Hekuba

Asi tak pred hodinou uvidel na javisku emeldé Dr. Hans Fulnek, rakúsky gay, ktorý hral Júliu, plamene za horizontom a rozkričal sa, ó majn god, fojer, ó gód, hilfe, hilfe a ešte čosi, blond parochňu šmaril za portál. Odpľul si. Toto sa nepodarí ututlať. V Salzburgu má na námestí zubnú ordináciu, bojí sa vrátiť domov. Číre zúfalstvo. Kýcha.

Rakúšan odstrčí bacuľatého Romea, ktorý si práve sťahoval červené zamatové nohavice, a tá velikánska mliečnobiela riť zažiarila do hľadiska, čo obecenstvo, zatiaľ nič netušiace, nadšene kvitovalo. Ozval sa potlesk a vzápätí sa tá príjemne korpulentná dáma s mužným výrazom tváre rozbehla na proscénium a skočila do hľadiska. Zadunelo to.

Teraz žena leží neprirodzene dolu hlavou zalomená na operadlách sedadiel v prvom rade a z úst sa jej valí krv, Romeo zomiera. Krásneho Monteka hrala dnes večer korpulentná Zdeňka Vršecká „sličná“ náčelníčka hasičského zboru z Rumburka. Jak může někdo takovýhle prasečárny vydávat za divadlo. Fuj! Že se nestydíš, Zdeno! Řekla mi onehdá mamka. Styděla jsem se.

Oheň zatiaľ dravo postupuje po horiacom koberci ďalej dolu schodmi. Niekoľko demonštrantov na prízemí divadla skanduje Mor ho — Mor ho — Mor ho, je to nepočetná, ale hlučná omladina esenes. Toľko odhalenej nemravnosti. Toľká zábava. A hodnotná. Našej slovenskej mravopočestnosti ku prospechu. A Bohu zaiste milá.

Šikovní mládenci a slečny vynaliezavo zapaľujú od horiacich transparentov záclony, závesy vo vestibule, fotografie na stenách, vo vitrínach a čalúnené dvere do hľadiska potiahnuté červeným zamatom sa už premenili na ohnivú bránu, ktorou sa valia na chodbu vrieskajúci diváci, tváre a hlavy si ženy chránia kabelkami, páni sakami, popálení polonahí gayovia a lesbičky v panike jačia a predierajú sa ku vchodu, potkýnajú sa, padajú cez seba, polonahý muž so striebornou maskou na tvári sa zrútil schodmi až dolu na prízemie. Muž potom už leží bez pohybu, dav sa valí cez neho, šmýkajú sa v kaluži krvi, ktorá sa mu šíri okolo hlavy. Opatrne ho obchádzajú.

Slepecké trio z Kijeva odvádza bočným schodišťom na dvor staručký dôchodca Ferko Púchy, bol pozvaný ako čestný hosť, Juhásová si ho chcela, ako zodratého divadelného veterána osobne uctiť. Vlečie tie úbohé stvorenia za sebou, ani sa neobzrie, len tú najstaršiu s holou prešedivelou lebkou ťahá štítivo za tričko, sú to lesby, fuj, toto svet nezažil. Na dvore si odpľuje.

Dvaja mestskí policajti, ktorých starosta vyčlenil na túto akciu, odbehli na pánske vécé, postávajú pri pisoároch, zapálili si a čakajú, až ten frmol pominie. Ná, neserjéme na nich?! Nech sa pre mna za mna aj pozabíjajú! Čvarga z celej Európy, hnus!