Zlatý fond > Diela > Listy Jána Francisciho 2


E-mail (povinné):

Ján Francisci:
Listy Jána Francisciho 2

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zdenko Podobný, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Ľubica Pšenková, Mária Hulvejová, Andrea Jánošíková, Andrej Slodičák, Jozef Benedikovič, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov

1878

List 180. Rehorovi Uramovi [1070]

Dňa 7. 3. 1878

Blahorodý pane!

Ponáhľam sa odpovedať na Váš ctený dopis[1071] od 6. t. m. strany vytlačenia šlabikára.[1072]

Predovšetkým poznamenať musím, že nesnadno je odpovedať určite, pretože z Vášho listu nevyrozumieť, či zamýšľate tenže šlabikár vydať na Váš náklad a účet, a či by ste chceli, aby ho vydal náš spolok na svoj vlastný účet. Za druhé nespomínate, koľko výtiskov by sa malo tlačiť a v akom formáte. Následkom toho i moja odpoveď môže byť len predbežná.

Jestli vydanie šlabikára ustrojiť zamýšľate na Váš účet, prikročiť by sa mohlo takmer bez všetkého meškania ku práci; jestli by ste ale vydanie nášmu spolku prepustiť zamýšľali, to by ešte pojednávania istý čas potrebovali, a len potom by sa mohlo prikročiť ku prípravám ku samej práci. Preto a i ináč z druhých príčin za radnejšie by som držal, aby sa šlabikár vydal na Váš účet alebo na účet seniorátu liptovského alebo učiteľského zboru.

Typogracické jeho vyhotovenie veľmi ochotne prevezmeme a previesť ho pousilujeme sa v každom ohľade ku vašej spokojnosti.

Čo sa ceny typografického vyhotovenia dotýče, tu Vám predkladám tak, ako sme počítali pri Šlabikári Louvom alebo zvolenským seniorátom vydanom.[1073] Pri oboch sú formáty rozdielne, preto i ceny inakšie. Tak teda každý tlačený hárok = 16 strán vyhotovíme

I. formát, písmo a papier ako Löwovo vydanie

a) prvých tisíc výtiskov za 24 zl.

b) každé nasledujúce tisíc za 9 zl.

II. formát, písmo a papier zvolenského šlabikára

a) prvých tisíc výtiskov za 20 zl.

b) každého nasledujúce tisíc za 8 zl.

Avšak pre vyhnutie nedorozumenia schválne poznamenávam, že do toho nie sú zahrnuté obrázky ani písané písmeny väčšie od obyčajného cicero a garmond kurzíve, t. j. takého, aké vidno v Löwovom vydaní. Obrázky a písmeny písané väčšie by sa museli schválne dať vyhotoviť cinkografiou, a to by bol osobitný účet — čo koľko by stálo, povedať a predvídať nemôžeme. Z ohľadu obrázkov a písmen väčších písaných narádzal by som Vám to, čo zvolenský seniorát na moju náradu urobil, t. j. my sme obstarali cinkografiu tých väčších písmen, seniorát zaplatil cenu ich vyhotovenia a cinkografické stočky zostali jeho majetkom, takže sa teraz každé vydanie len tou istou cinkografiou tlačí. To by sa stať mohlo i pri vydaní Vášho šlabikára, poneváč sa domýšľam, že by tie obrázky a písmeny použité byť mohli i pri budúcich, v texte trebárs i premenených vydaniach.

Strany výminiek platenia dorozumeli by sme sa; iné by sme pre Vás nevystavili, len ako zvolenskému seniorátu.

Ráčte teda uvážiť tu vyložené vývody a určitejšie svoj úmysel nám zdeliť, aby času bolo obstarať vyhotovenie obrázkových stočkov. Ináče by sme my šlabikár do júla, trebárs i do júna celkom iste vyhotovili.[1074]

So srdečným pozdravením

Francisci

List 181. Augustovi Horislavovi Škultétymu [1075]

Dopytujú sa na „Beda a rata“.[1076] Ak máš, pošli mi, prosím, menovite I. zošit, alebo oba. Ak by si ich nemal, oznám mi, kde by ich dostal. Potreboval by som len po jednom výtisku.

Pozdrav pánboh

Tvoj oddaný

J. Francisci

27/3 878

List 182. Štefanovi Hýrošovi [1077]

Dňa 14/6

Prijaté 15/6

Dústojný, vysokoctený pane! Drahý priateľ môj!

Na Vašu žiadosť oznamujem Vám, že s koncom r. 1877 a teraz činí naše požadovanie za vyhotovenie Likavy všetko dohromady 101 zl. 3 xr., t. j. jednosto jedon zlatý a 3 xr. Z prijatých nami peňazí sme všetky výdavky knihárskej práce a porto za neprijaté výtisky, expedície atď. vyplatili a zvyšok na zrážku účtu typografického obrátili. Nasledovne už teraz neostáva pod žiadnym titulom žiadneho iného požadovania, ako zvyš vyložených 101 zl. 3 xr.

