ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 145. Pavlovi Dobšinskému ^[900]

V Martine 16/2 875

Brat môj drahý!

Keď som čítal Tvoj a Trúchleho ohlas^[901] strany ďalšieho vydávania Povestí, urobil som Trúchlemu návrh, aby ste prevzali odo mňa 5 obrázkov už vytlačených pre nové zväzky i s drevorezmi v tej cene, akú mňa stoja, a aby ste vy prevzali potom vydávanie ďalšie a ja celkom odstúpil. Tak by sme jedon druhému neprekážali a ja by som sa vykýchal z mojej dlžoby za prvý zväzok a tie ešte neupotrebené obrázky, ktoré mi pre úhľadnejšie vydanie a vystrojenie pomerne mnoho stáli. Vy by ste mohli do každého zväzku len po jednom obrázku dať, a tak by som vám i radil, aby to lacnejšie vypadlo — a bolo predajnejšie.

Tie obrázky ma stoja podľa účtov, ktoré v rukách mám, od drevorezca Bartlu jedno na druhé 11 zl., a tak

5 drevorezov = 55 zl.

tlač v 3 000 výtiskoch 64 zl.

spolu 119 zl.

Uváž si a zdeľ mi čím skôr svoje rozhodnutie.

Ak by Ti tento návrh nebol prijatným, prosil by som Ťa, aby si mi dovolil oddať nášmu spolku vydávanie ďalšie vyberaných — a už Tebou predtým vydaných povestí, pri ktorom by sa upotrebili tie obrázky, a Ty s Trúchlym^[902] pokračovali by ste vo vydávaní ešte dosiaľ nevydaných. Tak by i jednomu, i druhému ostalo pole druhým nemýlené.

V poťahu na tento druhý návrh by Ťa prosil, žeby si mi zdelil^[903] i výminky, pod ktorými by si dovolil spolku nášmu to ďalšie vydávanie Tebou už vydaných povestí.

V očakávaní skorej odpovedi porúčam sa Ti so srdečným pozdravením Tvoj oddaný

J. Francisci

List 146. Gustávovi Zechenterovi ^[904]

Blahorodý pane!

„Byť či nebyť?“

Zle-nedobre schumelilo sa^[905] nad naším drahým, ale nešťastným národom slovenským.

Nedajbože, aby ešte horšie prišlo!

My všetci, ktorých srdce čo len iskrou posvätnej lásky horí za slovenský národ a ktorí za spotupenie celého národa v osobe svojej považovali by zbabele hľadieť na pustošenie a hynutie, my všetci sme raz tu, podrobujeme sa skúšaniu našej rodoľúbej lásky, našej vytrvalosti v nerovnom boji a našej životaschopnosti.

My sme si povedomí politickou konšteláciou a vývinom histórie zverenej nám i veľavýznamnej, i krušnej úlohy, totiž v hraniciach opravdivého vlastenectva a krajinských zákonov nateraz predovšetkým zasadzovať sa za ochránenie ohroženého našeho národa a udržať ho pri národnom povedomí a živote až dotedy, kým teraz panujúce bludné náhľady sa neočistia a pomýlené snahy nepominú, — a pri tom pracovať na rozvoji jeho umného, mravného a hmotného zveľadku.

K tomu treba práca a obete, v oboch pak ochotnosť, výdatnosť a vytrvalosť.

Pevne sme presvedčení, že rovnako s nami zmýšľať a cítiť ráčite a že hotový ste i ku práci, i ku obeti.

Po zatvorení našich škôl a ochromení Matice slovenskej pre náš národný život sú „Národnie noviny“ i tak už samojediný slovenský politický orgán i dvíhadlom, i hýbadlom, i všetkým. Okolo toho prichodí nám zhromaždiť všetkú pozornosť, prácu, silu a obetavosť.

Národné noviny treba nám do takého stavu priviesť, žeby rozšírením ich obecenstva a rozmnožením ich pracovných síl úlohe svojej v terajšej dobe zodpovedali, ba zveľadili sa, zabezpečiť treba ich nemýlené účinkovanie, ako aj spôsob nadobudnúť, aby národ slovenský z akejkoľvek príčiny nezostal bez politického orgánu.

K tomu na podujatí Národných novín ležia ťarchy,^[906] ktoré i pre podujatie, i pre jednotlivých odberateľov zapríčinili neprajné doby a ktoré národná česť neodbytne vyrovnať nakladá.

Už viac ráz obrátili sa, hneď ten, hneď onen, dľa toho, kto bližšie stál ku podniku, alebo koho vospolná vôľa k tomu vyznačila, v tomto ohľade k rodoľúbej láske synov národa a vždy docielil sa istý, ale nikdy taký výsledok, ktorý by bol nedostatok úplne odstránil.

