ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 200. Vladimírovi Ivanovičovi Lamanskému ^[1175]

V Tur. Sv. Martine 4/1 880

Vaša excelencia!

Vysokoctený Vladimír Ivanovič!

Predovšetkým ráčte prijať výraz môjho najsrdečnejšieho blahoželania k vymenovaniu Vás za skutočného tajného radcu. Šťastný národ a šťastný štát, kde zásluhy literárnej a duševnej činnosti dochádzajú na najvyššom mieste takého uznania a vyznačenia. Boh Vás živ!

Pri našom poslednom videnia sa ráčili ste byť taký láskavý vyzvať ma, aby som Vám, dobre znajúcemu okolnosti a pomery, v ktorých žijeme, z času na čas jednoducho oznámil, čo potrebujeme, a ujistili ste ma, že potreba naša nájde u Vás podpory.

Podľa toho oddal som list v mesiaci februári,^[1176] dňa 30. októbra 1879^[1177] druhý Michalu Fedoroviču^[1178] cieľom odoslania Vám, v ktorých listoch som vyložil naše potreby.

Ale dosaváď nemám žiadneho znamenia, že by tieže listy prišli k rukách Vašim. A to ma veľmi znepokojuje, ani si to vysvetliť neviem.

Menovite na ten prvý list oproboval som Vás uvedomiť rozličnými cestami; a zase neznám ničoho.

Teraz probujem novú cestu, posielajúc tento list po jednom kupcovi do Varšavy, kde má byť oddaný na poštu.

Žiadal by som si zvedieť, čo je na príčine bezvýslednosti mojich listov, či premeškané odoslanie k Vám, ačpráve ma Michal Fedorovič ujisťoval, že ich riadne a spoľahlive poslal; a či nemožnosť vyplnenia mojej prosby. Jestli je prvé na príčine, teda nabudúcne usilovať sa budem vyhnúť Michalu a zvolím inšiu cestu; jestli ale to druhé, teda v tej prípadnosti bolo by naše položenie veľmi smutné a beznádejné, lebo by naša národná, menovite časopisná, nateraz takmer jedine možná činnosť prestať musela, poneváč v terajších časiech niet u nás možnosti udržať ju pri všetkej len zo Slováka vystať mohúcej skromnosti a obetavosti pracovníkov pri redakciách.

Aby sme mohli udržať terajšiu a zaviesť riadnu systematickú činnosť, čo by nám veľmi žiaducno bolo, potrebovali by sme ročnú podporu aspoň 8 tisíc zl. O toľko prosil som na rok 1879; ale dosiaľ neprišlo nič. V druhom liste prosil som o toľkože na rok 1880 s tým predložením, že by bolo veľmi žiaducno poistiť pre nás stálu ročnú podporu, aby sme, vediac aké prostriedky mať budeme, podľa toho mohli systematične ustrojiť svoju činnosť.

Jestli by snadnejšie bolo doručenie mi výsledku mojich prosieb cestou banky Slávia v Prahe, alebo mne osobne u Vás, ráčte ma bezprostredne jednoducho uvedomiť, že by som sa „obrátil k Novákovi“ — generálnemu sekretárovi banky Slávie, alebo aby som prišiel ku Vám.

O našej činnosti zdeliť Vám môžem toľko, že poneváč nám na politickom a občianskom poli nateraz každá činnosť nemožná, probujeme napínať sily na poli literárnom. Tu menovite vyhotovil sa spis Pavla Dobšinského „Obyčaje, povery a hry Slovákov“ už natoľko, že len podobizňa púvodcova chybí. Ďalej zbierame i materiál, i peňažité prostriedky ku vydaniu prostonárodných „Spevov (melódií) slovenských“,^[1179] z ktorých tohto 1880 roku vyhotoviť chceme aspoň dva zošity. Ale nám chybia peňažité prostriedky. Preto by som Vašu Excelenciu veľmi snažne prosil, aby ste ráčili v nemeckom jazyku tu pripojený literárny oznam^[1180] dať preložiť na ruský jazyk a poslať tomu ruskému časopisu, ktorý za najochotnejší a najsúcejší uznáte k tomu. Jestli by sa to stalo vo viacej ruských časopisoch, bolo by tým výhodnejšie pre naše podujatie. Prosím tiež, aby ste ráčili svojím vplyvom i ináče zaujať sa za toto podujatie.

Vydávame tiež ešte dosiaľ nevytlačené „Povesti slovenské“,^[1181] z ktorých prvý zošit poslal som Vám pred niekoľkými dňami poštou spolu s Vajanského (Svetozára Hurbana) básňami „Tatry a more“. Druhý zošit Povestí je už v tlači, a pokračovať budeme v ich vydávaní, kým nevyčerpá sa materiál.

Vúbec ide nám teraz o to, aby sme všetky naše národné duševné poklady zozbierali, vydali, — a tak ich zachránili od zabudnutia, pokradnutia a popsutia.

Jestli nám pritom budete na pomoci podporou, tým snadnejšie a tým bystrejšie bude dariť sa nám naše podujatie.

„Národné noviny“ posielam Vám každý týždeň pod couvertou ako list, a ani o tých neznám, či ich riadne dostávate.

Porúčajúc seba a nešťastný národ slovenský do blahosklonnej pamiatky Vašej Excelencie, značím sa s výrazom obzvláštnej úcty.

Vašej Excelencie pokorný sluha a srdečný ctiteľ

Ivan Ivanovič.

Tento list nemohol byť odoslaný vo svojom a dostal som ho naspäť. Teraz ho posielam po inej príležitosti s nasledujúcimi dodatkami:

Odberateľov počet pri všetkých časopisoch našich od nového roku značne klesnul a umenšil sa následkom teroristického nátlaku na obecenstvo. Tak že jestli nedostaneme pomoc potrebnú i viacej časopisov prestane vychodiť, čo by pre nás veľká škoda bola.

