ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 48. Slúžnovskému úradu v Revúci ^[384]

Od správcu slov. ev. a. v. gymnázia vo V. Revúci.

Slávny slúžnovský úrad!

Dňa 21. t. m. podvečer dopustili sa na jarmoku tu prítomní pandúri poľutovaniahodného výstupku, pri ktorm že sa skutočné nešťastie, o jakých z iných strán počuť, nestalo, len miernosti, zdržanlivosti a ústuplivosti tunajšej od pandúrov úražlivými slovami a vytiahnutou šabľou v práve a bez zadanej príčiny napadnutej tunajšej gymnaziálnej mládeže ďakovať treba.

Správa gymnaziálna skrz vypočutie gymnaziálnej mládeže, presvedčila sa, že mládež ani slovom, ani skutkami k zakročeniu pandúrov, tým menej k urážlivému výstupku, príčinu nezavdala. Z druhej strany ale, že pandúri, menovite ten, ktorý i pres deň, i večer, i v čas otáznej udalosti šabľou ozbrojený bol, gymnaziálnu bez príčiny surovým nadávaním a hrešením obrazil, ba usekol z tých menovite Ferdinanda Cisára, žiaka VIII. triedy, za uchom po krku, Blaškoviča, žiaka III. triedy, po ľavej ruke, vytiahnutou šabľou skutočne zaťal a za žiakom (…)^[385] z triedy šabľu zahodil.

Udalosť otázna stala sa podľa nášho vyšetrovania s gymnaziálnou mládežou urobeného nasledovne:

Podvečer, keď sa žiactvo z alumnea od večeri rozchádzalo, bolo počuť krik pod bránou mestského domu, na ktorý krik niektorí žiaci pozastavili sa tam zo zvedavosti. Z tých, ktorí najbližšie stáli, menovite Fabryho, žiaka IV. triedy, okríknul tunajší mešťan Martin Viest, známy to opilec, surovec a mnoho ráz už trestaný, surovými slovami, sotil a kopnul ho tri razy. Na bolestivé výkriky tohoto žiaka pribehli žiaci, ktorí ho počuli a zastávali urazeného kamaráta svojho, bez ubližovania a vyhrážania. Martin Viest namiesto toho, že by bol ustúpil, napadnul surovým vykrikovaním a nadávaním prišlých, a keď mu blízko stojací kominár k napadnutiu žiakov škrabačku dať nechcel, vytrhnul jednému druhému palicu a napadnul s ňou najbližšie stojaceho Molnára, žiaka triedy, ktorý mu palicu z rúk vytrhnul, ktorému ale pri mocovaní sa o palicu Viest vestu rozdriapal. Viest na to doniesol spod brány mestského domu novú palicu a s hrešením a nadávaním napadnul ňou zase žiakov, a (…)^[386] Simona, žiaka triedy, ňou pod ľavú pazuchu tak udrel, že mu rebro osinelo. Vtom prišel p. mestský notár Karol Štefaniak pred bránu mestského domu a rozkázal pandúrom, ktorí pod bránou pokojne stáli a prizerali sa, opitého Martina Viesta preč odviesť, žiakov ale napomenul, aby sa rozišli a s tým odišiel. Prišiel p. metský richtár Kalina z domu svojho pred mestský dom, a keď ho žiactvo prosilo, aby urobil poriadok, žeby žiactvo urážané nebolo a Martin Viest za učinené žiactvu ublíženie potrestaný bol, odpovedal p. richtár, že sa opitému aj P. Kristus vystúpi. V tom vyšli pandúri spod brány mestského domu pred bránu, a jeden, menovite ten šabľou vyzbrojený, začal hrešením, kričaním a hrozením i slovami, i päsťou žiakov rozháňať; starší pandúr ale pustil sa so žiactvom, menovite s Ferdinandom Cisárom, žiakom VIII. triedy, do zhovoru, v ktorom pandúr k rozídeniu sa žiactvo napomínal, a žiak Cisár mu odpovedal, že je žiactvo ovšem hotové rozísť sa a rozíde sa, len že je to nie súci spôsob, ktorým tento pandúr žiakov rozháňa. Kým títo dvaja tento rozhovor viedli, tamten pandúr vytiahnul šabľu a rozháňal žiactvo rúbaním za ním a doň šabľou, pri ktorej príležitosti zaťal, jako aj hore vyššie spomenuto n. n. a aj so starším pandúrom zhovárajúceho sa Ferdinanda Cisára, a za N. N. vyhodil šabľu. Na to žiactvo, trebárs bez príčiny napadnuté a nezaslúžene ohrozené, rozišlo sa. Z tohoto species facti^[387] vidno, že žiactvo príčiny žiadnej nezavdalo, že bolo kroz pandúrov neslušne napadnuté a citlive urazené, a že vskutku len miernosti a zdržanlivosti žiakov ďakovať treba, že sa nestalo nešťastie, za ktoré by odpovednosť i pred Bohom, i pred svetom len na pandúrov padnúť mohla.

