ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 35. Jánovi Drahotínovi Makoveckému ^[307]

19. 3. 1865

Blahorodý a dvojctihodný pane!

Tu Vám posielam 70 výtl. obrazov^[308] po 1 zl. r. č. (Za ne) mi ráčte čím skôr peniaze poslať, lebo (mi) zastanú kolesá. Obe vaše výnimky prijať nemôžem. Nepredané výtisky prijmem (späť), no rozobrané a nesplatené prijať nem(ôžem. Ich) nedajte bez peňazí, alebo len takým, o ktorých viete, že vám zaplatia. Bratom v Ružomberku neposielam.

Pán Boh Vás pozdrav a požehnaj. Žiadosť Vášho 19. 3. oddaného ctiteľa

Francisci

List 36. Výboru Matice slovenskej ^[309]

Slávny Výbor Matice slovenskej!

Slávny Výbor naložiť mi ráčil vyhotovenie Príhlasu k národu v poťahu na všeobecnú zbierku pre Maticu slovenskú, a dať mienku o návrhoch strany premien stanov Matice slovenskej.^[310]

Čím väčšmi pocteným som sa cítil obojím naložením, tým väčšmi ľutujem, že som nie vstave nateraz vôľu národa vyplniť.

Príčina je moja dlhšia chorľavosť a pútajúca ma v posledných časiech k posteli nemoc. Krem toho vyznať mi prichodí, že ku zhotoveniu Príhlasu, aby tak vypadnul, ako bych si sám prial, potrebná mi je príhodná doba a isté od omrzlosti chorobných a každodenného povolania slobodné nadchnutie, ktoré vynútiť nemožno; — strany premien stanov ale: že kedykoľvek na ty snahy po premenách pomyslím, obrániť sa nemôžem pre istou nechuťou a nevrlosťou nad tým počínaním, lebo v jednej čiastke tých snáh vidím len zháňanie sa po niečom novom, v terajších okolnostiach, už pri vyjednávaní potvrdenia pre terajšie stanovy dokázané nedostižiteľnom; — v druhej svrblivosť po kritizovaní a podrývaní už stávajúceho; — v inej čiastke zase nerozumenie stanov a vnášanie do stanov vecí, ktoré ani ta neprinadležia, lež do pokonávacieho poriadku. Preto som ja ešte nateraz zrovna a rozhodne proti akejkoľvek premene stanov, tým viac, že sa ani jedno ustanovenie stanov nedokázalo byť dosiaľ na závadu Matici, a spolok Matice sám ešte neoproboval všetko previesť a vykoristiť, čo pri — vedľa — a na základe tých stanov previesť možno a dlžno.

Jestli slávny Výbor ráči mať trpezlivosť s mojou spozdilosťou, a za to uzná, že dosť bude obe mne zverené práce niečo pred nastávajúcim valným zhromaždením vyhotoviť, — a jestli mi milostivý Pán Boh dá zdravia, ochotne a podľa svojeho najlepšieho svedomia a vedomia vyplním naloženú mi prácu.^[311] V protivnej prípadnosti prosím o ďalšie naloženia, menovite aj strany toho, komu mám doručiť zdelené mi návrhy premien stanov.

S hlbokou úctou zostávam v Lipt. S v. Mikuláši 15. apríla 1865.

Slávnemu Výboru Matice slovenskej k službám hotový

Ján Francisci

List 37. Gustávovi Adolfovi Seberinimu ^[312]

V Budíne l7. 10. 865

Baťuška môj drahý!

Už som Vám viac odpovedí dlžen. Pôjdem rad radom. Generálny konvent^[313] bol slabo zastúpený, menovite zo stránky svetských nebol ani jeden dištr. inšpektor. Držanie konventu bolo mierne. Áno, uzavrel reprezentáciu a deputáciu za zrušenie našej superintendencie a vyzdvihnutie patentu, ale represent. má byť len krátka a mierna. Deputácia, ktorá bola v tomto ohľade u Taverniusa,^[314] odišla s dlhým nosom. Trebárs oznámená popredku a určený čas mala, Tavernius ju prijal v nemeckom svetru a rukami vo vreckách, a odpovedal jej, že je on človek zákonitosti, poriadku a tolerancie, aby teda aj oni boli znášanliví naproti svojim rovnovercom iného zmýšľania. Takto som poučený kroz tretiu ruku od tam prítomného. A verím, že tak bolo, lebo to celkom odpovedá zmyslu správy, ktorú nám Rada^[315] predložila s petíciou banskej superintendencie; po druhé dokazuje to aj úplné mlčanie novín aj o konvente, aj o deputácii.