Dobšinského dielo „Obyčaje Slovákov“ poslal som Vám pod krížovou páskou rekomandovane. Jestli ho viacej exemplárov potrebujete, ako i povestí, ráčte mi dať znať, pošlem ochotne.

Strany vydania Spevov slovenských prišli sme na tú myšlienku, text piesní i latinkou, i kyrilicou collum na liter tlačiť,^[1182] aby bolo prístupné i obecenstvu ruskému, a aby sme ukázali, že i slovenské nárečie dobre možno písať kyrilicou. O korektné napísanie textu práve teraz vyjednávam s Martinom Hattalom v Prahe a s Emilom Černým v Moskve. Myslím, že alebo jeden, alebo druhý tú prácu vezme na seba, keď u nás niet človeka súceho k tomu, — lebo nám ide o korektné napísanie.

10/2

Váš pokorný sluha a srdečný ctiteľ I. I.

PS. Prosím ráčte vykonať v redakcii.

List 201. Rudolfovi Pokornému ^[1183]

V T. Sv. Martine 4/2 880

Ctený pane!

Ráčte odpustiť, že na Vaše ctené listy tak pozde odpovedám. Na príčine bolo zaneprázdnenie s výročitými účtami, na krátkych temných dňoch i chorľavosť.

Teraz chcem odpovedať v krátkosti na všetko.

Zásilky peňazí za Spevy Sama Chalupky som prijal, vo Váš prospech zaznačil, čím je Váš účet pod týmto titulom úplne vyrovnaný.

Pre životopis^[1184] — jestliby sa bez toho zaobísť možné nebolo — čo by som rád — pošlem nezadlho, len mi ráčte oznámiť, na aký priestor tlače má byť materiál napísaný, aby alebo ja darmo nepísal a vypracovateľ neprišiel do rozpakov čo vynechať, alebo ja vynechal také veci, ktoré mali by prísť pod pero.

K vydávaniu bibliotheky^[1185] prajem Vám mnoho zdaru, ale vystríham pred optimizmom. Neberte Vajanského básne za príklad. Že sa na ne u nás toľko podpisov zozbieralo, má svoje príčiny. Druhému to nevydarí sa, ani samému Hurbanovi či mladému, či starému po druhý raz. S takými spismi bude na Slovensku ešte skromnejší výsledok. Ja do tej Bibliotheky nič nesľubujem, lebo nie som spisovateľ. Pavel Mudroň je ešte menej spisovateľ ako ja, a Matúš Dulla je naskrze žiadny spisovateľ nie.

Poťažne na ceny v našej martinskej účastinárskej kníhtlačiarni tlačiť sa mohúcich spisov bibliotheky, pripojujem ukážky papieru I, II, III, s cenami poťažne na 1.500 výtiskov na nich naznačenými, za ktoré hotoví sme každý tlačený hárok vyhotoviť.

Srdečne nás bude tešiť, keď na leto zase zavítate k nám.

Ak naozaj chcete i o Vašej ceste po Slovensku minulého leta niečo ešte napísať, neškodilo by, keby ste rukopis dakomu tu, kupr. redaktorovi Pietrovi, zdelili, aby v ňom neboli mýlne dáta.

Ráčte moju krátkosť pripísať nedobrému naladeniu duše zapríčinenému chorľavosťou.

Váš oddaný ctiteľ

J Francisci

Povesti I. Pavla Dobšinského posielam 5 ex. na ukážku. Posielam tiež 10 ex. číslo I Orla. Pripojujem 1 ex. Prostonárodnie obyčaje, povery a hry Slovákov na ukážku.

List 202. Martinovi Hattalovi ^[1186]

V Tur. Sv. Martine 20/2 880

Dústojný pane!

Z časopisov Vám iste bude známe, že sme sa spojenými silami zasadili o zozbieranie a vydanie slovenských prostonárodných spevov,^[1187] t. j. nápevov s poťažnými piesňami.

My považujeme túto záležitosť popredne za našu domácu slovenskú, ale i za slovanskú. Z tejto poslednej príčiny poslal som oznam do časopisov všetkých kmeňov slovanských a všade bol tenže so súcitom uverejnený.

Peňažitých prostriedkov a materiálu i hudobného i piesňového už dosaváď zozbieralo sa toľko, že by sme prvý zošit v prvej polovici roku tohoto chceli vydať a za prvým zošitom nasledovať by mali nepretržite druhé.

Avšak keď sme behom príprav záležitosť túto ešte hlbšie uvažovali, predložili sme si tú otázku, či by ohľadom na tie kmene slovanské, ktoré v spisovnej reči užívajú kyrilicu,^[1188] nebolo žiaducno text piesní vytlačiť dať nielen latinkou, ale aj kyrilicou? Upozornenie, ktoré sme strany tejto otázky v prisvedčujúcom zmysle, menovite od člena redakcie jednoho poľského časopisu obdržali, ponúka nás k tomu rozhodnutiu, text piesní — akže len nezavdajú sa nepremožiteľné prekážky, vytlačiť dať i kyrilicou.

Tu ale zavdala sa naša tá ťažkosť, že tu u nás na Slovensku nemáme človeka, ktorý by text piesní kyrilicou vedel napísať tak korektne, žeby to i povahe z jednej strany slovenčiny našej, a z druhej strany kyrilici zodpovedalo, i pravidlám etymológie vyhovelo.

Takým činom neostalo nám nič inšieho, ako hľadať pomoc mimo Slovenska, a síce u Slováka dokonale znajúceho povahu slovenčiny a majstra jazykospytu slovanského, slovom, ku Vám, dústojný pane a vysokoctený rodák náš.

I tak obraciam sa zo spoločného uznesenia k láskavosti a rodáckej ochotnosti Vašej s tou úctivou a snažnou prosbou, aby ste ráčili byť taký láskavý, prevziať úlohu na seba, text vytlačiť sa majúcich slovenských prostonárodných piesní napísť nám kyrilicou.