Že sa Likava nemíňala a nemíňa tak, akoby zaslúžila a akoby bolo žiaducno, je veľmi smutná vec; ale je to od pár rokov osud všetkých slovenských kníh, od našich sa dosiaľ tiež ešte žiadna nevyplatila. Hurban[1078] nemôže vydať dobrú prózu, lebo na predošlý zväzok má ešte značnú sumu doplácať, pritom všetkom, že sa chytil češtiny,[1079] ako sa domýšľam, pre dosiahnutie väčšieho počtu odberateľstva a ono. — — —

Ináče ráčte sa potešiť tým povedomím, že ste Vašou prácou výtečný pomník postavili, trebárs dosiaľ nedošiel uznania, čomu tak sa zdá, že terajšie nepokojné a biedne časy, pozemská myseľ, nechuť všeobecná, sú príčinou.

Porúčajúc sa do Vášho vzácneho a milého mi priateľstva, značím sa s výrazom zvláštnej úcty a oddanosti

Francisci

Osvietený pane atď.[1080]

Posielam tu pripojených 101 zl. 3 kr., ako ste v poslednom Vašom dňa 14/6. b. r. mne poslanom liste požadovali, takže už pod žiadnym titulom žiadneho iného požadovania oproti mne za Likavu neostáva, na čo i absolutoriales od Vás očakávam. Ale tenže Váš list mne predsa nevyhovel, bo mimo účtov dňa 14. júna 1877 Vami vydaných nemám novejších, a to ani o peniazoch Vám poslaných, ani o výtiskoch Likavy Vaším účtom podrobených. O čom sa uvedomiť prosiac, som s úprimnou priateľskou láskou a dôverou, vo Sv. Michal lipt. dňa 19. júna 1878.

Váš úctivý priateľ Štef. N. Hýroš, v. r., farár tamže.

List 183. Gustávovi Zechenterovi [1081]

V T. Sv. Martine 2/8 878

Brat môj drahý!

Za humoresku[1082] ďakujem. Žiadané 4 Žarty[1083] a 1. Felvidék[1084] tu posielam.

Dohotovenie — lebo sme už boli počali — II. Žartov[1085] sme pretrhli, lebo neboli a nie sú žiadne výhľady na utrženie toho, čo nás stojí. Prvého zväzku rozposlalo sa dosiaľ 510 ex., prijalo sa dodnes spolu 79 zl., 97 kr. a nám chybí do toho, čo nás stojí 101 zl. 20 xr. Tak to vyzerá u nás teraz s literatúrou! a to i pri takých spisoch, ako Tvoje Žarty, o ktorých by človek myslel, že pod dvoma mesiacmi sa utrží aspoň to, čo stálo. Čo je poslané do komisie, za to bohzná, kedy prídu peniaze.

Hurban tiež už upustil od vydania novej Nitry.[1086] Ešte nám má doplatiť za posledný zväzok 285 zl. On sa spoliehal na Čechov, a tí ho sklamali, lebo sa presvedčili, že je to len humbug u nás s češtinou, ku ktorému ako sa Hurban priznal, naviedol ho nebohý komediant Pauliny.[1087] A v češtine a v životných otázkach nárada komédie vystrájať — spoliehame sa na samých komediantoch.

Z toho výletu na Zniov[1088] nebolo nič. Na nedeľu sa strojí tamej z príležitosti divadelného predstavenia v Kláštore, ale sotva bude z toho voľačo, lebo sa kašľa zase soplí.

Škoda, že si nebol tu minulú nedeľu na divadelnom predstavení.[1089] Veru by si sa bol potešil, ako ďaleko som to priviedol s tunajšími ochotníkmi. To je naozajský pôžitok. Ide to už umelecky a nie diletantsky. V auguste predstaví sa Sirota Lowodská;[1090] ale pri dramatoch, ku ktorým obecenstvo chcem priučiť, to tak nepôjde, ako pri veselohrách.

S Černokňažníkom[1091] — ale len inter nos sit dietum[1092] — chcem iný poriadok urobiť. Čerňanský[1093] je nenapraviteľný darebák. Ja už tretí rok trápim sa s ním, aby som i časopis, i jeho udržal, ale celkom nadarmo, nezadlho opatríme iného redaktora. A potom budeme prosiť i Teba o čím najhojnejšiu podporu s prácami. Keď som ja prevzal administráciu Černokňažníka r. 876, bolo predplatiteľov 750, pre neporiadne vychádzanie nedbalosťou a neporiadnou daromnosťou Čerňanského zapríčinenou klesol počet odberateľov r. 877 na 450, a teraz ich je 358. Tak to nemôže ísť. Černokňažník sa musí udržať, a tak Čerňanský musí padnúť. Škoda schopnosti jeho; ale pomoci niet. Ja som v mojom živote za žiadneho človeka nerobil toľko ako za Čerňanského, ale ani žiaden nezaslúžil menej samej podpory či prácou, či inak ako on. Po tieto dni sa rozhodne, kto bude redaktorom a odkedy začne pod jeho menom vychádzať Černokňažník.