Vaša správa za funkciou (…) pre báčskeho seniora ešte dnes nebola u Torkusa^[316] a on mi povedal, že ju sotva bude možno povoliť, keď je báčska záležitosť ešte pod otázkou.

Intimát bez podpisu nechajte, myslím, len tak, lebo pochyby niet, že je stadeto a čo sa toho „kötelességenel is merje“^[317] dotýče, Torkos mi povedal, že je to taký štýl vždycky, keď sa nakladá superint. alebo komukoľvek, aby kráľ. komisárovi bol nápomocným. Slovom mi tento pán povedal a uisťoval ma, že dosavádny spôsob pokračovania veci podstatne ani formálne, ani naproti Vám, ani naproti nikomu inému nie je premenený. Ja nepochybujem v statočnosť a úprimnosť jeho, teda ráčte byť aj Vy v tomto ohľade na pokoji. On mi hovoril ďalej, že Pivkovči^[318] je do všetkých báčskych cirkví vyslaný; Kysač ale že by sa bol za autonómiu zase vyhlásil, o čom písemnosť inde ešte ničoho niet; ale vraj jeden autonomista to hovoril.

Pivkoviča mi opísali jako človeka slovanstva a menovite Srbov nepriateľa, ktorý má moc slabých stránok, a práve preto na príkazy zhora bude povoľný, ba aj bez príkazu nebude osožný veci. Vlyv naň nemá nikto z našich známych. Preto len od samých cirkví závisí, aby svoju vôľu rozhodne ubránili a odrazili všetky osočovania a žaloby o nehodných a neslobodných prostriedkoch (…), ktorých by boli mali použiť pri zriadení sa. Tie žaloby banskej superintendencie v tom záležia: že sa sľubovalo cirkvám, že nebudú platiť kňazov, že dostanú pasienky a čo ja viem, čo inšieho, slovom, to isté sa menovite Vám v čase tamojšej cesty podstrkuje, čím naši autonomisti 1860 — 61 atď. agitovali proti patentu, a čím agitujú tam dolu aj teraz uniati medzi pravoslávnymi.^[319] Taveraius nehovorí dobre o Vás a verí rečiam o tých agitáciách, menovite z jeho úst som počul, že (…).^[320]

Toto Vám poukáže, v akom smeru máte poučiť cirkvi a žalobu si vypýtajte od Pivkoviča, aby ste sa brániť mohli. Medzitým sa držte len tých slov, čo sú v intimáte Vašom, a čo som tu napísal, zadržte len pre svoju známosť.

Ferienčík píše do Petrovca.^[321] A Vy buďte tak dobrý odpísať Miletičovi,^[322] ktorý je fiškál Petrovca, aby pomáhal veci ľuďom dobrou radou. Ale mu vysvetlite vec strany patentu, lebo on je proti všetkým patentom, aby si nerobil škrupuly, ale pomáhal veci úprimne a úsilne.

Ak dostanem urlaub,^[323] prídem neomylne 23-ho večer do Sv. Kríža^[324] a potom prídem s Vami do Martina. Ja nemám ešte žiadneho určenia tu. Potom Vám ústne obširnejšie porozprávam. Veď je už tak o týždeň.

Gottčár^[325] nepríde do Turca, lebo ho to moc peňazí stojí.

V Liptove nech už len ostane Matúška.^[326] Ruttkayho^[327] záležitosť ide dnes ku kancelárii, dosť dobre. On bol tu a v nedeľu odišiel do Viedne.