Poneváč som toho pevného presvedčenia, že Vy iste máte premyslené a ustálené pravidlá v poťahu na písanie slovenčiny kyrilicou a spolu takú bohatosť zaujatosti za slovensko-slovanskú záležitosť, že vyplnenie našej prosby u Vás by žiadnej inej ťažkosti nenašlo, okrem asnáď zaujatosti inej. Osmeľujem sa len poznamenať, ako by sme si priali, žeby ste boli taký láskavý našu prosbu vyplniť.

Slovenské spevy vychádzať majú v zošitoch päťhárkových veľkej osmorky, hárok počítajúc po osem strán. Čas postupného vychádzania nie je určený. Záviselo by vyndenie každého zošitu od zozbierania a prihotovenia poťažného materiálu. Následne by sme Vás zavše, ale zavčasu, len o pomoc pre jedon zošit unúvali. Objem toho, pre jedon zošit potrebného, kyrilicou napísaného textu by pomerne nebol veľký, a sotva by zaujímal jednu tretinu celého zošitu, a síce preto, že noty a i slovenský text by značný priestor zaujali.

Počet zošitov bude závisieť od zozbieraného materiálu hojnosti, ale myslím, že ich bude najmenej desať.

Osnova piesní tlačila by sa pod poťažné noty melódie v stĺpcoch latinkou a kyrilicou.

Piesne, ako sa spievajú, ako sú zozbierané a ako sú vo všetkých dosavádnych vydaniach piesní pre zadržanie charakteru piesní samých zachovávalo, piesne reku zamýšľame tiež s odchýlkami od Vami ustáleného spisovného pravopisu slovenského, teda s podržaním dajedných foriem vidiekomlúv^[1189] vytlačiť, a súhlasne s tým by sme si priali, aby i kyrilicou tak napísané boli.

Nakoľko by typy^[1190] užívané v ruskom nárečí k vyjadreniu slovenčiny nepostačovali, prosili by sme, žeby ste nám naurčito udali, aké typy mimo v ruštine užívaných by sme vyhotoviť dať mali. Ich formu i tlačenú, i písanú, ako i pomenovanie prosili by sme, žeby ste nám udať, poťažne zreteľne a určite napísať ráčili.

Poneváč prvý zošit chceme vyhotoviť do konca júna tohoto roku a k tomu materiál prihotovený už máme, žiaduce by nám bolo kyrilicou napísaný text pre tenže prvý zošit najďalej do konca marca už tu mať. Čo sa ale úpravy strany vyhotoviť sa majúcich ruský alphabet doplňujúcich dotýče, tú by sme si žiadali v niekoľkých dňoch po obdržaní tohoto môjho listu dostať, a síce preto, žeby sme tie typy objednať a hotové do konca marca už tu mať mohli.

Jestli by sa behom času a príprav v tomto ohľade dáka nová otázka zavdala, strany tej docielilo by sa dorozumenie z prípadu na prípad.

Hlavná a súrna vec naša je nateraz tá, že by ste ráčili byť láskavý našu prosbu vyslyšať a prevziať na seba napísanie nám textu kyrilicou.^[1191]

Jestli to urobíte a privolíte, radi by sme i Vaše meno zaznačiť medzi členov odboru dielo to usporadujúceho a vydávajúceho, lebo Vaše meno i podľa zásluhy pri celom podniku i pre garanciu korektnosti tam chybeť by nesmelo.

Naposledy na otázku, či tú prácu od Vás žiadame len z rodáckej lásky a ochotnosti, a či za honorár, vyznávam, ťažko nám určite odpovedať, lebo z jednej strany pokladali by sme si za neskromnosť žiadať od Vás prácu bez odmeny; ale z druhej strany ide nám popredne o peňažité prostriedky k tlačeniu potrebné, a či a koľko sa zvýši na honorovanie práce vopred neznáme, preto i my všetci, ktorí sme v poťažnom odbore, pracujeme na prípravách diela z lásky a horlivosti slovensko-národnej — a akže sa ukáže dáky zvyšok, ten podľa oznamu, ktorý odbor vydal, vynaloží sa na vydanie iného podobne nákladného diela, z ktorého zvyšku, avšak podľa jeho koľkosti, honorovať by sa mohla práca znalcov pri tomto podujatí vykonanom.

A tak ešte raz s celou úctivosťou a snažne prosím menom odboru, ráčte prosbu našu láskavo vyslyšať a o rozhodnutí Vašom, bože daj, prajnom, ma čím skôr, najďalej behom 8 dní uvedomiť a ďalšie úpravy mi vydať.

Ináče značím sa s výrazom obzvláštnej úcty a so srdečným pozdravením

Váš oddaný ctiteľ

Ján Francisci

Jeden odtisk príhlasu v Nár. novinách vytlačeného pripojujem a pripomínam, že by sa otázne dielo tu v našej kníhtlačiarni tlačilo.

List 203. Pavlovi Križkovi ^[1192]

24/2 880

Blahorodý pane!

Pre usporenie výdavkov poštových úctive prosím, buďte taký láskavý tu pripojené Správy spolku nášho^[1193] r. 1879 pp. účastinárom v Kremnici doručiť.

So srdečným pozdravením

J. Francisci

List 204. Rudolfovi Pokornému ^[1194]

V Tur. Sv. Martine 29/2 880

Veľactený pane!

Cteným listom^[1195] od 20/2 žiadané knihy poslal som Vám 25/2 a úctive prosím, aby ste sa ráčili zaujať menovite Dobšinského spisov „Obyčaje, povery a hry slovenské“ a o Povesti I, z ktorého posledného spisu už hotuje sa i druhý zošit.

