Zlatý fond > Diela > Listy Jána Francisciho 2


E-mail (povinné):

Ján Francisci:
Listy Jána Francisciho 2

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zdenko Podobný, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Ľubica Pšenková, Mária Hulvejová, Andrea Jánošíková, Andrej Slodičák, Jozef Benedikovič, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov

1885

List 237. Romualdovi Zaymusovi [1308]

Romuald Zaymus, redaktor Obzoru.

Následkom uzavretia zasadnutia našej spolkovej správnej rady vyneseného včerajšieho dňa, mám šťastie na Váš ctený list od 8. t. m. odpovedať, ako nasleduje:

Správa spolku nášho v záujme dobrej veci a aby Obzor asnáď od padnutia zachránila, pristáva na ten Váš návrh, aby zo skutočných predplatkov na Obzor 1881 či niže, či vyše 400 avšak všetkých koľko ich koľvek v tomto a síce či sa oni prijmú behom tohoto roku, a či pozdejšie, jedna štvrtina pripadla Vám, z čoho by ste Vy všetky redaktorské výdavky zapravili, a tri štvrtiny týchže skutočných predplatkov aby pripadli nášmu kníhtlačiarskemu spolku, za čo tenže spolok obstará vytlačenie a papier, výdavky poštovej zásilky časopisu a výdavok za expedíciu.

Jestli dostanete podporu a za tú podporu — čo je vierepodobné —, žiadalo by sa expedírovať istý počet výtiskov Obzoru, predplatná cena pokladala by sa za spoločné predplatky, z ktorých by Vám pripadla jedna štvrtina, nám tri štvrte. Rozumie sa, čoby z podpory vyše predplatnej ceny posielať sa majúcich exemplárov ostalo, bolo by výlučne Vaše.

Ak by však počet skutočných predplatkov na Obzor 1885 do konca mesiaca marca 1885 počet 400 s., štyristo, nedosiahol, tu vyslovený náš záväzok prestane, poneváč by nám na skutočné výdavky prichodilo doplácať.

Zo závislosti u obecenstva[1309] z rokov 1883 a 1884, nakoľko sa dojmy či od nás, či od Vás platiť bude treba závislosť v tlačiarni, a síce za číslo Obzoru 1884 35. a 36. spolu 61 zl., k tomu numeračné poštovné 1 zl. a za roznášanie 21 ex. po Martine 1 zl. Spolu 64 zl.

Čo nadto príde, bude Vaším majetkom.

Ráčte túto odpoveď za definitívnu považovať a zo svojej strany podľa svojho dobrozdania uzavrieť a nám avšak čím skôr na písme určite vysloviť, či vyložené tu výminky prijímate, alebo nie.

S náležitou úctou

12/1 885

Fr.

List 238. Romualdovi Zaymusovi [1310]

Romuald Zaymus, redaktor Obzoru.

Dústojný a vysokoctený pane!

Úradná povinnosť nakladá mi uviesť Vám v láskavú známosť, že po dnešný deň, teda po uplynutí celého prvého mesiaca tohoto roku, zaznačených odberateľov Obzoru okrem zámen a čestných výtiskov činí spolu 348. Medzi týmito je 61 len prihlásených bez zaslania peňazí, od ktorých podľa dosavadnej skúsenosti sotva polovica zaplatí predplatky.

Pri takýchto podmienkach Kníhtlačiarsky spolok nedrží sa viacej byť zaviazaným držať podmienky v liste od 12. januára t. r. vyložené, avšak vo všetkých okolnostiach zadrží slovo, že za tri štvrte skutočných predplatkov obstará vydávanie a expedírovanie Obzoru do konca mesiaca marca 1885.

Podľa tohoto ráčte ďalšie kroky strany vydávania Obzoru po mesiaci marci 1885 podľa svojho najlepšieho dobrozdania zavčasu urobiť.

Pre jasné dorozumenia sa za potrebné držím pri tejto príležitosti zjavne upozorniť a vysloviť:

1. Že vydavateľstvo a naklad. na Obzor Kníhtlačiarsky účast. spolok nikdy neprevzal na seba, poneváč, nakladateľstvo bola Vaša dôstojnosť prevzala, a tak Obzor vydával sa výlučne na Váš účet. Kníhtlačiarsky účast. spolok prevzal len tlačenie, a síce 500 výtiskov každého čísla za 25 zl. a každé ďalšie sto za 1 zl. — podobne i administráciu a expedíciu za zodpovedovú odmenu z Vašej strany.

2. Tento dohovor, urobený medzi mnou a dôstojnosťou Vašou v prítomnosti pp. Jána Milca[1311] a Ambra Pietra[1312] z Vašej strany nebol nikdy vypovedaný, a tak ostal v platnosti až do počiatku tohoto roku.