Boh Ťa opatruj

Tvoj oddaný Fr.

List 184. Štefanovi Hýrošovi [1094]

Dústojný — — —

Poťažne na Váš ctený list od 19. júna máme šťastie Vám v — — — známosť uviesť, že sme v tomže liste na vyplatenie nášho požadovania za vyhotovenie diela „Zámok Likava a jeho páni“ poslaných 101 zl. 3 xr., t. j. jednosto a jedon zlatý, 3 xr. r. č. skutočne a s poďakovaním prijali a vo Váš prospech zaznačili. Súčasne máme šťastie Vám týmto v známosť uviesť, že touto zásilkou je Váš účet u nás a u knihára Jozefa Rennera[1095] úplne vyrovnaný.

Peniaze od Vás bezprostredne na tento účet sme obdržali:

7. marca 1876 315 zl.

28. júna 1877 160 zl.

teraz 101 zl. 3 xr.

spolu 576 zl. 3 xr.

Mimo toho sme obdržali prostredníctovm Vašim

13. januára 1877 pod titulom liptovských výtiskov 90 zl.

Ďalej pak prijali sme za portové výtisky pri hlavnej expedícii na dobierku a za výtisky portové na doručenie pp. Samuelovi Novákovi v D. Kubíne, Martinovi Althovi v Spišskom Podhradí a Petr. Tomkuliakovi v B. Bystrici 414. 75

504. 75

Predané — — — — komisii do konca r. 1876

v — — — dľa nášho snáď 14/6 877 4. 60

Naposledy prijali sme za 2 exem. do konca roku 1877 po krámskej cene[1096] v komisii u nás predaté po zrážke 20 % rabatu 5. 12 xr.

a tak spolu 514. 47

Od Vás prijaté 576. 3

Prijali sme teda všetkého spolu 1 090. 50

Celý účet pak činí 1 086. 72

ukazuje sa viac prijatého 3. 78

A tieto 3 zl. 78 xr. pripadajú v náš prospech za dané ku expedícii nákladné listy a zaobalenie, pod ktorým titulom sme adresátom ku cene kníh prirazili podľa veľkosti paketu[1097] po 10-20 xr.

Z prijatých peňazí vyplatili sme i účet knihára Jozefa Rennera, ktorý činil za 786 brožíruvaných výtiskov 47. 16

za 1 výtisk Baltíkov tuhý 30

spolu 47. 46

Podobne vynahradili sme si porto za naspäť vrátené 3

výtisky nami vyplatené 1. 26

spolu 48. 72

Poznamenávam schválne, že sme za výtisky poslané pp. Eugenovi Krčmérymu do B. Bystrice 4 — — — — z Prešove — — — — — Prahy, Buazrovičovi — — — — — oravskému do Púchova, ako tiež — — — — — — Milcovi do Žiliny a Ľud. Riznerovi do Zem. Podhradia nič neobjednali, ako to bolo už i v liste našom do 14. júna pripomenuté.

Rozposlanie výtiskov ukazuje výkaz náš od 20. novembra 1876. Podľa tohto výkazu zadržali sme si my ku rozpredaju

v komisii 25 ex.

a prijali sme k tomu adresátmi pp. Jozef Klimaček,

Celestín Kompánek a Jozef Zaymus neprijaté 3 ex.

spolu 28 ex.

Z toho predali sme behom 1876 — 2

1977 — 2 4 ex.

Ostávajú u nás 24 ex.

Takto by bola vysvetlená i peňažitá, i materiálna, t. j. počtu výtiskov sa týkajúca stránka celej záležitosti a nádejam sa ku Vášmu uspokojeniu.

Ráčte prijať výraz našej úplnej úcty a srdečné pozdravenie, s ktorým ostávame

V Tur. Sv. Martine dňa 12. augusta 1878

(pečať KÚS v Martine)

J. Francisci

List 185. Vladimírovi Ivanovičovi Lamanskému [1098]

Viedeň 11/9 878

Vysokoctený Vladimír Ivanovič!

Doručiteľ tohoto listuje ten istý môj syn Fedor,[1099] strany ktorého som Vás prosil, žeby ste boli taký láskavý pomôcť mu nejaký spôsob výživy u Vás, buďto na technickom poli, alebo ako učiteľa na gymnáziu alebo na reálnej škole obdržať, — keď doma žiadneho výhľadu nemá k zaopatreniu. Michal Fedorovič[1100] bol taký dobrý, že sa chcel zaujať zaňho a porúčať ho p. štat. sovet. Georgievskemu.[1101] Medzitým prišiel z Tambova profesor Ernest Poloni,[1102] rodom Slovák a bývalý profesor na rozbúranom slovenskom gymnáziu v Kláštore, a ten mi zdelil, že direktor gymnázia v Tambove Tichý žiada si mať 2-3 Slovákov za učiteľov nemeckého jazyka na tambovskom gymnáziu, že kto sa k tomu odhodlá, môže mať nádeju, že v krátkom čase urobí patričnú skúšku, keď sa totiž naučí ruský jazyk, a na čas naučenia sa jazyka že mu dá direktor štipendium. Medzitým že o tejto veci bude určite písať potom, keď sa navráti zo Slovenska do Tambova a prehovorí s direktorom.

