ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

A do toho všetkého rozvod, najprv list z maďarského veľvyslanectva, potom tá Francúzka a potom som sa už musela rozhodnúť. A potom sa už Juhásová rozhodla. Ten nepríjemný list, ktorý dostal herec nášho emeldé Mišo Horváth z maďarského veľvyslanectva v Bratislave, ten manželke zatajil, ale Hudjak, rozumie sa, si nenechal ujsť príležitosť Juhásovú ponížiť a potrápiť.

Prišiel za mnou večer na predstavenie, hrali sme Zo života hmyzu, mám tam veľké a rýchle prevleky, a všelijaké líčenie, hrám Iris, Motýla, Chrobáka, Mravca, Podenku a nakoniec aj Dievčatko, vbehla som z chodby do šatne a náš kádrovák tam sedel na stoličke, koženkový klobúčik na kolenách, pichľavo na mňa pozrel a usmial sa tak, že sa mi na predlaktí spravila husia koža, prepáčte, súdružka, ale musím vám oznámiť znepokojenie vedenia divadla nad správaním vášho manžela, zastavila som ho, že sa rozvádzame, ak niečo chce s Mišom, nech ide za ním, je ale bohužiaľ na scéne. On že si počká, povedal. Mišo hral Tuláka, bola to jeho posledná postava v emeldé pred prvým liečením. Súdruha Hudjaka som požiadala, aby odišiel čakať na chodbu, že sa musím rýchlo prezliecť, ihneď vstal, čosi zahundral, ale ešte než vyšiel, tak mi stihol podať kópiu toho listu v igelitovom obale, ja po maďarsky neviem, a tak som to dala po predstavení prečítať našej garderóbke, pani Milke, takže druhý deň to vedelo celé divadlo a všetci ma začali ľutovať až som z toho mala zarazené vetry, koprivku, nádchu, exém, stres a štikútku, ako vždy v takýchto situáciách.

V liste sa písalo, že nezletilá Gruber Jolanka, amatérska színésznő z Győru je másállapotos, vo štvrtom mesiaci, zákrok odmieta, dieťa si chce nechať, a ako otca uviedla pána Horvátha Michala, čo je szlovak színész Mestského ľudového divadla, a že druhý radca kultúrneho atašé veľvyslanectva Maďarskej republiky, Dr. Márton Gyula, ktorý dostal vec na starosť, žiada týmto vedenie divadla, aby k problému zaujalo stanovisko a následne náležitým spôsobom zasiahlo, veci usporiadalo a výsledok aby bol následne oznámený veľvyslanectvu Maďarskej republiky… — tak toto mi vtedy večer priniesol súdruh Hudjak ako čítanie na dobrú noc.

A s tou Francúzkou to bolo ešte lepšie, tá sa ustanovila osobne, a okamžite to vedelo celé divadlo i celé mesto. V piatok v podvečer, pred odchodom na zájazd, do Považskej Bystrice, kde sme hrali Noru, sa ozývalo z divadelného dvora zúrivé vytrubovanie, vyklonila som sa z okna a počula som kričať Ondra Vajcúna, šoféra nášho autobusu, že on sa na to móže akurát tak vysrat, ale že páni herci budú muset tentokrát prejst o patnást metrov vjácej, ale, že za to on nemóže. Mal pravdu. Všetci sme to potom videli.

Vo vjazde do dvora stál krížom nedbalo zaparkovaný červený kabriolet s plátenou strechou a s cudzou poznávacou značkou. Dosť, Horváth skončil si. Mišo, koniec. Už nie. Už dosť. Stačilo.

Lajko Chlebo mal kamaráta advokáta, zaviedol Juhásovú k nemu a spísali návrh, vypýtal si starý pán fiškál päťsto ká, peniaze na poplatok som ešte mala, chcela som našim kúpiť novú chladničku, tak takto odišli, a koncom mesiaca som si musela od Marienky požičať dve stovky, do výplaty, do štvrtka, tá dobrá duša len kývla rukou, vytiahla pudilár a dala, nemala som ani na maslo. Papiere doplnili spolu s Mišom ešte v ten večer v Jame, najprv šampus, potom si dali večeru, potom dvakrát dva deci, potom ešte dvakrát dva deci, a potom ešte trikrát, potom sme si zaspievali, teda — ja som spievala, Horváth zaspával. Nakoniec už Mišo spal zvalený na stole na pooblievanom obruse, ešte šťastie, že sedeli sami v zadnej miestnosti za závesom, lebo mľaskal zo spánku, Eva plakala a zúrila a keď už sa chcela zodvihnúť zrazu zacítila, že jej na nohu pod stolom čosi tečie, čosi horúce, jej drahý sa pomočil, čosi vykríkla, rázne vstala, pri výčape zaplatila, Hanzi sa spýtal či môže prirátať aj Mišov dlh, vyše päťdesiat sedem korún, len prikývla, dala mu šesťdesiat a do štvrtka jej zostalo rovných osemnásť káčé a bolo.