nevynaložíte a nevenujete v prospech zbožnosti, na podporu chudoby a na rozmáhanie škôl. Obidovi Edomskému požehnal Pán za to, že poskytol miesto arche božej (II. Samuelova, VI, 10). Aj vás tenže Pán požehná zvrchovanou mierou svojej milosti, ak poskytnete útulok na svojich pozemkoch a vo svojich budovách vedám. Reinhard Backius (pozn. a) poukazuje na to,[35] ako sa Židia starali o svoje školy v dosť nepokojných dobách Kristových. Napriek tomu pre vzdelancov vydržiavali okázalé synagógy, ako mal Jairus v Kafarnaume (Matúš 9, 18), Šimon (Lukáš 11, 25), Nikodém (Ján 3, 1), Galamiel (Skutky apošt. 18, 17) v Jeruzaleme. Keďže Židia aj vo veľmi rozháraných dobách takto udržiavali svoje školy, svedomite v nich vyučovali a pýšili sa nimi, aká povinnosť sa od nás vyžaduje voči našim školám!
Pozn. a — Pozri jeho spis Expositio Evangeliorum Dominicalium (Výklad nedeľňajších evanjelií), časť IV, 24.