Pred 10 dňami prišiel od Poloniho list, v ktorom píše, že direktor Tichý hneval sa, že Poloni nepriviedol hneď sebou tých, ktorí odhodlali sa ta ísť, ale že on, direktor, žiadno štipendium dať nemôže. Keď takto veci stáli a môj syn k odchodu do Tambova už všetko pripravené mal, odhodlal sa na cestu a ja som ho odprevadil do Viedne v tej nádeji, že Michala Fedoroviča poprosím, aby mu u ministerstva vykonal štipendium na čas, kým sa naučí ruský jazyk. Ale som sa zase sklamal, lebo som Michala Fedoroviča doma nenašiel — je v Marienbáde — a len o 10 dní príde naspäť a ja tu tak dlho čakať nemôžem, ani zase druhý raz prísť. Písal som síce Michalu Fedoroviču do Marienbádu, ale jestli by i ten list nemal výsledku, alebo len pozde, na tú prípadnosť osmeľujem sa Vás úctive poprosiť, aby ste cestami, ktoré i znať, i mať budete, pomohli môjmu synovi, žeby dostal štipendium. Menovite by som Vás tiež prosil, žeby ste boli takým láskavým porúčať ho pozornosti a láskavosti p. stat. radcovi Georgievskemu, ktorému sa syn môj chce predstaviť.

Avšak chcem Vám písť teraz i o inej veci,[1103] veľmi vážnej, o ktorej môj syn nezná a ktorú za veľmi vážnu držím i vo Vašom i v našom interese. Asi pred 3 týždňami dostal Pavel M.[1104] list od „Frankesteina“ z Ratiboru, v ktorom ho vyzýva, žeby prišiel bez odkladu do Ratiboru na istú adresu, že sa mu má niečo veľmi vážneho zdeliť, a Frankestein odvolával sa na istý list, ktorý Pavel mal už predtým obdržať. O niekoľko dní dostal Pavel od tohože Frankensteina verný list, v ktorom súrne žiada, aby Pavel ta prišiel a že mu cestovné útraty zaplatí. A keď Pavel žiadal o tieže útraty, Frankestein poslal poštovou poukážkou istú sumu. Pavel poznajúc v písme Frankensteina istu jemu známu ruku, odobral sa do Ratiboru a tam vskutku našiel človeka, o ktorom sa podľa písma domnieval, kto je. Frankenstein mu predložil, že jemu poslal list od Vás po kuriérovi k Michalu Fedorovičovi, ktorý list ale Pavel nedostal, a že s vedomím generálov Obručeva, Benevského a Ignateva cestuje a žiada Pavla, aby získal ľudí, ktorí by o pohyboch tunajšieho vojska atď. správy podávali, písané istou chemickou tintou, ktorá je ružovej barvy a má byť päť ráz rozmnožená vodou. Keď sa ňou napíše, nepoznať na papieru, ale keď sa papier nad teplom podrží, vystúpi ňou písané písmo v barve svetlej (sinej). Podobne mu dal šifrovaný alfabet slovenský, ktorý tu pripojujem, a adresy, pod ktorými by mali byť poslané listy.

U nás je Štefan Smrečani — Frankenstein, na ktoré meno mal tenže pas ruský — známy ako človek pekného talentu, ale nespoľahlivého charakteru. Považujeme teda jeho podnik za švindlerstvo dotedy, kým o hodnovernosti jeho a jeho misie od Vás nedostane sa určitého slova. Obávame sa, že slúži iným cieľom a iným ľuďom. Dajte si teda záležať na tom a hodnoverne prezvedieť sa, či to, čo predniesol, je hodnoverné, a o výsledku povedzte môjmu synovi Fedorovi len toľko: „Istý človek a jeho dielo je hodnoverné“, ktorý mi to tými istými slovami odpíše, alebo že je „celá vec švindlerstvo“.

O listoch pod označenými adresami poslaných hovoril Frankenstein, že keďby prišli do adresovaného mesta, pošta má naložené poslať ich generálštabu.

Tým, ktorí znajú Frankesteina, nezdá sa byť osobnosť tej dôveryhodnou a obávajú sa, že môže narobiť mnoho nešťastia asnáď i pri druhých kmeňoch slovanských, kde by ho za celkom spoľahlivého a dúveru zaslužujúceho človeka držali. Podobne tiež obava je, že môže i u Vás biedy narobiť.

