ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Eva Juhásová porodila v nedeľu ráno dievčatko, budú teda mať Karolínku, Mišo poslal z Budapešti telegram a z kvetinárstva v Priore jej priniesli do pôrodnice tridsať červených ruží, že to objednali z maďarského vyslanectva, ruže boli krásne, nevoňali a hlavičky mali napichané na drôtoch, všeličo jej napadlo.

Na vedľajšej posteli ležala Cigoška, nie Rómka, Cigoška, ako sama povedala, fajn osoba, skúsená, povedala Eve, že sa volá Kováčová Iboja, podala jej ruku a vyhlásila, že ona ju veru pozná, že vie, že ona je herečka a že je krásna a Eva Juhásová bola dojatá.

Keď im priniesli deti na kojenie, obidve to boli dievčatká, tak sa Eva najprv zľakla, že ich vymenili, to Cigánča sa bude volať Nikolka a je oveľa belšie ako Karolínka, ale Iboja jej to vysvetlila, a keď videla, že Eva sa kojenia bojí, nakŕmila aj Karolínku. Betelná baba, fakt kamoška, hanbila som sa, ale to ma rýchlo prešlo. Mišova, teda naša dcéra, tá má vlasy čierne ako uhoľ a oči má bledulinko modré, ale Iboja mi povedala, že aby sa nebála, že oči jej raz-dva stmavnú a vlasy a koža, tie že jej zasa vyblednú. Ona má svoje skúsenosti, Nikolka je jej siedme dieťa alebo šieste, nevedela to presne, dlho sa na tom smiali, potom sa Iboja na chvíľu zamyslela, rátala mená na prstoch a potvrdila, že Nikolka je číslo sedem, šestka bola Jolanka, tá už má skoro dva roky. Betelná baba, táto Iboja.

Z divadla prišli Nora s Adelou a Marienka, odkázala som po nich riaditeľovi, že ja na riadnu materskú ani nejdem, že asi o dva týždne nastúpim, má sa oprašovať Havranka a aj akási nová hra sa má skúšať a ja chcem robiť, Karolínku dám k mame na Sliač, ona niekoho na kojenie istotne zoženie, baby ma prehovárali, ale len tak, aby sa nepovedalo, vedeli, že je to márne, Marienka plakala.

Pastucha poslal kyticu, bonboniéru a šampanské, že to je dobré na kojenie, nech si vypije dievča, aj keď ona istotne kojiť nebude, tá veru nie! Keď baby odišli, otvorili si s Ibojou to šumivé, dali si, Eva sa bála, čo na to Karolínka, ale tá Cigoška ju vysmiala, nyšt sa neboja, Evička, nyšt im nebude, len budú troška prdet a dlchšjé spat, potom ich prekvapila sestrička, vynadala im a chcela to žalovať doktorovi, ale ten zvyšok šampusu jej dali, a zostalo tam poriadne deci, aj z bonboniéry ju ponúkli, tak stíchla. Oni dve si potom s Ibojou aj zaspievali a potom zaspali.

Najlepšia herečka nášho divadla odkázala direktorovi, že mu ďakuje a že ona dobre vie, komu má byť vďačná, a že si to bude dlho pamätať. Pastucha dostal jej odkaz, bol dojatý a predstavoval si, ako by tá Juhásová-Tóthová zareagovala, ešte keby tak vedela, čo nevie, totiž, že podpísala, aj keď nepodpísala! Zvlášť ho potešilo, že Eva chce hneď nastúpiť, že na materskú nepôjde, len si odpočinie, postará sa o dieťa a začne skúšať.

To je u mna herečka, a ozajstná umelkyna!, tomu já hovorím byt zodpovedný profesionál!, som zvedavý, čo na to povedjá súdruhovia na Mestskom výbore, súdruh Švacho a čo ten náš politruk! Ten by ju najračej utopil v lyžičke vody! Už dlho nebol riaditeľ emeldé, súdruh Štefan Pastucha taký spokojný, už veru dlho nie, od smrti jeho družky veru ešte nie, to veru nie. A keď je náš direktor spokojný, tak sa usmieva a pospevuje si. Ako aj teraz… ťomnaja noč, toľka puli svisťat nad stepoj, toľka veter dujet…

Z denníka Marienky Malárikovej

Nepísala som do denníka, mala som obarenú ruku. Eva pred mesiacom porodila! Keď sme za ňou boli v pôrodnici a ja som uvidela to dievčatko, tak som sa rozplakala, také škaredé to je, jak také Cigánča, presne tak to vyzerá. Eva už chodí do divadla, na materskej bola ani nie mesiac. Malú odviezla mame a od budúceho týždňa sa bude oprašovať Havranka. Hyben mi odkázal, že chce, aby som šepkala ja. Myslím, že to vybavila Eva. Ona si robí s tým starým kokotkom, čo chce. A zas sa vypráva, že Eva jaksi moc pije a že by mala íst na liéčenjé. Djevča nešťastné!