Teší ma, že ste s cenami Kníhtlačiarskeho spolku v poťahu na eventuálne v jeho kníhtlačiarni tlačiť sa mohúce zošity Bibliotheky československej uzrozumený, a vynasnažím sa, žeby i práca svojím časom ku Vašej spokojnosti vypadla. Avšak prosím, aby keď príde k tomu čas, dorozumenie sa docielené bolo strany výminiek i hotovenia, i platenia.

V poťahu na opätovnú Vašu žiadosť zúčastniť sa spisom v Bibliotheke československej Vami vydávať zamýšľanej, nemôžem ani teraz nič inšieho povedať, len čo som povedal, t. j. že ja nie som spisovateľom. To, že som novinárske články písaval a kedysi za mlada zväzoček prostonárodných povestí a síce ako teraz nahliadam nie dosť šťastne vyštylizoval, neoprávňuje ma osobovať si, počítať sa alebo počítaným byť medzi spisovateľov. Ja som človek činu, a teraz som človekom práce, a síce, bohužiaľ, viac mechanickej, ktorá i schopnosť, i chuť, i zrak a pokoj, čo všetko ku spisovateľským prácam je nevyhnutne potrebné, odníma a odcudzuje.

Ako píšem, poneváč nepočítam sa medzi spisovateľov, neprichodí mi ani vyslovovať svoj súhlas s programom Vášho na vydávanie československej bibliotheky vzťahujúceho sa kroku. Súhlas svoj však ani z tej príčiny vysloviť nemôžem, poneváč ani seba, ani iných mýliť nechcem. Ráčite totiž vo Vašom liste písať, že „prospekt bude sepsán“, teda ešte nie je ustálený a hotový, a tak mi predkladáte alebo na podpis niečoho takého, o čom neznám, čím bude v celosti a v podrobnostiach. Prosím, aby ste neráčili zle rozumieť. Ja naskrze nepochybujem, ba pevne verím v úprimnosť, a ako sám píšete, bezžistnosť Vašej snahy. Ale zajedno, ja som nikdy nedal meno svoje k niečomu takému, čo by nebol úplne videl a poznal; za druhé i pri úprimnej snahe môže byť odchodné, jednotlivcove i mylné ponímanie stanovišťa a cieľu — a kameň raz vyhodený nie je viacej v moci toho, kto ho vyhodil. Že tí mužovia slovenskí, ktorých ste menovali, t. j. Dr. Hurban, Botto, kníhkupec Krčméry a Fajnor svoj súhlas vyslovili, to si ovšem vysvetliť, ale to nie je smerodajným pre mňa, ani pre iných, ktorí podnik Váš i z iného stanovišťa uvažujú, ako zo stanovišťa honoráru alebo inej pobočnej pohnútky.

Naposledy, ačpráve Váš ustálený prospekt ešte neznám, ale poneváč v poslednom liste ako kardinálny punkt Vášho programu poznamenávate, že „na příště čísle vědecké spisy jen češtinou přijímati budeme“^[1196] — rozumie sa od Slovákov. Dovoľte mi bez ďalšieho odôvodnenia, čoby ďaleko viedlo, úprimne, otvorene a rozhodne vysloviť, že s týmto punktom svoj súhlas nielen vysloviť nemôžem, ale vyslovujem sa rozhodne proti nemu.

Neznám, či, čo a komu okrem mňa ste písali o tejto záležitosti do Martina; ale tí, ktorým som Vaše listy na Vašu žiadosť zdelil, a tí sú tu smerodajní — redaktor Nár. novín Ambro Pietor, redaktor Orla a Nár. hlásnika Mikuláš Ferienčík, Pavel Mudroň, Ján Jesenský atď. jednosvorne vyslovili sa, že oni žiadnej dobrej veci síce prekážať nechcú, ale ani jasno vysloviť sa nemôžu dotedy, kým o nej v celosti a v jednotlivostiach úplného rozhľadu nemajú, poneváč extemporovať, ako to iní robili, ani nevedia, ani nechcú. Dotyčne pak onoho punktu strany prijímania vedeckých spisov len češtinou písaných poznamenali, že Vy síce pre svoj podnik môžete vysloviť pravidlá, aké za dobré uznáte, ale že oni svojho súhlasu k tomu dať nemôžu.

Vo všeobecnosti pak poznamenávam i svojím, i tunajších Vašich, mojich a každej národnej dobrej veci priateľov, trebárs je vec dosahu vážneho, ktorá nie je vecou jednotlivcov, ale všeobecnou a k tomu dvojstrannou, nepríhodnou je vybaviť a odbaviť len zamenením pár listov alebo jednotlivcovým uzrozumením. Najpríhodnejšie je takú vec ústnym pojednávaním objasniť, pretriasť a ustáliť, aby tak potom i zo všeobecného stanovišťa a jiným preferovaná byť mohla i súkromne i verejne.

Čo si jednotlivci urobia, to je, rozumie sa, ich vec; ale narazenie nového prúdu a zmena v národnom živote, menenie zásad atď. je vecou všeobecnosti a verejnosti a požaduje vnikavejšieho a usedlejšieho uváženia.

Keď budeme mať šťastie Vás a iných priateľov Slovákov z Čiech u nás zase pozdraviť a bratsky prijať, myslím, že vtedy bude i najlepšia príležitosť, i času obapolne porozumieť si a dorozumieť sa.

Dovtedy značím sa s náležitou úctou

oddaný ctiteľ J Francisci

List 205. Rudolfovi Pokornému ^[1197]

V T. Sv. Martine 3/3 880

Vysokoctený pane!

Dňa 29. predošlého mesiaca mal som šťastie odpovedať na Váš posledný list v poťahu na Bibliotheku československú, a zdeliť Vám moju a priateľov Vašich a mojich mienku v poťahu na tie punkty programu Vášho, ktoré ste nám bežne nastínené zdelili, menovite pak vysloviť, že ani ja, ani moji priatelia súhlasu nášho k tomu programu dať nemôžeme.^[1198]

Preto ma veľmi prekvapilo, keď som dnes v Epoche^[1199] Váš program čítal, a videl sa byť vpočítaným medzi tých, ktorí svoj súhlas vyslovili.