Na jeho žiadosť doliehavú dal mu Pavel písmo, ktoré mu vraj na mnohé prosenie odoprieť nemohol, pre Vás, v ktorom ho ani tak neporúča, lebo určite porúčať ho nemohol. Ráčte byť teda opatrným a neverte úplne.

Michalu Fedoroviču poslaných 3.000 prišlo na svoje miesto.[1105] Prosím Vás, nezabúdajte na svojich oddaných a potrebných ani nabudúcne a iste len cítenej potrebe vyhoviete a povďačnosťou si zaviažete patričných, keď okolo Nového roku zase rozpomeniete sa na tých, ktorí od Vás čakajú pomoci.

U nás život nemožný bez pomoci Vašej; zahynúť nám by škoda bola, lebo i my sami držíme sa za veľmi vážneho člena v rodine slovanskej, a iste i Vy držíte nás za takých.

Aký čas na budúcu jar by bolo najradnejšie a najpríhodnejšie prísť ku Vám? Myslím, že by bolo potrebné menovite dohovoriť spôsob spojenia a dorozumenia sa spoločného na tú prípadnosť, že by osobnosti Vaša a moja z akejkoľvek príčiny to nemohli.

Boh Vás opatruj!

Váš oddaný ctiteľ

Ivan Ivanovič

List 186. Michalovi Fedorovičovi Rajevskému [1106]

Вена 11/9 878

Высокопреподобный отец

Михаел Федорович!

Я в Вене, но к сожалению Вы не дома. И потому я решился известить Вас о причине моего прибытия этим письмом.

По инструкции Вашей я нашел двох молодых юноша, именно Ярослава Влчека[1108] и Якова Голуб, которые решились очень скоро в русский институт в Лейпциге, и послали свои прошения и документы госп. Липсиусе. Но все это пришло назпять с написом:

A

Будучи 1. октября начнется новый семестер, и мне неизвестно по какой верной причине зти прошения не были приняты: я решился отдать их Вам, чтобы Вы изволили послать их госп. Липсиусе; но будучи я не нашел Вас дома, и так я оставил их у госп. Адоратского, и прошу покорнейше, извольте сделать чего в зтом деле и отношении нужно.

Во вторых, я хотел представить Вам моего молодшого сына Федора, который теперь уже на пути в Тамбов, потому что учитель Полони, по приказанию директора гимназии Тихий требует чтобы немедленно прибыл туда.

Но Полони пишет, что директор не может дасть моему сыну стипендиум. Потому я решил покорнейшу попросить Вас, Батюшка, сделайте милость и изходатайствуйте для моего сына Федора, который сими днями приедем уже в Тамбов, стипендиум на время, в котором он изучится русский язык. Прошу также искренейше извольте препоручить его вниманию госп. стат. совет. Грегоревского.[1109] Мой старший сын Милослав солдат в Босне.

Вашего Высокопреподобия

покорнейший слуга

Иван Францисци

List 187. Pavlovi Dobšinskému [1110]

V Martine 15/9 878

Brat môj Paľko!

Znajúc odvážiť cenu Tvojho spisu o obyčajoch, hrách[1111] atď., ktorý si bol Matici oddal, a obávajúc sa, že s Tebou i vec sa pomienie na večné veky, usilovali sme sa rukopis Tvoj od komisárstva matičného[1112] von dostať, ako taký, ktorý nie je majetkom matičným, ale Tvojím, ale nadarmo, on to odoprel.

A poneváč by sme sa chceli postarať o prostriedky k vydaniu ku tlačiam, prišli sme na tú myšlienku opýtať sa Teba, či reku nemáš koncept toho spisu, z ktorého konceptu by sa dalo odpísať samé dielo pod tlač, a jestli by úplného konceptu nebolo, či nemáš takých úplných štúdií k tomu, žeby sa dielo bez zvláštnych ťažkostí z nich zostaviť dalo. Rozumie sa, že by k tomu nikto iný povolaným nebol, len jedine Ty.

Otázka teda, na ktorú by som rád obdržal od Teba odpoveď, je, ako sa tie veci majú, a či by si Ty bol ochotný to dielo pripraviť pod tlač?[1113] do kedy? a za akú odmenu?

Ak by bolo skoro hotové, pošli to pod adresou Kníhtlačiarne alebo redakcie Národ. novín.

Či nepotrebuješ kalendáre pre 1879 do komisie? a koľko?

Boh Ťa opatruj!

Tvoj oddaný

J. Francisci

I predbežne by si ma mohol na korešpondentke uvedomiť či áno a dokedy?

List 188 Michalovi Fedorovičovi Rajevskému [1114]

Турч. Св. Мартин

23/9-878 г.

Высокопреподобный Отец

Михал Федорович!

Податель сего есть Ярослав Влчек, которого, и его друга, Якова Голуб прошение с документами, для приняия в филологический семинарь в Лейpциге я послал Вам посредничестом госп. Адоратского. Они очень опасаются, что промешкают семестер и в Лейпциге и в другом котором либо университете. Опасаются также, что по слухам госп. Липсиус злоготно принимает в семинар Славян а только Немцев.