Poneváč takýmto spôsobom nazerá časť žiactva a spáchaný krok pandúrov má aj ublíženie, požaduje zadosťučinenie, prosím úctive slávny slúžnovský úrad, aby za tento priestupok pandúrov potrestať a o výsledku k uspokojeniu žiactva mňa láskave poučil, na budúcne ale k jarmočným a podobným príležitostiam k udržaniu pokoja a poriadku striezlivých a rozumných, slovom takých pandúrov sem posielať ráčil, ktorí pokoj a poriadok rozumnými a slušnými spôsobomi udržať vedia, ale nie pokoj a poriadok rušia. A prosím o oboje tým snažnejšie, poneváč kto pozná povahu mladej zápalitej krve, znať bude i to, že pri urazenej cti a zvlášte ak by jej odňatá bola nádeja na vrchnostenské zadosťučinenie, a ona tak znova prinútená bola veriť, že len ona sama má byť sudcom a ochrancom, zvrelá krv ľahko môže zabudnúť hranice miernosti a zdržanlivosti a následky iba vševedúcnosť Božia môže predvidieť, iba milosť Božia obmedziť.

Porúčajúc prosby svoje čím skoršiemu vyslyšaniu, zostávam

vo V. Revúci dňa 24/4 868

List 49. Michalovi Valašekovi ^[388]

Číslo 136. Od hlavnieho dozorcu V. Revúckeho gymnázia.

Tak zdá sa, akoby od tých čias, čo V. Revúcke slovenské evanj. gymnázium vyrástlo na gymnázium vyššie, a čo ako také obdražalo aj potvrdenie dištriktu a generálneho konventu — medzi slovenskými evanjelikmi tá mienka panovala, že toto gymnázium už teraz žiadnej podpory a žiadnej starostlivosti oň nepotrebuje.

A ono je naskrze nie tak.

Fundácie a rozličné riadne a mimoriadne príspevky, ktoré v prvých rokoch po založení gymnázia obetované a zabezpečené boli, postačili ovšem k zapraveniu potrieb gymnázia nižšieho. Ale s rozmnožením tried až na osem, potrebným stalo sa povolanie profesorov v dostatočnom počte a rozmnoženie i miestností školských, i prostriedkov učebných. Rozmnožené miestnosti potrebujú značnejšie výdavky, udržovania a opatrovania, zrastuvší počet žiactva značne zväčšil potreby alumnea, zvlášte odkedy aj články výživy stali sa drahšími.

K tomu zabudnúť netreba, že zbor profesorský, ktorý pre svätú vec cirkvi a národa obdivovania, úcty a vďaky hodným obetovaním sčiastky istej pohodlnej výživy, sčiastky vábivých výhľadov v skvelejšiu a pohodlnejšiu budúcnosť posvätil sa krušnej služobne osvety a výchovy národno-cirkevnej za odmenu, ktorá nielenže v žiadnom pomere nestojí s ustávaním a so službou národu a cirkvi preukázanou, ale profesorom ani zďaleka nezabezpečuje tú bezstarostlivosť a potreby vozdejšieho života, ktorú by ich obtížne povolanie aspoň po istú neprekročiteľnú čiaru požadovalo, — zabudnúť, reku, netreba, že tento ctihodný stav v terajšom stave biedy a nedostatku zanechať ani česť národnia, ani prospech a budúcnosť gymnázia nedovoľuje. Naposledy znať treba aj to, že prostriedky gymnázia, mimo stálych fundácií a mimoriadnych príspevkov, z veľkej časti záležia z riadnych príspevkov, ku ktorým zaviazali sa podporovatelia či doživotne, či na istý určitý počet rokov. Prirodzená vec je, že štrbiny smrteľnosťou ľudskou a vrtkavosťou šťastia ľudského utrpené treba vyplniť, ba vynasnažovať sa, aby neistote vystavané dôchodky gymnázia zabezpečené boli stálymi kapitálmi.