Neráčte mi mať za zlé, že som prinútený to dementovať i poštovným listom, i verejne.

Ináče značím sa s náležitou úctou

Váš úprimný ctiteľ

J Francisci

List 206. Vladimírovi Ivanovičovi Lamanskému ^[1200]

Vo Viedni 15. apríla 1880

Vaša Excelencia!

Vysokoctený Vladimír Ivanovič!

Asi od pol druha roka osmelil som sa viac ráz kratšie a tri razy obšírnejšie listy^[1201] poslať Vám rozličnými cestami, dávajúc Vám podľa splnomocnenia od Vás práve teraz dva roky tu vo Viedni obdržaného na vedomia a náveštie o stave, biednom položení a potrebách nášho slovenského národa. Ale dosaváď nedostal som žiadneho znamenia a dôkazu, že ste moje listy obdržať ráčili. Z toho uzatváram, že moje súrne prosby vyslyšať a vyplniť nemôžete a to nás, ktorým (osud) národa nášho slovenský leží na srdci, uvádza do zúfania nad budúcnosťou nášho národa a nad existenciou tých obetovavších sa niekoľkých jednotlivcov, ktorí v zápase s nedostatkom a biedou dosiaľ predsa vytrvali na svojej postati a pracovali a pracujú na udržaní národného a slovanského povedomia a ducha v tom tele, ktoré dosiaľ menujeme národom slovanským, ale ktoré ponechané na svoje vlastné sily, pred úbehom niekoľkých rokov a pri terajšom brutálnom terorizme, prestane byť duchovným kapitálom pre slovanstvo a stane sa slepým nástrojom slovanstvu vražebných námah.

Otvorene hovoriac, ráčte prijať pravdivé osvedčenie bez ďalšieho odúvodnenia a ráčte uveriť, že nám nielen účinkovať, ale ani jestvovať naskrze nemožno bez Vašej pomoci. Ba stalo sa naše položenie tým ťažším, že my spolihajúc sa na Vašu pomoc, pred seba vzali a započali sme niektoré literárne a časopisné podujatia, ku ktorým nám naše vlastné sily nedostačovali, a teraz po vyčerpaní prostriedkov Vaším prostredkovaním obdržaných, upadli sme skrze to do dlžôb, ktoré vyplatiť nám nebude možné, a započaté podujatia neomylne padnú. Tým cieľom utratia sa prostriedky udržovať a obživovať slovansko-národné povedomie v národe našom, ale pri takom očividnom úpadku a prudkom klesnutí prestane i u ľudí pevnejšej viery dúvera v samých seba, v budúcnosť národa nášho a v bratský súcit toho slovanského národa, ktorý jediný je vstave pomáhať slabým a zachrániť ich pri živote i pre nich samých, i pre neho samého.

Preto prosím pre Boha živého, nedajte zahynúť tomu kmeňu, ktorý dal slovanstvu Kollára, Šafárika, Štúra! a ktorý podľa svojho geografického položenia, podľa darov duchovných a vrúcnej oddanosti slovanstvu povolaný je vzácnu službu konať slovanstvu.

Vám je ročných asi 8 tisíc zlatých maličkosť a Slovákom je to život.

Prosba moja je tým snažnejšia i z tej príčiny, že v najnovšej dobe Česi namáhajú sa naspäť získať za češtinu^[1202] a tým odcudziť ich slovanstvu. Čeština pre Slovákov nie je priblíženie sa ku slovanstvu, ale odcudzenie a odialenie, čeština je nie slovanstvo, ale separatizmus český, ktorý posilňovať kontingentom slovenským bola by veľká chyba. My, ktorí ďalej vidíme a nejde nám len o honorár či od toho alebo onoho, všetko jedno — my sa protivíme tým snahám a prekážame uskutočniť ich. Ale krátkozrakejší a slabší, akých je ako všade, tak i u nás väčšina, keď uvidia, že nám ako Slovákom jestvovať nemožno, že naše časopisy a literárne podujatia padajú, prídu k tej domnienke, že pre Slovákov len v češtine spasenie a pridružia sa ta. Preto zase a zase prosím, zmilujte sa a pomáhajte.

Naposledy prosím tiež, ráčte byť taký láskavý a vykonajte, žeby redakcia Národných novín v Turč. Sv. Martine dostávala behom celého roku, tak ako v roku predošlom.

Slovenské spevy, o ktorých vydávaní som Vám predtým písal, už hotujú sa, ale s textom piesní len latinkou, a nie i kyrilicou tlačeným, poneváč z Rossie nedostali sme žiadneho príhlasu. Porúčajúc seba a národ svoj do Vašej láskavej a vzácnej blahosklonnosti, mám šťastie značiť sa s výrazom obzvláštnej úcty

Vašej Excelencie pokorný sluha a oddaný ctiteľ Ivan Ivanovič

List 207. Pavlovi Dobšinskému ^[1203]

V Martine 12/5 880

Braček Paľko!

Posielam Ti 100 ex. Povestí II^[1204] ako honorár. Na III. už pracujeme. Koľko bude takých zošitov ešte?

Okrem tých, čo si už s listom od 21/4 poslal, mám tu ešte od Teba dve povesti: Ako šlo vajce na vandrovku a Tetku smrť.^[1205]

Kedyže prídete sem s Hansterom?^[1206] Uvedomte ma vopred.

Pozdrav sa a ostaň zbohom

Tvoj oddaný J Francisci

Práve som dostal list od Sam. Hroboňa, že Ti poslal svoj akýsi rukopis.^[1207] Čo zamýšľaš s ním urobiť?

List 208. Michalovi Fedorovičovi Rajevskému ^[1208]

Aвгycт 1880 г.

