ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ubehnú takmer tri roky, všeličo sa udeje, všeličo dôležité a Boris Fajčík s Michalom Horváthom, ktorý sa vrátil pred mesiacom z tretieho protialkoholického liečenia, založili v emeldé raz v podvečer vépéen, vyhlásili divadelný štrajk, mal sa hrať Klamár, ale nehralo sa, vrátili vstupné a dva autobusy s družstevníkmi z Topoľčian sa po hodinovom dohadovaní vrátili a hlavný manažér divadla Oskar Somora, ktorého si nový riaditeľ inžinier Meško ponechal ako externého poradcu, zúril.

Eva Juhásová bola po návrate cesty okolo sveta z toho všetkého, čo sa tu za dva a pol roka udialo nadšená i zmätená, pozerala telku, počúvala rádio, nevedela sa toho všetkého nabažiť.

Blýska sa na lepšie časy, kričal v tom čase z tribúny na Námestí SNP v Bratislave jeden právnik z Hlinikárne v Žiari nad Hronom, nejaký Mečíř, jeho hlas burácal do éteru a ona sa čudovala, že sa tak vyzná v politike, pred tým, než odcestovali to bol tenista. Juhásovú chlapci revolucionári so smiechom opravili, že skomolila meno, toto je Mečiar, a nie je to tenista, ale taký jeden revolucionár, revolucionár ako my, povedal jej Fajčík, je to jeden z nás.

Blýskalo sa teda na lepšie časy, a ja som si pomyslela, že aj mne by sa mohlo.

A potom sa raz večer v Jame dohodli a rozhodli sa, že spravia eseročku a kúpia divadlo, naše emeldé. A odhlasovali si to. Na divadelnú akciovú spoločnosť s ručením obmedzeným museli pozháňať aspoň stotisíc. Pôvodne sa čakalo na Juhásovú, až sa vráti z Austrálie, všetci už vedeli, že je na eštebáckych zoznamoch a niektorým, napríklad Žofe Melenovej, samozrejme, to prekážalo veľmi, ale Juhásová bola jediná, ktorá by mohla mať peniaze, vraj predala na Sliači dom, niečo zarobila vo svete a čo neprepila, investuje, a ak do toho ona pôjde, tak sú zachránení.

Lenže Eva Juhásová, ako vieme, šla rovno z letiska na protialkoholické liečenie, s Horváthom, bývalým manželom sa stretli na vrátnici nemocnice, on po dvoch mesiacoch odchádzal, ona nastupovala. Aj sa objali, ale len tak akože, ako komunisti v telke, Mišo smrdel dezinfekciou.

Ale potom to na mňa zasa prišlo. Už sa mi nechcelo žiť. Chýbal mi dôvod.