Ide teda o vybavenie citlivej a súrnej potreby, ide rovne o zachovanie cti národnej, aby totiž povedať sa nielen nemuselo, ale ani nemohlo: krvopotnými obeťami, krutými bojami založené V. Revúcke gymnázium zmáhať sa nemôže nie pre odpor protivníkov, ale pre nedostatočnú podporu tých, ktorých určené je zachrániť od smrti národnej.

Ovšem že i vo Sv. Martine založené nižšie gymnázium zaujalo pozornosť a obetavosť. Ale, jakže sa len tešiť možno z toho nového podarenia sa účinlivosti a obetavosti ducha cirkevno-národného: tak z druhej strany pomýlená vec bola by pre jedno zabúdať na druhé.

Obraciam sa teda po tomto úprimnom predložení stavu gymnázia V. Revúckeho k láske a horlivosti slovenského a evanjelického srdca Vášho, obraciam sa spolu s tou srdečnou, ale spolu aj súrnou prosbou, aby ste aj Vy sám osobne možne čím najvýdatnejšou obeťou alebo stálym príspevkom na podpore gymnázia nášho zúčastniť sa, aj iných národovcov, zvlášte ale cirkev a obce k obetovaniu stálych podpor alebo základín nakloniť ráčili.

Dodávajúc ešte, že pomoc najvýdatnejšia a čím najskoršia tým vďačnejšia s prosbou o láskavú odpoveď porúčam prosbu svoju a seba do láskavej blahosklonnosti Vašej a zostávam

vo Veľkej Revúci dňa 1. mája 1868

Váš, blahorodý pane, úprimný ctiteľ:

Ján Francisci

List 50. Jurajovi Tvrdému ^[389]

Vo V. Revúci dňa 12. sept. 1868

Veľkomožný a vysokodústojný pán prepošt!

Vysokoctený baťuška náš!

Vzdialených, či krvou, či duchom príbuzných, zbližuje vraj spoločné šťastie a spoločné nešťastie. Táto pravda splnila sa už hádam aj sto ráz na maličkosti mojej a na Veľkomožnosti Vašej. Aj k tejto listovnej mojej návšteve ponúka ma, lenže nie šťastie, lež najcitlivejšia bieda národná.

Redaktor P.b. vedomostí^[390] totiž píše mi po tieto dni dúverne, že pri časopisu svojom na tento rok má deficit 1 800 zl. a prosí ma o prostredkovanie pomoci. On síce mával menšie deficity i za predošlých rokov, ale ich plátal predplatkami vždy nového roku a behom tohoto roku i zvyškami „Hlásnika“.^[391] Teraz, tak myslím, následkom toho nešťastného drobenia síl, nastúpila katastrofa, pri ktorej nič inšieho nepozostáva len: alebo Ferienčíkovi vypovedať konkurz^[392] a Vedomosti pristaviť; alebo národnej slovenskej stránke, ktorej orgánom boli a sú Vedomosti, postarať sa o zapravenie deficitu na minulosť a udržanie Vedomostí na budúcnosť, práve tak, ako to robia všetky politické stránky so svojimi orgánmi. Česť Slovenskej národnej stránky nedopúšťa redaktora svojho orgánu nevytrhnúť z úpadku a posmechu; a nechá-li padnúť svoj orgán, napíše si svedectvo života neschopnej mizérie. Oboje bolo by v terajšej kríze i dŕžavy, i krajiny, pre tamtie tak dobre, ako i pre národ náš makavým nešťastím, ktoré Veľkomožnosti Vašej ukazovať a dokazovať mne netreba.