Я yжe дважды peкомeдовaл Вам лaтинскoгo священника Стeфaнa Мишика. Он в ожидании, что eгo желание переселиться в Россию, там, получив стипендиюм, свершит филологический курс и принять служение учителя или какое-нибудь другое, соответствующее его учению, енергии, неутомительной работливости и прилежности звание при училищах или литературной деятельности — и принять православие — он в ожидании, что это желание будет благополучно исполнено, откровенно сказал своему епископу, что он уже не в состоянии продолжающиеся гонения терпеть и решился переселиться в Россию.

Teпepь он в caмом отчаяннейшем положении и принужден, ежели не в Россию, то переселиться в Америку.

Для нeго тenepь критическая и дорогая каждая минута.

Итак, высокопочитаемый Михаил Федорович, если Вы охотны сделать дело милосердия для этого словянского мартира, смилуйтеся и исходатайствуйте, чтобы он был принят или на университете в филологический, или на академии богословия православной в богословский курс и чтобы получил путешественния трошки и стипендиум.

Также покорнейше прошу исходатайствовать благополучного решения насчет моих Вам в течение двух уже годов отданных прошений к Владимиру Ивановичу и Григорию Павловичу, ибо мы теперь уже в самом труднейшом положении.

Иван Иванович

List 209. Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi ^[1211]

V Martine 6. 9. 1880

Brat môj drahý!

Ľutoval som a ľutovali i všetci ostatní Tvoji priatelia a priatelia našej národnej veci, že si nebol prišiel ku zhromaždeniu Živeny.^[1212] Bola to dobrá príležitosť vidieť sa a pozhovárať sa o záležitostiach našich. I použili sme tú príležitosť tu prítomní, menovite teda z Turca, potom zo Zvolena, Gemeru, Liptova, Oravy, horn. Trenčína atď. a pohovorili sme si menovite i o programe Rud. Pokorného v poťahu na Bibl. československú.^[1213] Za potrebné uznali sme o tomto predmete pohovoriť preto, aby z jednej strany nekládli sa dobrej veci prekážky, a z druhej strany aby sme si uložili, aké stanovište zaujať z očí v očí s tým programom. — A stanovište uložiť si zdalo sa nám byť z tej príčiny potrebným, poneváč pri neuzrozumenia sa mohli by sme i ako jednotlivci, i ako národná strana vypadnúť do mystifikácie, a i seba, i iných mystifikovať (prečiarknuté: už či zúmyselne, či len pre ľahko) na ujmu dobrej veci. — Pokorný zapríčinil už či zúmyselne, či len pre ľahké a povrchné ponímanie veci, a čiže z presvedčenia a povahy svojho programu značné nedorozumenie a mystifikáciu tým, že v programe svojom uverejnil mená ako súhlasiacich s jeho programom, i takých ľudí, ktorí celý obsah toho programu ani neznali a s ním ani nikdy súhlasiť nebudú a nemôžu. Na protest proti tomu vynechal Pok. Isté mená pri uverejnení programu vo väčšej časti časopisov, a z našej strany odstúpilo sa od zamýšľaného verejného dementovania, aby neuškodilo sa dobrej veci. — Ale toto posledné bola z našej strany chyba, a Pok. oprava program bola, ako opozdená, bez ceny, lebo bolo badať rozpaky a obavy v slovenskom obecenstve v tom smere, akoby medzi Slovákmi a Čechmi boli nejaké vyjednávania a asnáď aj dorozumenia nie len v poťahu na Pok. program, ale aj vúbec v poťahu na jazyk, ktorým majú Slováci písať, t. j. či slovenským a či českým, a či vúbec všetky spisy, a či len vedecké, ako stojí v Pok. programe. — A tak veľmi potrebné bolo neistote urobiť koniec a pohovoriť si o predmete tomto a uložiť si stanovište. Keďže si teda pri tej príležitosti tu osobne prítomný nebol, zdeľujem Ti týmto výsledok tu, a síce jednosvornou jednomyseľnosťou docielených náhľadov. — Otázka spis. jazyka na Slovensku považuje sa za definitívne riešenú, podľa toho, ako ju riešili pred asi štyridsiatimi rokmi Štúr, Hurban, Hodža a niektorí mladší, a ako ju riešila praxis behom štyridsiatich rokov. — Dúvody, ktoré menovite spomenutí traja mužovia za slovenčinu ako spis. jazyk pre Slovákov i ako podopretie svojho rozhodného kroku v tomto ohľade, i ako obranu proti nápadom Čechistov, pred štyridsiatimi rokmi i živým, i písaným slovom — ktoré posledné teda nevyšumelo — uviedli — stoja i teraz, a k nám pridružili sa od tých čias i mnohé iné, ktoré Tvojej rozhľadnej mysli a slovenskému citu uvádzať držím za zbytočné. — Avšak nemôžem premeškať pripomenúť, ako na váhu veľmi padajúci dôvod za pridŕžanie sa slov. jazyka ako spisovného — to, že so spis. jazykom národa, ako s jeho životnou a podstatnou otázkou nemožno a nedôstojne je experimentovať, ani s ním tak nakladať, ako s oblekom, ktorý oblečieme, onedlho zahodíme a zase iný oblečieme, lebo beda tomu národu, ktorý v podstatných otázkach svojej národnej existencie kláti sa ako trstina na padnutie hneď toho, hneď zase iného vetríka. Národ, ktorý sám, a to ešte k tomu často, a nadovšetko bez potreby, bez mnohého trvácneho úžitku, ba proti historickej nutnosti mení svoju podstatu, stratí dúveru sám v seba a ukazuje svojim protivníkom, ako majú najistejšie previesť v ňom úplný rozklad. — K tomuto pripomeniem ešte len to jedno jediné, že u nás Slovákov dozrelo a hlboko korene pustilo to povedomie, že my Slováci ovšem sme čiastkou veľnároda slovanského, ale naskrze nie doplňujúcou čiastkou národa českého, a že je najväčšia potreba na zanítnení (?) a rozšírení tohoto povedomia pracovať a všetkému vyhýbať, všetko odstraňovať, čo by to povedomie hubilo alebo šíreniu sa jeho prekážalo. — A tak otázka spis. jazyka na Slovensku považuje sa za definitívne riešenú, a síce v tom zmysle, že Česi nech píšu po česky a Slováci nech píšu po slovensky. — Z očí v oči Pok. programu, menovite jeho druhého bodu, dľa ktorého by v Bibliotheke československej, ktorú Pokorný vydáva, od Slovákov napísané vedecké knihy len na českom jazyku prijímané boli, jednomyseľne prijatý bol ten náhľad: že vydávanie českosloven. bibl. skrze Pok. je jeho osobné podujatie, a on môže s tým podujatím robiť, čo chce, pravidlá preň určovať, aké chce. Zo strany tých Slovákov, ktorí pre toto podujatie chcú hotoviť spisy vedecké, považuje sa otázka tiež za celkom súkromnú a osobnú, a tak kto chce, nech píše vedecké knihy po česky, práve tak, akoby mohol písať, keď by chcel po nemecky, francúzsky atď. Avšak bola by vec len veľkého poľutovania hodná, keby práve najvynikavejšie, t. j. vedecké hlavy slovenské písaním nie po slovensky, ale po česky vedeckých kníh počínaním svojím svetu do veci nezasvätenému ukazovali to, čo v podstate nie je pravda, t. j. akoby Slováci nemali vedecky vzdelaných hláv, a za druhé, že by tieže najvynikavejšie hlavy samy dávali Čechom právo Slovákom odcuzdiť a sebe privlastniť naše slovenské vynikavé talenty a pracovné sily — ako sa stalo s Kollárom, Šafárikom atď.