3. Spočiatkom tohoto roku navrhli ste Vy nové, až po istú hranicu počtu predplatiteľov Obzoru pre Kníhtlačiarsky spolok so žiadaným číslom spojené výminky. Náš spolok, aby okamžitým neprijatím Vašich podmienok neurobil nemožným započatie vydávanie Obzoru 1885, keď ste Vy v poslednom čísle Obzoru 1884 už boli uverejnili príhlas k obecenstvu a vyzvanie k predplatkom na ročník 1885, pustil sa na základe Vašich podmienok do listovného vyjednávania[1313] s Vami v tom smeru, že by sa z jednej strany riadne vychádzanie Obzoru nepretrhlo, z druhej strany, že by Kníhtlačiarsky spolok nahradenie v prvej čiare svojich zjavných doplatkov na vyhotovenie a expedírovanie Obzoru, ale v prajnej prípadnosti aj nejaký čistý zisk získal. Tým dielom vyslovil sa Kníhtlačiarsky úč. spolok v liste od 12. januára, že prejme obstarávanie tlače a expedície Obzoru, či bude skutočných predplatiteľov vyše a či niže 400 za tri štvrtiny predplatku, v ktorej prípadnosti by jedna štvrtina týchto predplatkov Vám pripadla ako čistý osoh, avšak pod tou podmienkou, že ak by počet skutočných predplatiteľov koncom januára 400 nedosiahol, tenže záväzok pre seba len do konca marca 1885 bude považovať za zaväzujúci.

Takýmto činom pristal náš spolok aj eventuálne na škodu, ale tú škodu na celý rok prevziať nemohol, preto určil termín do konca marca, a urobil to aj preto, aby ste Vy celé dva mesiace mali času uvážiť a rozhodnúť sa, či Obzor vôbec ďalej vydávať a kde inde budete.

Na základe všetkého tohoto, myslím, každý lojálne a logicky zmýšľajúci človek nahliadne, že za jedno sme sa naproti dústojnosti Vašej celkom korektne a lojálne zadržali, za druhé, že sme sa až k eventuálnej obeti odhodlali, aby vydávanie Obzoru nebolo pretrhnuté.

Naposledy poznamenávam, že jestli ste Vy mali istotu, že Vám inde 500 ex. budú tlačiť za 15 a 400 za 14 zl., povinovatosť bola z Vašej strany riadne a zavčasu vypovedať nám dohovor a preniesť zavčasu vydávanie Obzoru ta, kde Vám také podmienky urobili. Bolo by sa tým vyhlo mrzutosti medzi nami a škode zo strany Kníhtlač. spolku.

9/2 85

List 239. Romualdovi Zaymusovi [1314]

Čím diaľ tým väčšmi ľutujem, že ste neráčili vyslyšať moju prosbu, keď som Vás sem do Martina volal, aby sme ústne zovrubne mohli pohovoriť a objasniť si celú záležitosť vydávania Obzoru.

Sú pritom mnohé otázky, ktoré z Vášho stanovišťa, zvlášte, keď z praxy — odpusťte, že to pripomínam — o celom mechanizme takého podniku neráčite mať dostatočného rozhľadu, celkom ináče sa ukazujú, ako v samej skutočnosti, a potom prichádza sa mimovoľne k mylným výsledkom. Písomne nedá sa to vyčerpať ani objasniť, lebo neznať, v čom je nedorozumenie.

Aby sa ďalším nedorozumeniam vyhlo a otázka medzi nami raz definitívne riešená bola na Váš ctený od 8. t. m.[1315] mám šťastie nasledovne odpovedať.

Odhliadnime od iných kombinácií a postavme sa na stanovište Vášho cteného listu od 10. januára 1885. V tomže liste doslovne písať ráčite toto:

„Moje definitívne osvedčenie je, že pri štyr stách predplatiteľov, t. j. pri 1.200 zlatých predplatkov 900, t. j. deväťsto zlatých, pri 500 — 1 050, t. j. tisíc päťdesiat zl., pri 600 predplatkov 1.200 zl. hotový som prepustiť Tl. spolku.“

A potom na konci: „Na ten pád, t. j. keď by aj nedošlo 400 predplatiteľov do konca marca b. r., povoľujem, že si sl. Správa zadá vyšlé čísla tak účtovať, ako čoby sa bolo štyristo skutočných predplatiteľov prihlásilo.“

Aby som menom nášho spolku nový dôkaz dal toho, že spolku nášmu úprimne záleží na udržaní Obzoru a nepripustení tých nesnádok, zápletok, neznalostí atď., ktoré by pri preložení miesta vychádzania a expedície Obzoru behom roku na všetky strany neomylne povstali, a ktoré — odpusťte — vy predvídať neráčite, alebo neomylne nasledovali, menovite aj pre potrebu celkom inšieho ustálenia expedície Vám všetkých kníh a zásilok menovite z minulých rokov, v ktorých by ste sa Vy len časom a nezvyklým namáhaním vyznali, ja ale z nich vývod dať nemohol, a aby viac nerozprával, aj preto, žeby predplatky a príhlasy na Obzor predsa len aj sem do tlačiarne a k redakciách prichádzali — z týchto ohľadov a nie z ohľadu na zisk pre spolok náš prítomne osvedčujem, že menom nášho Kníhtlač. účast. spolku pristávam na hore vypísané z Vášho listu podmienky a prijímam ich na tento 1885 rok.

Takto, myslím, že sa Vaša vôľa úplne vyplní; a keď je tak, že bude záležitosť Obzoru riešená, a síce v tom spôsobe, že pri 400 prihlásených predplatiteľoch nám dáte 900 zl. a pri každom ďalšom predplatiteľovi polovicu predplatku, a náš spolok za to obstará všetky výdavky vytlačenia, expedície a pošty.