Poneváč je potreba, dľa listu redaktorovho, tak súrna, že s koncom mesiaca septembra potrebuje 500 zl. a v októbri zase 500 zl. Za každý šlechetný podnik zaujatá národná horlivosť Veľkomožnosti Vašej iste mi odpustí tú smelosť, keď sa obraciam k nej s tou úctivou prosbou, aby v tejto kritickej dobe Veľkomožnosť Vaša podľa prostriedkov svojich a nesčíselný raz skvele dokázanej šlechetnosti srdca ráčila pomôcť ochrániť opustený národ náš od úplného zostúpenia z poľa verejnosti a od upadnutia v posmech škodoradého sveta. Nádejnú obeť Veľkomožnosti Vašej, ktorú prosím čím skôr a bezprostredne redaktorovi poslať a ktorú redaktor kvitovať má obyčajným spôsobom v „otvorenej počte“, jestli len Veľkomožnosť Vaša tak žiadať neráči, nemyslel bych považovať za dar, ale bych myslel považovať za predplatok na sume odpovedajúci počet výtiskov, ktoré by redaktor posielať mal takým, čo by Vedomosti radi čítali, ale spôsobu nemajú predplatiť sa. Takéto pokračovanie bolo by veľmi užitočné zvlášte teraz pri nastávajúcich agitáciách volebných.

Porúčajúc súrnu svoju prosbu láskavému vyslyšaniu a maličkosť svoju tej blahovoľnej náklonnosti Veľkomožnosti Vašej, ktorú som si dosiaľ za chlúbu pokladal, zostávam s úplnou úctou.

Veľkomožnosti Vašej

ochotný sluha a oddaný ctiteľ

Ján Francisci

List 51. Jánovi Drahotínovi Makovickému ^[393]

Blahorodý pane!

Po tieto dni poslal mi redaktor Pbd. ved. tú prekvapujúcu a pre významnosť svoju porážajúcu vesť, že totižto Pešťb. ved. majú na tento rok 1 800 zl. deficitu a prosil ma dôverne o sprostredkovanie pomoci. On síce ako píše, mával i za predešlých rokov menšie deficity a plátal ich predplatkami rokov nových, tohoto roku i s výškami Hlásnika a mlčal v nádeji na obrat k lepšiemu. Ale obrat k lepšiemu neprišiel sčiastky pre politické a sociálne národnému nášmu rozvoju života veľmi neprajné pomery v posledných rokoch, sčiastky pre patrnú akúsi ochablosť následkom týchže neprajných pomerov medzi národovcami našimi povstalú, sčiastky i pre nešťastné a nerozvažité drobenie našich i tak dosť slabých síl. Teraz nastúpila katastrofa, v ktorej inej alternatívy niet, len alebo Ferienčíkovi konkurz vypovedať a vydávanie Vedomostí pristaviť alebo slovenskej národnej stránke, ktorej orgánom boli a sú Vedomosti, postarať sa o zapravenie deficitu na minulosť a o udržanie Vedomostí na budúcnosť, práve tak, ako to robia všetky politické i nepolitické stránky so svojimi orgánmi. Česť slovenskej národnej stránky nedopúšťa orgánu svojho redaktora, ktorý zrieknul sa postavenia svojho ako štátny úradník, aby v ten čas, keď nebolo redaktora dostať, prijal redakciu Vedomostí. Česť reku slovenskej národnej stránky nedopúšťa redaktora vytrhnúť z úpadku a posmechu, a nechá-li slov. nár. stránka svoj orgán padnúť, zostúpi z poľa verejnosti a napíše si svedectvo života neschopnej mizérie. Oboje bolo by v terajšej národnej, sociálnej, občianskej a politickej kríze tak makavým nešťastím pre národ náš, že mi ho zoči-voči s vami ukazovať a dokazovať netreba.

Potreba veci dľa trúchlivosti redaktora je tak súrna, že koncom tohto mesiaca sept. potrebuje 500 zl. a s koncom októbra zase 500 zlatých.