Štatút štipendia^[328] na minulý rok ešte len teraz asignovali, o pár dní pošlem peniaze Cochusovi.^[329]

Porúčajúc sa ostávam Váš

Fr.

List 38. Gustávovi Zechenterovi ^[330]

Blahorodý pane!

Všetci o blaho svojho národa starostlivo pečujúci národovci slovenskí zrovnávajú sa v tom presvedčení, že doba, ktorú žijeme a ktorá s otvorením snemu krajinského nastúpi, je pre državu austrijskú, vlasť našu uhorskú a pre národ náš slovenský vážnosti možno na dlhé časy rozhodnej.

Dobu takúto ani účinlivejším, šlechetne zmýšľajúcim a za obecné dobro zaujatým jednotlivcom, ani národom premeškať nevoľno, lebo uzavierať sa bude o nich bez nich, a ujmy svojej stali by sa oni sami vinnými.

Pred prinavrátením našeho dedičného, stoličného municipálneho života s vernosťou a autonómiou, náš slovenský národ nemá príhodného spôsobu vôľu svoju vysloviť ináče, lež voľbami vyslancov snemových, kroz týchto poslancov na sneme samom, naposledy časopisnou činnosťou.

Pri pohyboch volebných mohutno javí národ náš svoju vôľu, či výsledok dokáže dostatočnú silu vôle, ukážu voľby samy. Ale pri všetkom napnutí pre mnohé prekážky očakávať sotva možno mnohočíselného výsledku; z druhej strany s pominutím volieb prestanú aj pohyby volebné a s nimi tak znamenitý prostriedok vyslovenia sa národa našeho; naposledy vyslanci naši snemoví budú potrebovať podpory verejnej mienky národnej, a národ sám obšírneho a dúkladného poučovania o pojednávaniach snemových, o vyviňovaní jednaní k usporiadaniu našich štátoprávnych otázok.

A tu nastáva nevyhnutná potreba rozsiahlejšej činnosti časopiseckej. Z tej príčiny uzniesli sa naši najprednejší národní mužovia na tom, že naše politické noviny^[331] od nastávajúceho budúceho roku rozmnožiť sa majú na štyri čísla,^[332] s predplatkom ročitým 14 zl. r. č.

Ale jakože máloktorý väčší časopis je vstave udržať sa sám, lež udržiava ho jak morálne, t. j. smerodajnými prácami, tak aj materiálne stránka tá, ktorú on zastupuje pred verejnosťou: tak aj národu slovenskému postarať sa treba o to, aby na štyri čísla rozmnožený jeho časopis i smerodajnými prácami i hmotne úplne zabezpečený bol.

Jestli národ slovenský nemá toľko morálnej sily v oboch týchto smeroch vyhovieť nevyhnutnej potrebe: sám on znášať bude následky svojej slabosti.

Ak národ náš dokázal svoju morálnu silu pri viacej príležitostiach neočakávane skvelým spôsobom; preto náčelníci naši pevnú dúveru majú v jeho ochotnosť, životasúcosť a nepochybujú o podarení sa podujatia, ktoré v nasledujúcom záleží:

K zabezpečeniu hmotnému našeho národného politického časopisu zozbierať sa má asi 200 účastín po 20 zl. r. č. cestou slobodného podpisu, tak, že takýchto 20 zlatových účastín, majetnejší a ochotnejší aj viacej podpísať môžu. Zberateľ podpisov má počet podpísaných účastín najďalej do 20. decembra t. r. redakcii Pešťbudínskych vedomostí oznámiť. Peniaze sa hneď nezložia, ale podpísané účastiny považovať sa budú len za sumu zabezpečujúcu, na ktorú siahlo by sa len vtedy a v tej miere, keď by a v akej miere by cestou predplatiteľstva prišlé dôchodky nepostačili k zakrytiu potrebných výdavkov.

K vyhnutiu práce pri dopisovaní a poštovým výdavkom oznamovať sa bude v tej prípadnosti pánom zberateľom v otvorenej pošte časopisu pod uvedením začiatočných písmen pánov zberateľov, koľký doplatok majú poslať od každej účastiny. Ale suma účastiny prekročená byť nemá. Rozumie sa samosebou, že doplatky doposlané byť majú bez odkladu a pod adresou redakcie so zjavným označením zásilky jako doplatku.