Financie povediete sami, ako ráčite písať v ct. liste od 21. novembra 1884 a prevziať ráčite na seba aj inkasovanie závislosti od sem prihlásivších a nie aj predplativších sa odberateľov 1885, poneváč ja neznám o všetkých či a koľko Vám predplatili. Avšak dožívanie závislostí na minulé roky prostredkoval by som ja preto, že o tých Vy neráčite mať vedomosti. A preto by som prosil, žeby ste mi s adresou nového prihlásivšieho sa odberateľa alebo zasielateľa Vám peňazí zavše oznámili, koľko poslal, aby mohol zrovnať, poťažne zaznačiť peniaze eventuálne ako doplatok na minulé roky, o čom by i Vás, i patričného uvedomil.

Len pri takejto výpomoci bude Vám možné financie v evidencii udržať a zachrániť koľké-toľké závislosti od celkovitého prepadnutia.

Spolok pre údolie Nitry tu ani nepredplatil, ani neprihlásil sa, ani pre seba, ani pre druhých. Ba je dosiaľ v závislosti s predplatkami za výtisky, ktoré lanského roku posielať kázal. Budem písať o to tajomníkovi.

Naposledy pripomínam ešte raz, že k tomuto rozhodnutiu nepriviedol ma zisk pre Kníhtl. spolok, ale jedine predídenie nesnadkom pre ďalšie vychádzanie Obzoru a predídenie mrzutostiam, ktoré by pre Vás pri premenení mesta vychádzania a expedície neomylne povstali a pri úskosnosti Vašej krve možno neprajný vlyv na Vašu ctenú osobu a na osud Obzoru mali.

Horovitsova[1316] 15 zl. cena v tejto otázke nemôže byť pre nás smerodajnou preto, že on inakšími platenejšími silami pracuje, my inakšími a inak; jeho administrácia závodu nič nestojí, nás veľký peniaz; on dane od závodu alebo nič, alebo len bagateľ platí, lebo neúčtuje verejne, my veľkú sumu, on nepotrebuje nikomu dávať dividendu, my áno, atď. To isté platí aj o Škarniclovi.[1317] A predsa Vám tento posledný urobil cenu o 3 zl. vyššiu pri 500 výtiskoch. A potom, veď tými 15 poťažne 18 zlatými Váš výdavok nebol by vyčerpaný. Treba vytlačiť adresy, korektúru by sme tiež museli platiť, čo my zdarma obstarávame, a kto zná, či by ste tiež našli človeka, ktorý by to prevzal alebo dobre vykonal. Treba platiť expedíciu, poštu, ktorej poslednej výdavky na krajciar vopred vypočítať nemožno, a aby viac nepripomínal, koľko práce a výdavkov by Vás stálo dopisovanie s novým mestom vychádzania Obzoru.

Jestli by ste ani na toto moje prijatie Vami samým určených podmienok pristať nechceli, ráčte ma uvedomiť a po vydaní posledného čísla v marci bez odkladu Vám odošlem všetky knihy, zápisky a písemnosti vzťahujúce sa na administráciu a expedíciu Obzoru a účty z dosaváď prijatých peňazí.

Dodávam ešte, že u mňa okrem zámen a čestných sú zaznačení 402 odberatelia, medzi nimi avšak aj Ruppeldt v Mikuláši a Záturecký v Brezne, ktorým ste čestné výtisky posielať kázali.

Uvedomujem Vás, že 1. číslo Obzoru 1885 vytlačilo sa 800 výtiskov, a síce aby sa mohlo všetkým predošlým a aj očakávaným novým odberateľom poslať — 2-ho 600, 3-ho 600 a od 4 čísla počnúc už len po 500 výtiskov.

11/3 885[1318]

List 240. Vladimírovi Ivanovičovi Lamanskému [1319]

Vaše Prevoschoditeľstvo!

Vysokoctený Vladimír Ivanovič!

Ako k mužovi, ktorého hlbokú učenosť obdivujeme, ponímanie slavianskej otázky a účinkovanie v jej prospech i drahocennými prácami, i v praxi s oduševnením sprevádzame, ktorý politické, občianske a kulturálne položenie nášho slovenského národa, významnosť jeho ethologického a geografického postavenia, jeho prednosti a biedy z vlastnej skúsenosti, z vlastného názoru a z bedlivého pozorovania zná, a naposledy, ktorého láskavú sympatiu s našim slovenským národom s hlbokou vďačnosťou pozorujeme a skusujeme, — obraciame sa k Vám Vysokoctený Vladimír Ivanovič, vo veľkej a pálčivej potrebe nášho slovenského národa, s úctivou a vrúcnou prosbou o láskavú prímluvu u Vysokoct. Slavian. Blagot. Občestva,[1320] aj inde, kde to za príhodné a k cieľu vedúce uznať ráčite.