Národ český ako národ nepovažuje podujatie a pravidlá Pokorného za svoje, a ani nikde neprehovorili o tom predmete tie orgány, ktoré zastupujú vôľu národa ako národa. — Práve tak ako slov. strana, ako národná nevyslovuje sa dosiaľ o predmete tomto vo svojich orgánoch, a čo ten lebo onen jednotlivec z akejkoľvek pohnúty v tomto ohľade urobí, považuje to slov. nár. strana za vec toho jednotlivca a nie za národnú. Avšak mlčania našich nár. orgánov o tomto predmete držíme za podmienené dosavádnym stavom záležitosti, poneváč v tej prípadnosti, že by naše obecenstvo malo byť niečím mýlené, alebo že by Česi vo svojich orgánoch začali o predmete tomto hovoriť, nastala by i u nás nutnosť a potreba vystúpiť do verejnosti, rozumie sa s tou vážnosťou, ktorú sám predmet, a s tou miernosťou, ktorú láska a úcta rodinná a nár. požaduje. — Pravda, ľahko nahliadnuť, že by českej nár. strane nebolo také ľahostajné, ako jej je ľahostajným program Pok., keby Slováci „Sack u. Pack“^[1214] zavrhli slovenčinu a chytili sa češtiny, ba bolo by jej to vítané a trpela by to, alebo napomáhala. — Práve tak aj sloven. národ. strane prestalo by byť ľahostajným, keby tí jednotlivci Slováci, ktorí myslia, že by oni mali písať po česky, začali pracovať na uvádzaní češtiny miesto slovenčiny za spis. jazyk pre Slovákov, ba keby asnáď pracovali na rozklade Slovákov, len že by tu ľahostajnosť sloven. nár. strany v tej prípadnosti premenila sa nie v podporu, ale v odpor, a len veľká škoda a privyknutosti a hlbokoväziacemu citu protiviaca sa bola by prinútenosť postaviť sa do odporu asnáď s mužmi, ktorých mien význam nemal by byť s ničím oslabený. — Prijmi, prosím, vďačne toto zdelenie, ktorého cieľ je uvedomiť Ťa o pohyboch v národe našom a udržať jednotu a jednomyseľnosť medzi pracovnými silami našimi.

Boh Ťa zdržuj pri dobrom zdraví a trvanlivej sile a bystrosti tela i ducha.

Tvoj starý oddaný J. Francisci m. p.

List 210. Michalovi Fedorovičovi Rajevskému ^[1215]

Typч. Cв. Mapтин 19/9 880

Bыcoкoпpeпoдобный и Bыcoкoпoчитаемый Отец

Михаил Федорович!

Иван Шипка, — сын Сaмуела Шипка иэ Typч. Cв. Mapтина, человекав народном отношении очень честного и храброго деятеля, но бедного — решился, свершивший в Прерове гимнасиальное учение с хорошим успехом, послать Дру Лирсиусе в Лейпциг прошение, чтобы он его назначил в стипендианты русск. филолог. семинария.

Покорнейше прошу сделайте милость и извольте рекомендовать его Дру Липсиусе, но сими днями.

Пользуюсь так же этим случаем покорнейше попросит Вас, чтобы Вы изволили моего сына Федора Ивановича Францисци, который теперь уже дипломованным учителем немецкого языка на реальном училищи в Костроме, но с очень мало уроками и следовательно с очень мало жалованием — будучи он в состоянии учить и преподавать не только немецкий язык, но и технические и реальные предметы — рекоммендовать вниманию и покровительству стат. совет. г. Георгевскому, или попечителю московского учебного округа, князу Мещерскому в Москве, или обоим.

Ваш

покорнейший слуга

и искренний почитатель

Иван Францисци

Его Высокопреподобию

Госл. Михаилу Федоровичу

Раевскому, протоиеру

в Вене

List 211. Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi ^[1218]

V T. Sv. Martine 20. 9. 880

Blahorodý pane!

Pán Svetozár Hurban^[1219] požiadal nás, aby sme predložili Vám^[1220] rozpočet a výmienky z našej strany v poťahu na vyhotovenie a vydávanie ním a spoločne s p. Jozefom Škultétym^[1221] od 1. januára 1881 v dvojmesačných zošitoch každý po 6 hárkov v podobe českého časopisu Osvěta vydávať zamýšľaného časopisu pod názvom Slovenské pohľady.