Ku zabezpečeniu účastinárov a cieľu zodpovedaného upotrebenia týchto príspevkov zostavený bude v Pešťbudíne výbor z mužov dúveru národa požívajúcich, ktorých úlohou bude na príjmy a výdavky časopisu dozor viesť a potrebu, ako aj sumu doplatku určovať.

Týmto spôsobom docieliť sa zamýšľa to, aby naše národné politické noviny od nového roku vychodiť mohli v štyroch číslach, keď nie za celý rok, teda za pol roka a včas snemu spolu, ale aby tenže časopis, hneď s počiatkom decembra t. r. jestli povolenie dotedy dojde, bez zvláštneho doplatku predplatiteľov vydávaný byť mohol v troch číslach.

Čo sa snemu dotýče, poznamenať sluší, že toho určenie v položení národa našeho je nevýslovne dúležité, ale spolu nesnadnejšie nežli pri národoch iných, ktorým je možno opierať sa na pevné a stále podstavky a že by to sotva ktorý z našich národovcov mohol prevziať len na seba samého.

Preto zriadí sa i v tomto ohľade výbor dúveryhodných národovcov slovenských, ktorého úlohou bude i smer, i také rediguvanie časopisu našeho spravovať, ktoré by potrebám a okolnostiam našim bolo najprimeranejšie.

Poneváč časopis náš politický nie je a nemôže byť podujatím či peňažitej, či politickej špekulácie redaktorov, ale je a má byť orgánom národnej verejnej mienky a vôle, povinný je národ zabezpečiť jeho jestvovanie.

Preto s tým poznamenaním, že redaktor v tomto záujme potrebné prípravy neomylne porobí, vyzývam Vás úctive, aby ste tento len pre vedomie Vaše osobné, včas potreby k uspokojeniu a k opatrnému poučeniu aj iných slúžiť majúci príhlas láskave prijať a nevyhnutného tohoto podujatia národného zaujať sa ráčili čim najskorším zozbieraním v okolí svojom čím najviacej účastín, ktorých počet, ako vyššej rečené, redakcii Pešťbudínskych vedomostí najďalej do 20. decembra t. r. oznámiť ráčte.

Porúčajúc sa úctive, zostávam v Budíne na Všechsvätých 1865 Váš oddaný sluha

Ján Francisci

Ja ale prosím o dopisovanie, a trebárs aj zretedlnejšie ako dosiaľ Ferenčík

O snažnú podporu prípisu tohoto prosí v B. Bystrici dňa 19. nov. 1865

Váš úprimný brat

Čulen

List 39. Jánovi Drahotínovi Makovickému ^[333]

Blahorodý pane!

Všetci o blaho národa svojho pečujúci národovci slovenskí zrovnávajú sa v tom presvedčení, že doba, ktorú žijeme a ktorá s otvorením snemu krajinského nastúpi, je pre dŕžavu Austrijskú, vlasť našu uhorskú a pre národ náš slovenský vážnosti možne na dlhé časy rozhodnej.

Dobu takúto ani účinlivejším, šlechetne zmýšľajúcim a za obecné dobro zaujatým jednotlivcom ani národom premeškať nevoľno, lebo uzavierať sa bude o nich bez nich a ujmy svojej stali by sa sami vinnými.

Kto teda chce žiť, má položiť svoju vôľu na váhu.

Pred prinavrátením našeho dedičného stoličného municipálneho života s verejnosťou a autonómiou, náš slovenský národ nemá príhodného spôsobu vôľu svoju vysloviť ináče, lež voľbami vyslancov snemových, kroz týchto vyslancov na sneme samom, naposledy časopisnou činnosťou.