Slovenský národ vedie boj za svoje národné jestvovanie, na život a smrť, proti nepriateľovi, ktorý ani práva, ani stydu, milosrdenstva a ľudskosti už naskrze nepozná a neuzná, — proti nepriateľovi, ktorý naše národne vyhubenie nielen zjavne prehlasuje a učí, ale aj systematicky prevádza a prevádzať ako dielo v prvom stupni záslužne a potrebne nakladá. Boj ten vedie nepriateľ náš všetkými možnými, nečestnými, perfídnymi a násilnými prostriedkami na poli politickom, občianskom, cirkevnom, ekonomickom a finančnom, kultúrnom, žurnalistickom, spoločenskom atď., slovom na každom poli, kde národné živobytie a jestvovanie prejavovať a dokumentovať sa môže.

Aby sme vypočítavaním jednotlivosti, ktorých je nesčíselný počet, neobťažovali, obmedzíme sa na pripomenutie len niektorých významnejších a pre nás citlivejších.

Nám svevoľne, bez príčiny a bez vypočutia rozpustili a kázali r. 1863 na základe kráľom potvrdených stanov ustrojený literárny spolok Matice slovenskej[1321] a jeho 100 000 zl. obnášajúci majetok i s významnými muzeálnymi zbierkami a bibliotekou skonfiškovali, matičnú budovu oddali k upotrebeniu štátnym úradom a peňažný majetok istému — k mareniu národnej činnosti verných synov slovenského národa ustrojenému spolku[1322] na dispozíciu.

Nám dobrovoľnými národnými obetiami ustrojené a vydržiavané tri gymnáziá bez príčiny rozpustili[1323] a nové do života uviesť nedovoľujú.

Našu podrastajúcu inteligenciu zo stredných škôl, z akadémií, z univerzity, kadenáhle čoby len či piesňou či jednoduchou, nevinnou a oprávnenou výpoveďou slovenský národný cit a národné povedomie prejaví, vyhadzujú a zo všetkých tuzemských učebných ústavov vytvárajú. — V obecných a normálnych školách vyučovanie materinským jazykom slovenským skracujú, alebo rozstrojovanim konfesionálnych a obecných normálnych škôl a natískaním, namiesto týchto štátnych normálnych škôl celé vyučovanie národa cudzím — školským dietkam úplne nezrozumiteľným — jazykom uvádzajú.

Ba ešte aj nahradzovanie národného jazyka jazykom cudzím a nezrozumiteľným pri chrámových a iných náboženských výkonoch a obradoch natískajú a za zásluhu národne demoralizovaných a nesvedomitých cirkevných predstavených a za potrebu pokladajú.

Nám i tie najnevinnejšie spolky, jestli len známku slovenskú na sebe majú, rozpúšťajú, zakazujú a nové ustrojovať nedopúšťajú.

Cieľ je zrejmý predovšetkým nedovoliť a nemožným nám urobiť manifestovanie jestvovania nášho, ako národa, a potom v slovenskom národe ubiť národné povedomie, nemožným urobiť podrost národnej inteligencie a koniec koncom z celého slovenského národa urobiť ohlúpenú, nevedomú, ku samostatnému mysleniu a cíteniu nielen národnej, ale aj vôbec ľudskej hodnosti otupenú masu jednotlivcov, dobrú len k darovaniu peniazom a krvou, i proti sebe, i proti svojim čelným mužom, i proti svojim dobrodincom a budúcim — Boh dá — vykupiteľom.

Proti krivdám, násilenstvám, neľudskostiam a nezákonitostiam na nás, či ako jednotlivcoch, či ako korporáciách a spolkoch, či ako obciach, či ako národu, páchaným jednotlivcami, korporáciami, vrchnosťami, orgánami obecnými, municipálnymi a štátnymi od najnižšieho do najvyššieho stupňa, ani u súdobých, ani u administratívnych a vládnych vrchností niet pre nás ochrany, niet lieku. Každá ponosa, každá apelata je bez výsledku. Prístup k najvyšiemu prestolu je prekazený, nemožný. Tak stalo sa viacerým, v záležitostiach Matice slovenskej a v iných záležitostiach vystrojeným vyslanstvám, ktoré kabinetná kancelária ku kráľovi nepripustila a nimi predložené prestolné prosby nevyslyšané a ani nepovšimnuté jednoducho vrátiť naložila.

V takomto smutnom a nebezpečnom stave ovšem boríme sa húževnate proti surovej zorganizovanej presile takými prostriedkami, aké máme, a to je: slovo živé, slovo tlače — časopisy a brožúry; dochovávanie si rodu vernej inteligencie, cestovanie, oboznamovanie, dorozumievanie a spolčovanie sa s druhými tuzemskými, rovno s nami potlačovanými národmi, menovite s Rusmi, Srbmi, Rumunmi, a boríme sa i stíhaní nezaslúženými, nespravodlivými a svevoľnými peňažnými, občianske práva sužujúcimi, ľudský cit urážajúcimi, úspechy v prevádzaní povolania a ekonomický zveľadok skracujúcimi, trestami, ničením kariéry vo všetkých odvetviach verejného života, ba aj väzeniami.

V našej borbe, keď aj trpíme ako jednotlivci, utrpenia naše znášame s rezignáciou a oddanosťou do vôle Božej. Ale utrpenia národa nášho a ohrozovanie jeho národného jestvovania bolí nás v najhlbších hlbinách duše a naplňuje obavami i ohľadom na náš národ slovenský — lebo zasluhuje nie zničenie, ale život národa dústojný a rozvitok i úspech duchovný i hmotný — i ohľadom na celé Slovanstvo.

