ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Direktor a Hudjak zvolali začiatkom novej sezóny vedenie divadla a vymysleli, že pri príležitosti blížiaceho sa desiateho výročia vstupu vojsk pripraví naše divadlo estrádu, s ktorou budeme jazdiť po republike po tých mestách, kde sú tí vojaci umiestnení, a že pre nich budeme hrať. Vedieť sa pchať sa do riti je dôležité umenie, nie? Čo poviete? Už aj sa hodím maród, zabehnem za Viktorom, niečo mi napíše.

Dnes ráno už visel oznam, dramaturg Janek a Geňo-Hyben mali pripraviť texty a súdruh šéfrežisér to mal s hercami aj naskúšať, ale výhradne vo voľnom čase hercov a ostatných pracovníkov divadla — tak to stálo na nástenke pri vrátnici, kto sa nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, musel priniesť od lekára péenku, vyzeralo to byť dosť husté, cítila som, že Pastucha s Hudjakom by to nestrávili, a tak som to nakoniec vzdala.

INTERNÉ NARIADENIE 14 / 77

Vedenie Mestského ľudového divadla upozorňuje členov umeleckého súboru, techniky iadministratívy, že príprava estrády k mesiacu SČSP môže prebiehať iba vo voľnom čase zamestnancov MĽD.Nedodržanie nariadenia bude hodnotené ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Kontrolou tohto nariadenia bol poverený s. Hudjak.

Š. Pastucha, riaditeľ.

Aranžovačku na Luigiho srdce, čo sme mali mať od desiatej, pán režisér rozpustil, a namiesto toho sme s Hybenom a Janekom zliepali v študovni tú estrádu, len tak bez scenára, čo bolo porušenie riaditeľovho zákazu. Ale nikto nič. Každý mal niečo ukázať. Rudenko Grauss sa predvádzal a vyspevoval s gitarou trampské pesničky, lebo žiadnu ruskú nevedel, ale sľúbil, že sa naučí Večerný zvon a Studentočku, Fajčík s Barboríkom sa pachtili s akousi scénkou bez slov, ktorú vydávali za pantomímu, a mal to byť tanec Hitlera s Göringom, príšerný trapas, poviem vám, Najmanka recitovala osvedčený list Tatiany Oneginovi a akúsi Rúfusovu báseň.

A potom sa to stalo. Hyben sa v jednej chvíli zrazu zamračil, vzal si Hildu bokom, čosi jej šepkal do ucha, Eva ich pozorovala a všimla si, že Najmanka sa zrazu čudne zatvárila, pozrela spod ofiny na súdruha šéfrežiséra, potom na ňu, potriasla oranžovou hrivou, energicky prešla k dverám, zvesila si z vešiaka plášť, siahla na kľučku, urobila polobrat doprava, zakričala na Hybena, že je trápny, ale že tentokrát už to prehnal a že ona to tak nenechá, vyšla a rázne zatvorila dvere.

Vzápätí si Geňo zavolal mňa a pošepkal mi do ucha, že dnes som zasa oveľa krajšia ako včera a že on mi pripravil darček, že list Tatiany Oneginovi budem recitovať ja, lebo nikto v Československu by to tak nezarecitoval ako ja, a čakal Hybenko, pán režisér, že sa budem radovať a usmievať a že mu budem vďačná, a keď som mu zips na rázporku nerozopla, nevrhla som sa mu okolo krku a nejasala, tak zostal zarazený, mračil sa, lebo nevďak vládne svetu, tak veru, a jediným výsledkom toho všetkého bolo, že Hilda ma nenávidela ešte viac, ale na plagáte na tú estrádu bola aj tak vytlačená ona. Prežila som to bez úrazu.