Táto žiadosť plníme prítomným nasledovne, bazírujúc rozpočet na 400 výtiskov.

Sadzba, tlač a papier každého hárku písmom garmond č. 1 nepreloženým, 49 riadkov na každej strane bez stránkovania, šírka riadkov ako Osvěty podľa nášho tarifu a cien pri iných u nás tlačených časopisoch zachovávaných a stál by 24 zl. —

každé nasledujúce sto každého hárku 1 zl. 40

Obálka na barvistom papieru, prvá a štvrtá strana potlačená… 5 zl. 80

Každé nasledujúce sto… - 80

Knihársku prácu podľa horeuvedeného úmyslu pre každý zošit záležajúci zo 7 kusov v 400 ex. 5 zl. 60

každé 100 výtiskov exemplárov 1 zl. 40

Porto každého výtisku po 5 kr. a tak 400 ex. 20 zl.-

a 6 zošitov po 400 ex. 120 zl.

Podľa týchto cien bol by rozpočet pre celé podujatie v 400 výtiskoch nasledujúci:

a) sadzba, tlač a papier pre celý ročník v šiestich zošitoch po 6 hárkov = 36 hárkov po 24 zl. = 864 zl. —

b) obálka pre 6 zošitov po 5 zl. 80 kr. 34 zl. 80

c) knihárska práca 33 zl. 60

d) porto 120. —

spolu 1.052 zl. 40

Administráciu a expedíciu sčiastky pre zaujatie administráciou a expedíciou iných časopisov, sčiastky pre usporenie výdavkov vydavateľom neprevzali by sme.

Platenie účtu žiadali by sme za každé číslo hneď po jeho vyhotovení; alebo — jestli Vy prevezmete na prísne rukojemstvo za celé podujatie — prijmeme platenie na celý ročník hneď po vyhotovení posledného čísla v roku, na každú prípadnosť ale pred zatvorením našich ročných účtov.

Jestli by sa toto podujatie uskutočniť malo,^[1222] prosíme o čím skoršie rozhodné a určité uvedomenie nás, aby sme papier zavčasu objednať mohli a prácu tiež zavčasu započali, poneváč okolo nového roku je mnoho sviatkov a my vtedy najväčšmi zaujatí bývame inostrannými objednávkami.

S výrazom obzvláštnej úcty

J. Francisci

(pečiatka)

List 212. Jánovi Bottovi ^[1223]

V Martine 29. 11. 1880

Brat môj drahý!

Dr. Sigmund Vašátko, advokát vo Velkej Mezeřičí na Morave požiadal ma, aby som mu poslal nápevy piesní v Sborníku Mat. slov.^[1224] II. strana 35 číslo 17. „Prečo kalinka v kríčku stála“ a strana 46 číslo 69 „Ty, kalina, čo nerodíš“ atď.

Ja som tie nápevy neznal. I opýtal som sa Dobšinského, ktorý tie piesne bol podal do Sborníka, a on mi práve odpovedal, že nápevy ani on nezná; ale že ste tie piesne Vy boli dali ešte hen do Zábavníka levočského, a tak že ich nápevy asnáď Vy budete vedieť.

Nuž prosím Vás veľmi snažne zaspievajte ich dakomu, ten nech ich napíše do nôt a potom mi ich pošlite, ale skoro. Vašátko chce o tých piesňach a ich nápevoch čosi napísať do jednoho moravského časopisu.

Teda Vaše básne^[1225] vypustia v „Česko-Moravskej bibliotheke“. To je veľmi dobrá vec! Ale Pokorný pri jeho veľmi chválitebnej a uznaniahodnej vôli, pri zostaveniu programom pre to podujatie zasiahol priďaleko — a škoda, že bez uzrozumenia sa, svojvoľne a nešťastne. Keď do programu vzal, že vedecké práce uverejňovať sa budú len v jazyku českom. Ak to myslel len v Čechách, proti tomu námietky byť nemôžu, ale ak myslel i o prácach vedeckých Slovákmi napísaných, teda vec veľmi pomýlil. Podľa môjho náhľadu žiaden Slovák nemôže taký program podpísať a odobriť, lebo by to znamenalo, že Slováci neuznávajú slovenčinu za schopnú pre vedecké práce, a ďalej, že sami Slováci pristúpia k tomu, že by ich vedecké hlavy počítané boli za české.

Ku privolivších k tomu programu pripočítal aj mňa, skôr, akoby som ho bol poznal. Preto som mu hneď po videní vytlačeného programu poslal dementi.

Myslím, že ani Vy, ani iní ďalej od nosa vidiaci a mysliaci Slováci s tým problémom nie sú uzrozumení.

Pozdravte tamojších bratov

a nezabúdajte na

Vášho

úprimne oddaného

J. Francisci

Ozaj! Klemensa^[1226] bol som požiadal, aby na titulnú stranu Slovenských spevov^[1227] urobil návrh obrazu. On odoprel pre samých tie — dnes ho vnove prosím o to. Nože dohliadnite tiež na to, aby to urobil. Spevov druhý hárok sa hotoví. Titul a obálka vytlačia sa len slovom počase, odtedy im stačí.

List 213. Michalovi Fedorovičovi Rajevskému ^[1228]

B Typ. Cв. Mapтине 5/12 880

Ваше Bыcoкoпрeпoдoбие!

Bыcoкoпoчитаемый Mиxaл Фeдopoвич!

Потому, что я на мое Вам известное письмо от княза Галагина до сих пор ответа не получил, и мы в следстве того в caмом отчаянном положении: noкopнeйше прошу — будучи мне адресса княза Галагига неизвестна — eму мoe здесь прилагаемое письмо отoслать.

Ваш

покорнейший слуга

Иван Францисци