Pri pohyboch volebných mohutne javí národ náš svoju vôľu, či výsledok dokáže dostatočnú silu vôle, ukážu voľby samy. Ale pri všetkom napnutí pre mnohé prekážky, ktoré tu vypočítavať netreba, očakávať sotva možno mnohočíselného výsledku. Z druhej strany s pominutím volieb prestanú aj pohyby volebné a s nimi tak znamenitý prostriedok vyslovenia sa národa našeho. Naposledy vyslanci naši snemoví budú potrebovať podpory verejnej mienky národnej a národ sám obšírneho a dúkladného poučovania o pojednávaniach snemových, o vyviňovaní jednaní k usporiadaniu našich štátoprávnych otázok. A tu nastáva nevyhnutná potreba rozsiahlejšej činnosti časopisnej.

Z tej príčiny uzniesli sa naši najprednejší národní mužovia na tom, že naše politické noviny^[334] od nastávajúceho budúceho roku rozmnožiť sa majú o štyri čísla s predplatkom ročitých 14 zl. r. č. Ale akože máloktorý väčší časopis je v stave udržať sa sám, lež udržiava ho jak morálne, t. j. smerodajnými prácami, tak aj materiálne stránka tá, ktorú on zastupuje pred verejnosťou, tak aj národu slovenskému postarať sa treba o to, aby na štyri čísla rozmnožený jeho politický časopis i smerodajnými prácami i hmotne úplne zabezpečený bol.

Jestli národ slovenský nemá toľko morálnej sily v oboch týchto smeroch vyhovieť nevyhnutnej potrebe, sám on znášať bude následky svojej slabosti.

Ale národ náš dokázal svoju morálnu silu i pri viacej príležitostiach neočakávane skvelým spôsobom, preto náčelníci naši pevnú dúveru majú v jeho ochotnosť, života súcosť a nepochybujú o podarení sa podujatia, ktoré v nasledujúcom záleží:

K zabezpečeniu hmotnému našeho národného politického časopisu zozbierať sa má asi 200 účastín po 20 zlatých r. č. cestou slobodného podpisu tak, že takýchto 20 zlatových účastín majetnejší a ochotnejší národovci aj viacej podpísať môžu. Zberateľ podpisov má počet podpísaných účastín najďalej do 20. decembra t. r. redakcii Pešťbudínskych vedomostí oznámiť. Peniaze sa hneď nezložia, ale podpísané účastiny považovať sa budú za sumu zabezpečujúcu, na ktorú siahlo by sa len vtedy a v tej miere, keď by a v akej miere cestou predplatiteľstva prišlé dôchodky nepostačovali k zaokrytiu potrebných výdavkov. K vyhnutiu práce pri dopisovaní a poštovým výdavkom oznamovať sa bude v tej prípadnosti pánom zberateľom v otvorenej pošte časopisu pod uvedením začiatočných písmen pánov zberateľov, koľký doplatok majú poslať od každej účastiny. Ale suma účastiny prekročená byť nemá. Rozumie sa samosebou, že doplatky doposielané byť majú bez odkladu pod adresou redakcie so zjavným označením zásilky ako doplatku.

Ku zabezpečeniu účastinárov a cieľu zodpovedaného upotrebenia týchto príspevkov zostavený bude v Pešťbudíne výbor z mužov dôveru národa požívajúcich, ktorých úlohou bude na príjmy a výdavky časopisu dozor viesť a potrebu, ako aj sumu doplatku určovať.

Týmto spôsobom docieliť sa zamýšľa to, aby naše národné politické noviny od nového roku vychodiť mohli v štyroch číslach, keď nie za celý rok, tedy za pol roka a v čas snemu. Spolu ale, aby tenže časopis hneď s počiatkom decembra t. r. jestli povolenie dovtedy dojde, bez zvláštneho doplatku predplatiteľov vydávaný byť mohol v troch číslach.

Čo sa smeru dotýče, poznamenať sluší, že toho určenie v položení národa našeho je nevýslovne dúležité, ale spolu nesnadnejšie, nežli pri národoch iných, ktorým je možno opierať sa na pevné a stále podstavky a že by to sotva ktorý z našich národovcov mohol prevziať len na seba samého. Preto zriadí sa i v tomto ohľade výbor dúveryhodných národovcov slovenských, ktorého úlohou bude i smer, i také redigovanie časopisu našeho spravovať, ktoré by potrebám a okolnostiam našim bolo najprimeranejšie.