Avšak to v okolnostiach, v akých žijeme, ináč ani možné nebolo. Nepozostáva nám teda nič iného, ako to, čo zavše a všade robili a robia všetci tí, ktorí chcú byť istým činiteľom v živote, t. j. pomocou za spoločnú záležitosť zaujatých jednotlivcov docieliť to, čo podujatie samo pre dobre vedomú a cítenú neprajnosť doby svojou vlastnou silou docieliť nie je vstave, inými slovmi: nedochádzajúce prostriedky k udržaniu a náležitému účinkovaniu Národných novín usilovať sa zaopatriť rozširovaním ich odberateľov a zozbierať i dať z vlastného.

Keď, bohužiaľ, odňaté nám je milé bremeno udržovania našich škôl, obetujme to, čo sme týmto národným ústavom obetovať zvykli, nášmu jedinému politickému orgánu.

I tak obraciame sa ku Vášmu blahorodiu s tou súrnou a myslíme i na čase prosbou, aby ste na udržanie a zveľadenie Národných novín a na zaokrytie ich ťarchy z minulých rokov i zo svojej stránky dľa možnosti obetovať i podľa okolností svojich u rodoľubov za život drahého, ale nešťastného národa nášho zaujatých čím najhojnejšie obete zozbierať a i nabudúcne zbierať, zozbieranú pak hotovosť, za ktorej verné opatrovanie a cieľuprimerané vynakladanie čestným slovom sa zaväzujeme, p. Žigmundovi Melferberovi,^[907] pravotárovi v T. Sv. Martine, posielať ráčili.

Žiť či nežiť? A keď nežiť či česťne alebo malátne zahynúť? Na túto otázku odpoveď je v našich rukách a podľa nej bude nás súdiť Boh i svet.

V Turč. Sv. Martine na Mateja^[908] 1875

Ján Francisci

Martin Čulen

Viliam Pauliny-Tóth

List 147. Pavlovi Križkovi ^[909]

Dňa 1/3 1875

Blahorodý, vysokoctený pane!

Na Váš ctený dotaz od 28/2^[910] mám šťastie odpovedať, že sa nám všetky knihy tak biedne míňajú, že okrem Kožehubovho Zemepisu a Prírodopisu^[911] a kalendárov^[912] ešte ani jedna nevyplatila to, čo stála. Najnovšie sa dobre vyplatil XXXIII. zák. čl. 1874.^[913] Zábavné spisy sú veľmi pozadu.

Skôr teda, ako by som mohol povedať, či by otázne noveletky^[914] náš spolok vytlačil — na svoj náklad — znať by bolo nám treba, aké výminky Vy staviate, a aké sú samy tie novely.

Prosím, ráčte pripojené výročité správy spolku nášho^[915] pre 1874 pp. adresátom dať doručiť. Posielam ich takto pre usporenie i týmto činom pár kr.

Prosím tiež oddať pripojenú ceduľku^[916] p. Dr. Zechenterovi.

S náležitou úctou

oddaný

J. Francisci

List 148. Štefanovi Križanovi ^[917]

V Turč. Sv. Martine dňa 4. apríla 1875

Velebný, vysokoctený pane!

V sprievode Vášho cteného listu od 25. m. m. doručené mi uzavretie zhromaždenia ctenej Vzájomnej pomocnice v M. Stankovciach a diplom čestného členstva^[918] tejže pomocnice ma tým radostnejšie potešil, poneváč vidím v listinách týchto potešitelný dôkaz toho, o čom som vždycky v hĺbke duše svojej bol presvedčený, že totiž v drahom našom slovenskom ľude je pôda prijímaná a úrodná pre každú dobrú a na čase súcu myšlienku, kde a kedykoľvek sa nájde jedon — pár mužov, ktorí majú predovšetkým bezžistnú lásku k tomuže ľudu, zmysel za osvojenie si dobrej myšlienky, a ochotu, zmužnosť i trpezlivosť k prevedeniu jej.

Ó, keby sa všetky tieto faktory tak šťastlivo pospolu našli vo všetkých našich slovenských mestách, mestečkách, obciach! Ten, teraz všelijakým sebevoľným a prostopašným chúťkam za hračku, ba i za predmet posmechu slúžiaci slovenský ľud, vo veľmi krátkom čase zmohutnel a osamostatnil by sa hmotne, vzlietnul a utužil by sa duchovne a stal by sa nielen vážnym, ale i vévodným faktorom^[919] v krajine.