Того ради покорнейше прощу сделать в инстересе этих обох юношей что Вам кажется целисообразнее, можно ли прямо у госп. статсов. Георгевского, ибо если эти юноши лишатся успеха, мне очень трудно станется в будущем достать других.

Мой сын Федор уже в Петербурге, Владимир Иванович принял его ласково и обещал стараться посредствовать ему у госп. Георгевского стипендию. Но я уверен, что Ваше влияние у госп. Георгевского больше: по той причине покорнейше прошу сделайте милость и рекомандуйте моего сына Федора г. Георгевскому для получения стипендии на время пока изучится русский язык, и после того для определения в учители гимназия или реальной гимназии.

Для меня и моего сына было бы самым большим несчастием если он возвратился бы без успеха.

10. числа сего месяца я писал Вам из Вены в Мариенбад.

Владмир Иванович уведомил меня сими днями, что он два месяца назад прислал Вам письмо для меня, и теперь же намеревает опять послать Вам письмо для меня. Станется ли нужным мне присть в Вену, извольте уведомить меня о том беспосредственно. Мой адресс:

Ваш

покорнейший и преданный слуга

Иван Францисци

List 189. Pavlovi Dobšinskému [1117]

V T. Sv. Martine 19/10 878

Brat môj drahý!

Posielam Ti žiadaných 50 kalendárov[1118] 1879.

Strany rukopisu som Ti preto nepísal dosiaľ, že po obdržaní Tvojho poťažného listu Palko Mudroň[1119] povedal, že on „ako splnomocnený Tvoj“ napíše prosbu pred ministra o vydanie Tebe rukopisu.[1120] Tak ho upravil matičný komisár po najnovšom jeho rozhovore s ním. Nuž som myslel, že to bude mať kladný výsledok a Tebe sa usporí práca.

Ale človek mieni, alebo Mudroň mieni a jeho zaujatosť a pre túto zábudlivosť, mení. Neurobil dosiaľ ničoho.

Preto myslím, že by si pripravoval rukopis podľa Tvojho stihnutia, a keď budeš mať istú, asnáď zaokrúhlenú čiastku, pošli ju, hneď ju dám tlačiť, jednak aby sa čas vyhral, z druhej strany aby tlačiareň dostala novú prácu. Veď ak sa vymôže dačo od ministra, už nebude Ti treba ďalej škriabať.

Á conto honoráru[1121] Ti môžem hneď poslať 50 zl. Len mi na korešpondentke oznám „poslať“ bez spomenutia čoho, nuž Ti pošlem.

Nože písavaj tu i tu do Orla.[1122] Chceme do dobrého spôsobu priviesť všetky časopisy, čo tu vychodia. Najväčšiu biedu máme s Černokňažníkom pre darebného Čerňanského.

No nemám Ti nateraz čo inšieho písať,

Boh Ťa opatruj

Tvoj oddaný J. Francisci



[1070] Rehorovi Uramovi 7. 3. 1878. ALU SNK, sign. A 351. Rkp., orig. 3 s. Na hlavičkovom papieri KÚS-u aj s pečiatkou spolku.

[1071] Uramov list zo 6. marca 1878 nepoznáme.

[1072] Uram, Rehor. Obrázkový šlabikár a prvá čítanka pre školy evanjelické a. v. Viedeň, 1878.

[1073] Ide o vydania KÚS-u: Druhá čítanka. Názorné vyučovanie pre stredné školy počiatočných ev. a. v. škôl, 1876 a Šlabikár a první Čítanka pro školy evanjelické a. v. 3. vydanie 1877.

[1074] Uramov Šlabikár KÚS nevydal, vydal ho vo Viedni.

[1075] Augustovi Horislavovi Škultétymu 27. 3. 1878. ALU SNK, sign. M 104 B 21. Rkp., orig. 2 s. Korešpondenčná karta. Na 1. s. je adresa: „Velebný pán August Škultéty, ev. farár Ríma Brézó Kraskovo. Poštová pečiatka Turócz Szt. Márton 27. 3.“

[1076] Škultéty, A. H. Beda a rata. Levoča, 1846 — 1847.

[1077] Štefanovi Hýrošovi 14. 6. 1878. ALU SNK, sign. M 34 A 19. Rkp., orig. 2 s. List bol poškodený, je reštaurovaný, slabo čitateľný. Na liste je prípis Š. Hýroša — koncept listu, ktorý poslal Franciscimu 19. júna 1878 — podľa neho sme datovali aj list.

[1078] Jozef Miloslav Hurban vydal v KÚS-e roku 1877 prácu Viliam Pauliny-Tóth a jeho doba. Náčrtky životo- a povahopisné. Zvláštní otisk z almanachu „Nitra“. 82 strán.

[1079] Na protest proti zatvoreniu Matice slovenskej začal vydávať almanach Nitra v češtine. KÚS, 1877.