Zarmucuje a bolí nás tiež a boj náš znesnadňuje to smutné faktum, že k tak mnohým a mnohonásobným pálčivým potrebám nepostačujú naše peňažné sily. S hlbokou povďačnosťou zoznaváme, že pod titulom Nár. novín dostávali sme dosiaľ podporu. Avšak čím väčšmi rastie nátisk na nás, tým väčšmi rozmnožujú sa i naše potreby, a tým citlivejšie chabne i obetavosť našich vlastných ľudí. Táto predtým tak významná obetavosť našich ľudí teraz chabne, i pre schudobnenie jednotlivých horlivcov, i pre obavy a strach pred pristihnutím v národnej obetavosti, i pre obavy, že pristihnutá obeť bude vrchnosťami zhabaná po príklade Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií.

V takomto postavení my nižepodpísaní nedržíme ani za styd, ani za hriech obrátiť sa ta, kde vieme, že je možnosť a — predpokladáme — i ochota výdatne pomôcť nám.

Nuž naša úctivá a vrúcna prosba záleží v tom, aby ste Vy, vysokoctený Vladimír Ivanovič, ráčili mať lásku, porúčať národ náš slovenský veľkodušnej láskavosti Vysokoct. Slavians. Blagot. Občestva, a iných dobrodincov a vykonať, žeby nám dosavádna podpora nielen neskrátene i naďalej udeľovaná, ale podľa našich rastúcich potrieb, nakoľko len možno, v čím väčšej a značnejšej miere udeľovaná bola.

S hlbokou úctou Vaši oddaní ctitelia:[1324] Ján Francisci, Pavel Mudroň, A. Pietor, A. Halaša.

(1885)

List 241. Gustávovi Zechenterovi [1325]

Úctive prosíme o vyrovnanie účtu za 1 výtisk almanachu[1326] Tatrana v hodnote 1 zl. 20 a od p. Križku za 2 výtisky 3 zl. 60 xr.

So srdečným pozdravom

4/12 85

J Francisci

List 242. Romualdovi Zaymusovi [1327]

Dústojný a vysokoctený pane!

V poťahu na cenu eventuálneho tlačenia u nás Obzoru 1886 mali sme šťastie na Váš ctený list od 17. novembra[1328] listom od 22. novembra odpovedať.

Neznáme, ako ste sa ráčili rozhodnúť, ačpráve by nám potrebné bolo znať Vaše rozhodnutie, aby sme eventuálne mohli objednať si papier.

Avšak v poťahu na Obzor 1885 pre nás i žiadané, i potrebné, už teraz pred zakončením roku, aby sme do našej knihy závodu určite pozapisovať mohli cenu vyhotovenia každého čísla, a to urobiť budeme môcť len tak, keď nám oznámite, poťažne vyplatíte na nás pripadajúcu čiastku predplatkov.

Strany ceny vyhotovenia Obzoru 1885 smerodajným je náš list od 11. marca 1885, s ktorým svoje uzrozumenie vysloviť ste ráčili Vaším nami 18. marca prijatým listom bez dátumu.

V otáznom našom liste od 11. marca prijali sme výminky Vami v liste od 14. januára 1885 postavené, a síce, že na všetky výdavky typografického vyhotovenia, expedície a pošty Obzoru nám pri 400 odberateľoch dáte 900 zl. a pri každom ďalšom odberateľovi polovicu predplatku.

Podľa toho, ako ste nám Vy oznamovali odberateľov, a ako sa tíže hlásili sčiastky bezprostredne, sčiastky prostredne, t. j. cestou tunajších redakcií u nás, založili sme zápisnicu odberateľov, ktorej odpis pripojujeme pod A,[1329] a podľa ktorej všetkých ku predplateniu zaviazaných predplatiteľov na rok 1885 bolo 456 a so 461 výtiskami, a po odtiahnutí Karola Ruppeldta L. Sv. Mikuláši, ktorému ste kázali čestný výtisk posielať, máme zapísaných 455 odberateľov so 460 výtiskami.

Od 400 výtiskov pripadlo by nám 900 zl.

a od 60 výtiskov = 180 zl. polovica = 90 zl.

spolu 990 zl.

Avšak my podľa Vašich oznamov nemohli sme viesť ročitý zoznam predplatkov, t. j. kto bol a je celoročný a kto len polročný odberateľ a predplatiteľ, a kto zaplatil na celý rok, alebo len na pol roka, alebo vôbec nezaplatil nič. Preto prosíme, žeby ste pripojený odpis A so svojimi zápiskami zrovnali a určitý výsledok nám oznámili, a síce čím skorej, aby sme pred zakončením roka knihu závodu mohli uviesť do nevyhnutne potrebného poriadku. Ako z pripojeného odpisu A vidno, my sme prijali od odberateľov

na rok 1885 spolu 193.42

Krem toho prijali sme od Vás 30/9 85

poštovou poukážkou hotových 100.—

Spolu prijali sme na 1885 293.42

Na minulý 1884 rok zaznačili sme podľa pod B pripojeného výťahu a síce bezprostredne nami prijatých 63 zl.

a s Vami prijatých a nám oznámených predplatkov 55 zl.

spolu 118 zl.