Zapravenie deficitu na minulosť je použitím dvoch spôsobov možné, a síce:

a) skrze inkasovanie podlžností u obecenstva závislých. Tieto podlžnosti som si ja od redaktora vyžiadal a sú v okolí Vašom nasledujúce: Michal Hodža na r. 1865 a 1866 17 zl. 70 xr; Daniel Bachát r. 1867 10 zl., na r. 1868 7 zl. 70 — spolu 17 zl. 70 xr. a za Vavrišovo na r. 1867 10 zl.; Viliam Krčméry v Ružomb. r. 1865 — 10 zl.; Ján Ruman v Kokave r. 1865 — 5 zl. 10; Národná beseda v Mikuláši r. 1868 — 5 zl. 10 xr.; Ľud. Hroboň v Sielnici 5 zl. 10 xr.; Jakub Graichman r. 1868 — 5 zl. 10 xr.; Daniel Beniač v Nem. Lupči r. 1868 — 5 zl. 10 xr.; Jozef Krno v Lupči r. 1868 — 5 zl. 10 xr.; Daniel Bodický v Lupči r. 1868 — 5 zl. 1O xr.; Július Bohuš v Ľupči r. 1868 — 5 zl. 10 xr.; Bart. Ružiak r. 1868 — 5 zl. 10 xr. Všetko spolu 103 zl. 90 xr.

Inkasovanie, a síce ohľadom na súrnu potrebu bezodkladne týchto podlžností, je i právne, i potrebné preto, poneváč by bola neslušnosť pre spozdilosť jedných vyhadzovať takrečeno národnú daň na iných, a to takmer výlučne na takých, ktorí pri všetkých národných potrebách v prvej čiare dávkujú.

b) So zbieraním tiež bezodkladným výdatnej podpory na minulosť v kruhu dôvernejších národovcov. Podporu túto nemyslel by považovať za dar, ale za predplatky na sume podpory odpovedajúci počet výtiskov Vedomostí, ktoré by redaktor posielať mal podľa udania darcu takým, čo by Vedomosti radi čítali, ale nemajú spôsobu predplatiť sa. Toto pokračovanie porúča sa svojou užitočnosťou zvlášte v terajšej dobe pre nastávajúce pohyby volebné. Obraciam sa teda v tejto citlivej potrebe národnej na zjavné požiadanie redaktora k svetoľubnej horlivosti Vašej s tou súrnou prosbou, aby ste i horeudané závislé dlžoby redakcie inkasovať i zbierku ohľadom na velikosť deficitu čím najvýdatnejšou urobiť a hotovosť do konca sept. zozbieranú ešte do konca septembra, zvyšok ale do konca októbra s pripojením riadneho zoznamu redaktorovi poslať ráčili.

V poťahu na budúcnosť, aby orgán náš už raz vytrhnutý bol z ustavičných múk kolísania sa medzi životom a smrťou, ustáliť sa treba národnej našej stránke na istých pravidlách strany udržania časopisu svojho a strany pokračovania v ohľadu tom.

Ja znajúc potreby redakcie a s ohľadom na ten skromný stupeň dekorumu, ktorý i pri obmedzených našich silách predsa je potrebný, toho som presvedčenia, že redakcia k udržaniu seba a časopisu, kým Vedomostí ostanú v takom spôsobu, ako sú teraz, potrebuje 600 skutočných predplatiteľov.

Vysloviť by sa teda malo redaktorovi, že kým predplatky niže 600 skutočných predplatkov neklesnú, očakávať podporu od národa nemôže. Naproti tomu, kadenáhle on spolahlive vykáže, že počet ten klesnúl, národná stránka mu má nedoplatok vynahradiť. Počtovanie pri tom dialo by sa len celoročne, tak že zvyšky po jediných kvartáloch istého roku zarátali by sa na zapravenie nedoplatkov kvartálov roku tohože, a len nedoplatok celého roku rozvrhnutý by mal byť na národ.

Ale so silami národa treba nám rozumne, svedomite a prísne hospodáriť a vynasnažiť sa, aby vyhnúť sa mohlo takému rozvrhnutiu. Tým cieľom postarať sa nám treba o zväčšenie odberateľov na vyše 600, a o udržanie ho v tej miere. Toto je naskrze nie nemožné, lebo veď r. 1862 počet odberateľstva bol práve i 700 prevýšil, z ktorého počtu na stolicu Liptovskú 71 padlo. Čo vtedy bolo možné, malo by byť možným i teraz, tým viac, že od 6 rokov rozmnožil sa počet národovcov i rozširovaním sa povedomia národného i dorastnutím mládeže. Počet odberateľstva sa rozrásť a udržať dá a má:

a) získaním predplatiteľov,

b) obsahom časopisu samého.