[1080] Tento prípisok je koncept listu Franciscimu.

[1081] Gustávovi Zechenterovi 2. 8. 1878. ALU SNK, sign. 24 A 53. Rkp., orig. 4 s.

[1082] Pravdepodobne príspevok do kalendára vydávaného KÚS-om.

[1083] Zechenter, Gustáv. Sosbierané žarty a rozmary G. K. Laskomerského. Martin: KÚS, 1877. 103 s. (Ďalšie vydanie roku 1907, 1922.)

[1084] Noviny v maďarčine.

[1085] Pripravované pokračovanie vydávania Zechenterových Sosbieraných žartov sa neuskutočnilo.

[1086] Po VII. ročníku almanachu Nitra, ktorý vydal Hurban v češtine, plánoval vydávať ďalšie.

[1087] Viliam Pauliny-Tóth.

[1088] Znievsky hrad.

[1089] Slovenský spevokol v Martine v nedeľu 28. júla zahral veselohru v troch dejstvách A. Albiniho, ktorú preložil Ján Francisci. Pozri Turzo, Ivan. Maják v tme. Martin: Osveta, 1974, s. 145.

[1090] Hru Ch. Birch-Pfeifferovej: Sirota lowoodská zahrali neskôr — 14. marca 1880.

[1091] Humoristický časopis vydávaný v Martine, ktorého redaktor bol J. Čerňanský.

[1092] z lat. — medzi nami ako dieta (súkromne)

[1093] Andrej Černianský (1841 — 1923) — redaktor, publicista, úradník. Roku 1874 redaktor Národných novín, 1875 redigoval humoristické časopisy Rarach a Pikulík, roku 1877 založil a redigoval Veselé listy. V rokoch 1908 — 1914 vydával a redigoval humoristický mesačník Rarášek. Prvé tri roky vydávania Černokňažníka (1876 — 1879) ho redigoval A. Černiansky pod Zechenterovým pseudonymom Štefan Pinka. Od roku 1879 bol jeho redaktorom Juraj Čajda.

[1094] Štefanovi Hýrošovi 12. 8. 1878. ALU SNK, sign. M 34 A 19. Rkp., orig. 3 s. List je dosť zničený, bol reštaurovaný (zalievaný papier). Vyčiarknuté časti sú nečitateľné slová pre poškodený — vypadaný papier.

[1095] Jozef Renner — knihár v Martine. Pôsobil mimo KÚS-u, ale Francisci u neho zabezpečoval väzbu publikácií.

[1096] T. j. v obchodnej cene.

[1097] T. j. balíka.

[1098] Vladimírovi Ivanovičovi Lamanskému 11. 9. 1878. Archív Ruskej akadémie vied, oddelenie v Petrohrade, sign. F 35 op. 1, č. 587. Rkp., orig. 6 s.

[1099] Fedor Francisci — mladší syn J. Francisciho, predtým študoval techniku v Mníchove.

[1100] Michal Fedorovič Rajevský — radca ruského vyslanectva vo Viedni

[1101] Dobročinný podporný spolok v Rusku.

[1102] Ernest Polóny (1844 — 1928) — pedagóg, filológ. V rokoch 1875 — 1902 profesor klasickej filológie na šľachtickom dievčenskom inštitúte v Tambove (Rusko), v rokoch 1902 — 1910 jeho riaditeľ.

[1103] Ide o konšpiratívnu vyzvedačskú záležitosť.

[1104] Pavel Mudroň — advokát v Martine

[1105] Podpora pre Národné noviny.

[1106] Michalovi Fedorovičovi Rajevskému 11. 9. 1878. Archív Rajevského uložený v Archíve zahraničnej politiky Ruska v Moskve, sign. AVPR, f. 360. Podrobnejšiu informáciu pozri Zarubežnije Slavjane a Rusko. Dokumenty archiva M. F. Rajevskovo. Zostavili V. Matula a I. V. Čurkin. Moskva: Nauka, 1975.

Preklad:

Viedeň 11/9 878

Vysokovážený otec Michal Fedorovič!

Som vo Viedni, no, žiaľ, Vy nie ste doma. Preto som sa rozhodol informovať Vás o príčine môjho príchodu týmto listom.

Podľa Vašej inštrukcie našiel som dvoch mladých dobrých mladíkov, menovite Jaroslava Vlčka[1106] a Jaroslava Holuba, ktorí sa rozhodli veľmi skoro pre Ruský inštitút v Lipsku a poslali svoje žiadosti a dokumenty pánovi Lipsiusovi. Všetko toto môžeme pomenovať nápisom A.

Keďže 1. októbra začne sa nový semester a ja neviem, pre akú skutočnú príčinu ich žiadosti neboli prijaté, rozhodol som sa dať ich Vám, aby ste ich Vy mohli poslať pán. Lipsiusovi, ale keďže som Vás nenašiel doma, preto som ich nechal pán. Adoratskému a veľmi ponížene prosím, ráčte urobiť, čo v tejto záležitosti treba.