Pre vyhnutie nedorozumeniu poznamenávame, že sme každého patričného zasielateľa peňazí Vám lebo nám, ktorý nepodotknúl, že posiela dlho, dopisovacím lístkom uvedomili, že poťažnú zásilku celú alebo jej toľkú a toľkú čiastku zaznačujeme na dlh 1884.

Na ťarchu vyloženého príjmu 1884 118 zl. bola v závode

dlžoba za tlač čísla 35 1884 26 zl.

za tlač čísla 36 1884 39 zl.

za dovoz na železnicu Vám poslaného Obzoru 84 — 40 xr.

Spolu 65 zl. 40 xr.

Ktoré sa na účet zvyš vyloženého príjmu aj skutočne vyplatili a do kasy oddali a síce 63 zl. 2 nami objednaného a pod A vyloženého príjmu a 2 zl. 40 xr. na účet Vami prijatých predplatkov alebo radšej doplatkov 884. A tieto 2 zl. 40 xr. prosíme nám nahradiť, poťažne z výšvyloženého nášho príjmu na r. 1885 v náš prospech zraziť, podľa čoho by ten príjem činil netto 291 zl. 2 xr.

Dojímenie závislosti na rok 1885 je Vašou úlohou, ako to určite vyslovené je v našom liste od 11. marca 1885.

Jestli by však dlžoby na ktorýkoľvek z minulých rokov či bezprostredne, či cestou redakcií sem prišli, prospech zaznačíme a Vás o tom uvedomíme.

Pripojujeme tiež zoznamy čestných a zámenných výtiskov.

Naposledy ešte raz veľmi prosíme výsledok v poťahu na Obzor 1885 nám čím skorej zdeliť, poneváč naša kniha závodu neomylne musí byť vyplnená a do poriadku uvedená 31. decembrom.

8/12 885

List 243. V. I. Lamanskému [1330]

16. 12. 1885

Высокопочитаемый и дорогой Владимир Иванович!

Предъявитель сего: Амбро Пиетор, редактор Národnych novin а Národ. hlásnika.

Цель его пути исходатствовать для наших газет пособие. Несколько годов назад мы постоянно получали такое пособие посредством покойного Михала Федоровича и он уверял нас, что это пособие последует ежемесячно. Но мы на год 1884 не получили уже ничего и на мой вопрос известил меня Адольф Иванович и Мирослав Адольфович, что про этот вопрос до сих пор ничего нерешено и будучи произошли некоторые перемены, нужно чтобы я приехал к Вам. Но мне это невозможно. Потому решился отъехать Пиетор. Он человек совсем достоверен, из наших молодых деятелей самый лучший, но у Вас и с Вашими обстоятельствами широко из рассказов и газетных известий знаком.

И так покорнейше и усерднейше прошу Вас помогать ему советом и делом в достижении по возможности получнейшего результата.

Вам наши отношения и наше жалостное положение хорошо знакомо: потому излишным почитаю обширно писать. Только прибавляю, что ежели мы не получим достаточного в течении несколько годов постоянного пособия, у нас неизбежна катастрофа, которая уже теперь угрожает всякое наше проявление народной деятельности и народной жизни — во всяком отношении.

Мое глубокое почтение прошу передать Вашей высокопочитаемой г.

Супруге и поцеловать Ваши дети именем

Ваш переданейший почитатель Иван Иванович.

list 244. Romualdovi Zaymusovi [1334]

Dôstojný pane!

Váš list od včerajšieho dňa (18/11),[1335] v ktorom oznamujete, že vo vydávaní Obzoru 1886 pokračovať budete, bol nám doručený, keď sa vnútorné strany čísla už tlačili. Podľa žiadosti Vašej vyhodilo sa na prvej strane osvedčenie, že Obzor vydávať prestanete a namiesto neho dal som položiť krátke vyzvanie k predplatkom na rok 1886. Myslím, že je úplne podľa Vášho zmyslu. Avšak za potrebné držím, žeby ste do budúcich dvoch čísel napísali a vytlačiť dali iné formálnejšie vyzvanie k predplateniu a poslaniu doplatkov na minulé roky, ktoré už aj došlo. Na tento 1885 rok chybia ešte dve čísla a slušná vec by bola, žeby do konca roku vyšli. Avšak k tomu je treba, žeby my sme mali hneď a hneď dostatočnú zásobu rukopisu, poneváč aj na sviatky, aj na tú okolnosť treba vziať ohľad, že pre zaneprázdnenie pri konci roku dvoch sadzačov Obzoru venovať nemôžeme.

Čo sa požadovania Vášho v liste od 17/12 dotýče, žeby kníhtlačiareň prijala dlžoby predošlých rokov ako hotové peniaze na zrážku dlhu Vášho u tlačiarne na r. 1885, na to rozhodne vyslovujeme, že to na žiadnu prípadnosť urobiť nemôžeme a neurobíme. Na roky 1883 a 1884 bol medzi Vami a kníhtlačiarňou urobený dohovor, taktiež na r. 1885, a tie dohovory sú na tie tri roky smerodajné.