Poneváč časopis náš politický nie je a nemôže byť podujatím či peňažitej, či politickej špekulácie redaktorov, ale je a má byť orgánom národnej verejnej mienky a vôle, povinný je národ zabezpečiť jeho jestvovanie.

Preto s tým poznamenaním, že redaktor v tomto záujme potrebné prípravy neomylne porobí, vyzývam Vás úctive, aby ste tento len pre vedomie vaše osobné, v čas potreby k uspokojeniu a k opatrnému poučeniu aj iných slúžiť majúci príhlas láskave prijať a nevyhnutného tohoto podujatia národného zaujať sa ráčili čím najskorším zozbieraním v okolí svojom čím najviacej účastín, ktorých počet, ako vyše rečené, redakcii Pešťbudínskych vedomostí najďalej do 20. decembra t. r. oznámiť ráčte.

Porúčajúc sa úctivo, zostávam v Budíne na Všechsvätých 1865

Váš ochotný sluha

Ján Francisci

Redakcia zase úctive prosí Vás o láskavé dopisovanie a zaopatrenie i iných dopisovateľov z Liptova.

Ferienčík

List 40. Štefanovi Moysesovi ^[335]

V Budíne 6. nov. 865

Vaša Excelencia!

Najdôstojnejší pán biskup!

Ponáhľam sa Excelencii Vašej v láskavú známosť uviesť,^[336] že som včerajšieho dňa od Jeho excel. p. taveriusa nasledujúce narádzanie dostal:

„A Pestbudínske vedomosti“ f. évi 88ik számában egy közlés foglaltik, mely szerint Moyses István besztercebányi püspök és v. belső titkos tanácsos születése napja alkalmából összejövetelnél a tót ajkú követjelöltek felléptetése, különösen pedig a megválasztandó követek magatartására nézve azon feltünö és közegyetértés szempontjából nem helyesephető irányban történt volna megállapodás, melynél fogva a tótajkú lakossag képviselőinek a magyar elemmel egyenes ellentétbe helyezése czéloztatnék. Miután ez összejövetelben kösztudomás szerint, méltósága is részt vett, elvárom, miként az iránti tüzetes nyilatkozatát valjom az ott történtel az érintett lapban hiven adattak-e elő? — S ha ama lap előadása a tényállással egyeznék indokolt igazozását nekem haladek nélkül bemutatni fogja.^[337]

Dnešného dňa dal som na to nasledujúcu odpoveď:^[338]

„f. hó a évi 5863 etc. sz. a. kelt s mai nap kelt /abbeli/ kegyes meghagyás folytán, miszerint nyilatkozzam az iránt, valjon a Pestbudínske vedomosti f. e. 88ik számában közzétett azon közlésben, mely szerint jako v narádzaní až po czéloztatnék, az ott történtek híven adattak e elö? Sietek tiszteletteljesen nyilatkozni, miszerint én Moyses püspök ő exellentiájanál m. hó 24-kén, az ugyan azon hó kori Th. Sz. Mártonban tartandott superintend gyűlésre mentemben, ő exellentjájanal születés napja alkalmából igen is voltam tisztelkedni. Ugyan az alkalomból és czélból összeseregtettek a bszd. bányai egyház megyébol számos lelkések és a püspöki uradalmi tisztség is. A vendégeket én a délelőtti órákat a excelentiájával töltvén csak az általános tisztelgésnél és az azon következett díszebédnél láttam, és úgy tudom, hogy azok leginkáöb csak közvetlen ez idő táján jelentek meg ott. Úgy az általános tisztelgésnél, valamint az ebédnél is távolról sem tapasztaltam a magyar ellem elleni ellenszenvet de testvéris hangulatott igen is a mi onnan is kiderül, hogy a felköszöontések között egy magyar is fordult elő, melyre ő excell. szinte magyarul vinszonozván, világosan megjegyezte, hogy öszintén örül annak miszerint a testvériség és a menzetiségi jog egyenlőség ez alkalomból is nála érvényesítetet.