Po druhé, chcel som Vám predstaviť môjho mladšieho syna Fedora, ktorý je teraz už na ceste do Tambova, pretože učiteľ Polóny podľa príkazu riaditeľa gymnázia Tichého potrebuje, aby ihneď ta prišiel.

Polóny píše, že riaditeľ nemôže dať môjmu synovi štipendium. Preto som sa rozhodol pokorne Vás poprosiť, báťuška, zmilujte sa a sprostredkujte pre môjho syna Fedora, ktorý o sedem dní príde do Tambova, štipendium na čas, za ktorý sa naučí ruský jazyk. Tiež veľmi srdečne prosím, ráčte ho odporučiť do pozornosti Dobročinnému podpornému spolku Gregorevského. Môj starší syn Miloslav je vojak v Bosne.

Vášmu blahorodiu ponížený služobník

Ján Francisci

[1108] Jaroslav Vlček (1860 — 1930) — literárny historik, univerzitný profesor, v rokoch 1919 — 1930 správca Matice slovenskej. V rokoch 1878 — 1882 študoval slavistiku a germanistiku na FF v Prahe.

[1109] Dobročinný podporný spolok v Rusku.

[1110] Pavlovi Dobšinskému 15. 9. 1878. ALU SNK, sign. 36 E 3. Rkp., orig. 2 s.

[1111] Dobšinský, Pavol. Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské. Vydal vlastným nákladom. KÚS, 1880.

[1112] Po zatvorení Matice slovenskej jej majetok spravoval vládny komisár — podžupan Turčianskej stolice, od ktorého uvedený rukopis Ján Francisci žiadal.

[1113] Dobšinský pripravil dielo a vydal ho vlastným nákladom v KÚS-e roku 1880.

[1114] Michalovi Fedorovičovi Rajevskému 23. 9. 1878. Archív M. F. Rajevského uložený v Archíve zahraničnej politiky Ruska v Moskve, sign. AVP 360. Pozri list 186.

Preklad:

Turč. Sv. Martin 23/9 — 878 r.

Vysokovážený otec Michal Fedorovič!

Podateľ tohto je Jaroslav Vlček, ktorého a jeho priateľa Jaroslava Holuba žiadosť s dokumentami na prijatie na Filozofický seminár v Lipsku som Vám poslal prostredníctvom pána Adoravského.[1114] Veľmi sa obávajú, že premeškajú semester v Lipsku i na hocijakej inej univerzite. Obávajú sa tiež, že, podľa počutia, pán Lipsius nevďačne prijíma na seminár Slovanov, ale len Nemcov.

Preto veľmi úctivo prosím urobiť v záujme týchto dvoch mladíkov to, čo Vám umožní cieľ spolku, možno priamo v Dobročinnom spolku Georgievskom, lebo ak títo mladíci nebudú úspešní, v budúcnosti ťažko budem môcť získať druhých.

Môj syn Fedor je už v Petrohrade, Vladimír Ivanovič[1115] ho láskove prijal a sľúbil sprostredkovať mu od Georgievskoho spolku štipendium. Som si istý, že Váš vplyv na Georgievsky spolok je väčší, preto Vás pokorne prosím zmilujte sa a doporučte môjho syna Fedora p. Georgievskemu na udelenie štipendia počas jeho učenia sa ruského jazyka a potom jeho vymenovanie za učiteľa gymnázia alebo reálneho gymnázia.

Pre mňa a môjho syna bolo by najväčším nešťastím, ak by sa on vrátil bez úspechu.

Desiateho tohto mesiaca som Vám písal z Viedne do Marienbadu.

Vladimír Ivanovič ma pred siedmimi dňami uvedomil, že pred dvoma mesiacmi Vám poslal list pre mňa a že teraz chce opäť Vám poslať list pre mňa. Ak bude potrebné prísť do Viedne, ráčte ma o tom uvedomiť bezprostredne. Moja adresa:

Váš najponíženejší oddaný služobník Ján Francisci

[11141114] Pozri list 186 M. F. Rajevskému.

[11141115] Vladimír Ivanovič Lamanský.

[1117] Pavlovi Dobšinskému 19. 10. 1878. ALU SNK, sign. 36 E 3. Rkp., orig. 2 s.

[1118] Slovenský obrázkový kalendár, roč. 8. KÚS, 1878.

[1119] Pavol Mudroň — bývalý advokát MS

[1120] Ide o rukopis práce P. Dobšinského: Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské, ktorá bola v Matici slovenskej a po jej zatvorení nemohol sa k nej dostať.

[1121] T. j. na účet.

[1122] Orol. Časopis pre zábavu a poučenie. Vychádzal od roku 1870 v Martine. Od 30. septembra 1878 sa jeho redaktorom a vydavateľom stal Mikuláš Štefan Ferienčík, dovtedy ho redigoval Andrej Sytniansky.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.