Závislosti,[1336] ktoré z prvších dvoch rokov ešte nie sú poplatené, dlžníci už sotva zaplatia, a takéto niečo kníhtlačiareň za hotové prijať nemôže. Závislosti na 1885 sú nám neznáme, lebo finačnú záležitosť roku 1885 ste Vy spravovali. Koľko sme my prijali, to sme vykázali v sprievode listu od 8/12.

Najjednoduchšie a spolu najspravodlivejšie je, že závislosti všetky si Vy inkasovať ráčte, a ktoré dojmete z rokov 1883 a 1884, tie padnú výlučne Vám ako čistý osoh, poneváč okrem 2 zl. 40 xr. spomenutých v liste od 8/12 na tieže dva roky u nás žiadnej dlžoby neostalo, a tak by sme len o nahradenie týchto 2.40 zl. z rokov 1883 a 1884 prosili.

Závislosti z roku 1885 my ani neznáme, ale s istotou očakávame a aj Vy očakávať môžete, že akékoľvek prostriedky k ich inkasovaniu upotrebíte, značnú čiastku týchže nebude možno inkasovať.

Poťažne na r. 1885 ten bol, že zmysel nášho listu od 8/12, v spojitosti s naším listom od 11. marca 1885 a s Vaším cteným listom od 14. januára 1885, že na všetky výdavky tlače a expedície nám zaplatíte tri štvrtiny predplatkov 1885. Koľko je celých predplatkov, my neznáme, lebo Vy ste prijímali peniaze, avšak spoliehame sa na Vaše udanie a poznamenávame pritom, žeby ste nám okolo 28. t. m. zdelili koľko, už i so zahrnutím do toho tých 291 zl. 2 xr., ktoré sme na r. 1885 my prijali, v prílohe listu od 8/12 vykázali, je všetkých predplatkov na rok 1885. Z tej sumy potom právne budeme požadovať tri štvrtiny, podobne tiež budeme očakávať 3/4 z tých predplatkov 1885, ktoré po 28. decembri pozatímne prijmete.

Ale veľmi prosíme a očakávame, aby nám na r. 1885 žiadaný výsledok okolo 25/12 a najneskorej do konca decembra bol zdelený, aby sme totiž podľa sumy, ktorá nám pripadne, do knihy závodu zaniesť mohli cenu vyhotovenia každého čísla, a to urobiť musíme s 31. decembrom.

V poťahu na r. 1886 vyslovili sme svoju mienku a naše výminky v liste od 22. novembra, na ktorý sme dosiaľ žiadnej odpovede nedostali. O skorú a síce určitú odpoveď veľmi prosíme, aby sme, ak Obzor tu budete vydávať,[1337] vedeli, i na čom sme strany ceny vyhotovenia i v prípadnosti potrebné prípravy porobiť.

Ak by Obzor 1886 tu mal vychádzať, ráčte zavčasu porobiť poriadky strany expedície.

20/11 885



[1308] Romualdovi Zaymusovi 12. 1. 1885. ALU SNK, sign. M 20 E 10. Rkp., koncept 2 s. Na zadnej strane je určenie predmetu: Romuald Zaymus, redaktor Obzoru.

[1309] Nedoplatky predplatiteľov.

[1310] Romualdovi Zaymusovi 9. 2. 1885. ALU SNK, sign. M 20 E 10. Rkp., koncept. 4 s. Rkp. bol upravovaný — škrty.

[1311] Ján Milec (1847 — 1901) — právnik, podnikateľ, člen správy KÚS-u

[1312] Ambro Pietor — zodpovedný redaktor Národných novín a Národného hlásnika, funkcionár KÚS-u

[1313] Listy 236 a 237.

[1314] Romualdovi Zaymusovi 11.3. 1885. ALU SNK, sign. M 20 E 10. Rkp., koncept. 6 s.

[1315] Spomenutý list je neznámy.

[1316] Adolf Horovitz (? — 1916) — tlačiar, vydavateľ, kníhkupec. Roku 1842 zriadil v Novom Meste n. Váhom kníhtlačiareň s vydavateľstvom, roku 1876 zriadil filiálku v Trnave. Spočiatku tlačil maďarské knihy a regionálne noviny, po roku 1870 vydával slovenské knihy, najmä učebnice pre ľudové školy, beletriu a poučné knihy pre deti.

[1317] Jozef Škarnicel (1804 — 1877) — kníhtlačiar, vydavateľ. V 40. — 70. rokoch 19. stor. najvýznamnejší slovenský tlačiar. Prevzal tlačiareň po otcovi (Josef Antonín Škarnicel 1729 — 1813). Tlačil 21 časopisov — aj Slovenské pohľady, Letopis MS i Obzor (1863 — 1877). Spoluzakladateľ KÚS-u v Martine a jeho účastinár.

[1318] Bez podpisu — koncept listu.

[1319] Vladimírovi Ivanovičovi Lamanskému b. d. (1885). Archív Ruskej akadémie vied, oddelenie v Petrohrade, sign. Fond 35. No 1720/11, 1. 3 — 5. Uverejnil Matula, V. v článku V. I. Lamanskij a Slovensko. In Slovanské štúdie, roč. IX, 1967, s. 159 — 162.