V tomto poslednom ohľadu platí to, že viac hláv viac vymyslí, viac rúk viac napíše a že z mnoha vyberať sa môže najlepšie. Časopis, ak je obmedzený len na pero redaktora, skoro oslabne, zjednotvárnie a duchom omdlie. Aby teda časopis bol živý, treba mu mnoho a rozmanitosť pracovníkov, k tomu bystrosť, živosť v pracovaní. Povinnosťou národovcov teda je, čím viacej stále, vytrvale a pod istým najlepšie svojím menom vlastným pracovať do orgánu nášho, pritom ale neaprehendovať, jestli redaktor dajednú prácu pre príčiny ním otvorenej počte alebo na žiadosť listovne údaj sa majúce asnáď neuverejní alebo v niečom premení. Z tohoto ohľadu bolo by užitočným v každom vidieku uzrozumieť sa všetkým súcim a dobre zmýšľajúcim národovcom v istý dopisovateľský spolok, ktorý by i predmety, i spôsob ich vypracovania určoval, i o bystré vzdelávanie udalostí, t. j. o riadne dopisovanie starosť mal.

K prevedeniu tohoto, čo som o udržaní orgánu nášho na budúcnosť predniesol, poneváč pre rozmetaní po velikom priestore a schádzaní sa nám i pre zamestnanie, i pre nedostatok výdavkov je nemožným, ukazuje sa byť potrebná istá ústrojnosť stránky národnej. Ústrojnosť táto záležala by len v tom, že by sa vyznačila jedna osoba, ktorá by s redaktorom v ustavičnom spojení stála, a po druhé, že by sa vyznačili v každom vidieku isté osoby, ktoré by zase s tamtým jedným v spojení stáli a návody od tohože prijaté vo svojom okolí svedomite, ochotne, riadne a podľa svojho najlepšieho vedomia uskutočňovali, ako tiež i svoje návrhy tomuže jednému k prevedeniu vo vidiekoch iných alebo pri redakcii zdeľovali.

Poneváč ako som povedal, schádzať sa nám nemožno, mnohé dopisovanie je zdĺhavé a s trovami spojené, naposledy iniciatívu niekto urobiť musí, obraciam sa i v tejto druhej prevažnej záležitosti života nášho národného k Vám, aby ste o veci s niekoľkými rozvažitejšími a dôvernejšími národovcami okolia svojho pohovorili a v poťahu udržania Vedomostí nabudúcno tak dobre, ako i v poťahu na spomenutú ústrojnosť, čo do podelenia vidiekov, osobností a ich agend svoju určite formulovanú mienku mne čím skôr zdeliť ráčili, vysloviac pritom spolu svoju mienku i o tom, či by sa nemali cieľom nár. účinkovania zbierať isté peňažité prostriekdy? ako? a ako ich opatrovať? poneváč sine nervo rerum gerendarum^[394] nič.

Porúčajúc prevažne prosby svoje ochotnému a čím skoršiemu vyplneniu, zostávam do lásky Vašej poručený.

Vo V. Revúci dňa 16. sept. 1868

Váš úprimný ctiteľ a brat Ján Francisci

List 52. Tomášovi Červeňovi ^[395]

Vo V. Revúci dňa 16. okt. 1868

Veľkomožný, vysokodústojný pane!

V prílohe mám šťastie za môj dlh v Slovenskej Matici v sume 280 zl. r. č. na štyri roky, t. j. na rok 1864 — 65, 1865/6, 1866/7 a 1867/8 pripadajúce úroky v sume 67 zl. 20 xr., t. j. šesťdesiat sedem zl. 20 xr. do pokladnice Matice slovenskej k rukám Veľkomožnosti Vašej týmto odoslať a o zvyklé poistenie príjmu úctivo prosiť.

Ináče porúčajúc sa do dosavádnej láskavej blahosklonnosti Veľkomožnosti Vašej, zostávam s hlbokou úctou

Veľkomožnosti Vašej ponížený sluha Ján Francisci