Az ebédutáni órakat ismét ő Excelantiája mellett töltöttem és a mint ő Excelljától gyertyagyújtáskor távozám a vidéki vendégek már eloszlattak volt. Ezek az én tudomásom szerint a valódilag törtentek. Hogy pedig azok amiket az idézett ujságczik közöl, némely vendégek között magán társalgás közben szóba hozathattak lehetséges ugyan, minthogy a követválasztási mozgalmak napi renden lévén, azok felötti tarsalgás alig volt elkerülhető: azonban „megállapodásról“, — ami köztanácskozást feltételez — tudomásom nincsen. Különben az egész közlés irályáról itélve, alig csalatkozom amidőn azt hiszem, hogy a czikírónak nem volt egyébb czélja, mint azon német ujságokban keringett álhírre, miszerint ő excellentiája a b. b. püspök Oct. 24kése egy szláv congressust hívott össze, humorisztikus modorban válaszolni, és ugyan azon hír alaptalanságát mutatni meg.“ 5. 11.

Janko Gottčár po tieto dni odchádza do Turca a iste oznámil to už Excelencii Vašej. On donesie správu o pokrokoch v poťahu na rozmnoženie našich politických novín.

P. Kuzmány^[339] nepríde skorej, až okolo 14. t. m. Tak mi písal v poslednom liste.

Ja nemám dosiaľ ešte žiadneho určenia.^[340]

Horvátov iste prekvapil najnovejší obrat vo Viedni. Obávam sa toho, čo tam nasledovať môže.

Ináče porúčajúc sa do láskavej blahosklonnosti Excelencie Vašej, zostávam Excelencie Vašej

ponížený sluha Ján Francisci

List 41. Jánovi Drahotínovi Makovickému ^[341]

Nádejné vydávanie našeho politického časopisu vo viacej číslach^[342] je, bohužiaľ, ešte vždy nemožným, lebo ačpráve redaktor koncesiu na štyri čísla už vykonal a obdržal, nových 5 000 zl. r. č. na kauciu ani tam, kde sa zaisté držalo, zaopatriť naskrze nemožno.

O tomto mám šťastie (…) s tým uvedomiť, že keď rozmnoženie časopisu politického v tomto spôsobe teraz nemožným je, zapotrebné uznalo sa jeho rozšírenie pri dvoch číslach v ten spôsob, že by redaktor už odteraz počnúc, ku každému číslu dával prílohu pol alebo celý hárok, a od nového roku, aby sa formát zväčšil o mnoho — všetko to pri zadržaní terajšej ceny 10 zlatých.

Poneváč ale toto značné rozšírenie, takmer zdvojnásobnenie, bez povýšenia predplatnej ceny značne rozmnoží výdavky redakcie, ďalej uznalo sa za potrebné na tú prípadnosť, že by predplatné dôchodky potrebné výdavky nezakryli, deficit podľa už predtým oznámeného spôsobu zabezpečiť a zapraviť, k čomu Vás týmto o Vaše privolenie prosím.

Keď takto priestor bez povýšenia ceny ešte o raz toľko rozmnoží sa, potrebné je zo strany národa, aby odberaním hojným možným urobil vydržiavanie viacej potrebných síl. A naopak, aby mimoriadna pomoc len pre samu krajnú potrebu mohla byť ponechaná, potrebné je podporovanie redakcie aj prácami. Keď Vás aj o toto prosím, za to mám, že sami ráčite uznať toho potrebu aj pre uľahčenie práci pri redakcii, aj pre potrebnú mnohostrannosť prác v dobe tejto, kde sme z 30 asi našich kandidátov žiadneho zastupiteľa na sneme neobdržali a krem politického časopisu žiadneho spôsobu nemáme slovo svoje predniesť v tejto povážlivej dobe pred svetom.

Porúčajúc vec a seba vzácnej blahosklonnosti Vašej, zostávam

V Budíne l0. 12. 1865

Váš úprimný ctiteľ Ján Francisci