[1320] Slavjanskoje blagotvoriteľnoje obsčestvo v Petrohrade.

[1321] Jej činnosť bola zastavená dekrétom uhorského ministerstva vnútra zo 6. 4. 1875 a rozhodnutím vlády z 12. 11. 1875 bola rozpustená a jej majetok zhabaný.

[1322] Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (FEMKE) založený v novembri 1883 so sídlom v Nitre.

[1323] Veľkorevúcke vyššie gymnázium bolo rozpustené dekrétom z 20. 8. 1874, gymnázium v Kláštore pod Znievom 21. 9. 1874 a nižšie slovenské gymnázium v Martine bolo zakázané 30. decembra 1874.

[1324] List napísal svojou rukou Andrej Halaša, podpisy sú vlastnoručné. Prvý je podpis J. Francisciho.

[1325] Gustávovi Zechenterovi 4. 12. 1885. Národný archív v Bratislave, fond Križko. Korešpondenčná karta Maďarskej kráľovskej pošty. KÚS (väčšia 9 x 16 cm). Názov KÚS-u je v maďarčine, slovenčine a nemčine. Karta bola adresovaná Zechenterovi, ale pretože sa dotýkala aj P. Križku, uložená je vo fonde Križkovom.

[1326] Almanach mládeže slovenskej. Usporiadal a vydal Slovenský akademický spolok Tatran vo Viedni. Nákladom spolku. Martin: KÚS, 1885. 276 strán.

[1327] Romualdovi Zaymusovi 8. 12. 1885. ALU SNK, sign. M 20 E 10. Rkp., koncept bez podpisu. 4 s.

[1328] Zaymusov list ani Francisciho odpoveď nepoznáme, nezachovali sa.

[1329] Odpis zápisnice pri koncepte nie je.

[1330] Vladimírovi Ivanovičovi Lamanskému 16. 12. 1885. Archív Ruskej akadémie vied, oddelenie v Petrohrade, sign. Fond 35, op. 1, č. 587. Kópie listu nám poskytol V. Matula.

Preklad:

16/12 1885

Vysokovážený a drahý Vladimír Ivanovič!

Doručiteľ toho: Ambro Pietor,[1330] redaktor Národných novín a Národného hlásnika.

Cieľ jeho cesty je sprostredkovať (získať) pre naše noviny podporu. Pred niekoľkými rokmi sme trvalo dostávali prostredníctvom zomrelého Michala Fedoroviča[1331] a on nás uistil, že táto podpora bude nasledovať každý mesiac. Ale my sme v roku 1884 nedostali už nič a na moju otázku mi odpovedal Adolf Ivanovič a Miroslav Adolfovič,[1332] že táto otázka nebola doteraz riešená a keďže nastali isté zmeny, preto je potrebné, aby som prišiel k Vám. Mne je to však nemožné, preto sa rozhodol odísť Pietor. Je človek úplne hodnoverný, z našich mladých dejateľov najlepší, o Vás a o Vašej problematike z rozprávania a novinových článkov široko oboznámený.

Preto veľmi snažne Vás prosím pomáhať jemu radou i skutkom v dosiahnutiu podľa možnosti najlepšieho výsledku.

Vám je dobre známy náš stav a naše žalostné položenie, preto nie je potrebné ho obšírne opisovať. Iba pripomínam, že ak my nedostaneme v priebehu niekoľkých rokov trvalej podpory, u nás bude nevyhnutná katastrofa, ktorá už teraz ohrozuje všetky prejavy našej národnej činnosti a národného života — v každom ohľade.

Prosím odovzdať moju hlbokú úctu vysokováženej pani manželke a pobozkať Vaše deti Vám najodovzdanejší ctiteľ

Ján Jánovič (Francisci)

[13301330] Ambro Pietor (1843 — 1906) — novinár, národnokultúrny pracovník. Od roku 1870 redaktor Národných novín v Martine, v rokoch 1874 — 1898 ich zodpovedný redaktor, v rokoch 1881 — 1906 zodpovedný redaktor a vydavateľ časopisu Národný hlásnik a Národných novín. Činovník mnohých kultúrnych spolkov.

[13301331] Michal Fedorovič Rajevskij (1811 — 1884) — cirkevný hodnostár na Ruskom vyslanectve vo Viedni (1842 — 1884), organizátor slovensko-ruskej spolupráce, priateľ a dobrodinec Slovákov, prostredníctvom ktorého dostávali podporu národné podujatia

[13301332] Neidentifikovaní funkcionári dobročinného spolku v Petrohrade.

[1334] Romualdovi Zaymusovi 20. 11. 1885. ALU SNK, sign. M 20 E 10. Rkp., koncept. 4 s.

[1335] Francisci si pomýlil dátum o mesiac — išlo o list R. Zaymusovi 18. 12. 1885. Vidno to z nasledujúceho textu a datovania listov.

[1336] Dlžoby na predplatnom za časopis.

[1337] Roku 1886 Obzor ešte v KÚS-e vychádzal. Potom dva roky nevychádzal vôbec a od roku 1889 vychádzal v Ružomberku u Karola Salvu, ktorý bol aj jeho redaktorom.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.