Ideál to vznešený! A keď pre našu všestrannú spustnutosť i obdeľačný, netraťme ducha, ale obživujme, potešujme, posilňujme sa tých vzácnych príkladoch a dôkazoch — aký ste i Vy so spolkom Vaším vystavili — toho, že ten ideál je i dostižiteľný.

Prijmite a vyslovte spolku Vzájomnej pomocnice moje najsrdečnejšie poďakovanie a uznalosť za pripravenie mi tejto úcty a radosti.

Boh žehnaj Vaše spoločné ustávanie a spravuj ho k Vášmu hmotnému a duchovnému zveľadku i k povzbudeniu iných.

Značím sa s výrazom zvláštnej úcty, ostávam

Váš ochotný sluha

Ján Francisci

List 149. Samuelovi Ormisovi ^[920]

V Martine 13. 9. 875

Brat môj drahý!

Stará história je, že bieda nikdy sama nechodí!^[921] Tak je i s Tebou. Zo srdca Ťa ľutujem. Ale zmalátnieť nesmieš. Tvoj obdržaný list od 10. 9. mne a tu Tvojim priateľom špatné rozpaky by zapríčinil, keby to malo byť Tvoje posledné slovo.

Tu boli dve kombinácie s Tebou; alebo Ťa vyvoliť tu za učiteľa vyššej cirkevnej ev. martinskej školy^[922] so 600 zl., hospodou a záhradou, alebo Ťa poslať do Prerova^[923] s asi 800 zl. bez všetkého iného. Tamto je stála stanica, táto len dočasná. Z tamtej — kombinujeme — hneď môžeš prejsť na gymnaziálnu profesúru, kadenáhle sa tu gymnázium otvorí,^[924] za čo sa na dištrikte ide pracovať. Zasadili sa za vyvolenia Teba za tunajšieho učiteľa Pivko, Mudroň, Kohút Janko atď.

Včera pred kostolom bola u Mudroňa, inšpektora, porada strany toho, že koho voliť. Mienka — bez výminky — padla na Teba; ale u tých, ktorí vedeli, že si žiadosť neposlal, povstala obava, že či prijmeš. Ja som nemohol dať určitej odpovede. Medzitým o 1/2 10 hod. išiel Janko Daxner^[925] do Prerova, ja som ho čakal v nádraží a on mi oddal od Marka list, v ktorom píše o Tvojej nemoci s dodatkom, že Holub^[926] sľubuje, že do 1. okt. budeš vyliečený, a určite píše, žeby som za to pracoval, žeby si lebo tunajšiu učiteľskú stanicu, lebo pustenie do Prerova obdržal, že trebars ktoré prijmeš. To som hneď zdelil farárovi a inšpektorovi. Po kostole bol užší martinský miestny konvent a tam si bol jednohlasne vyvolený. O čom Ťa inšpektor^[927] hneď včera telegraficky uvedomil.

A teraz Tvoj list! Obávam sa, že dačo podobného odpíšeš Mudroňovi skôr, akoby si tento list dostal.

Tí, ktorým som podľa Markovho listu zdelil, že si teraz chorý, t. j. farár a inšpektor, pristávajú na to, že by Ťa dovtedy, kým vyzdravieš, nahradil dajeden z tunajších profesorov. To by, myslím, Janko Dérer^[928] urobil, lebo i ináče veľmi sa zasadzuje za zaopatrenie Teba.

A tak, braček zlatý, myslím, že nemôžeš inšieho urobiť, ako prijať povolanie a predbežne oznámiť lebo inšpektorovi, lebo farárovi, že si nateraz nemocný, prečo okamžite, akoby si chcel, prísť nemôžeš.

Mne hneď po obdržaní tohoto listu odpíš určite, či prijmeš lebo nie, aby som v tej prípadnosti, že prijmeš, mohol kroky robiť k získaniu dajednoho náhradníka bezplatu. V takej prípadnosti by si mohol i sám Jankovi Dérerovi písať. Len nelamentuj prílišne.

Vyučovanie začne sa 1. októbra.^[929] Ak by si neprijal, urobilo by to tu veľmi zlý dojem a rozpaky i pre Teba, ak by bola z toho veľká nehoda, lebo pomocná kasa je vyčerpaná. Melfelber sa tiež sťažoval, že si mu na peniaze poslané^[930] neposlal poistenia a škoda bola premeškaná.

Pán Boh Ťa pozdrav a posilni i na tele, i na duchu

Tvoj úprimný Francisci

Obráť

Tie pokonačky kníh^[931] nechaj dovtedy, kým sem prídeš. Potom môžeš sebou doniesť všetko.

List 150. Pavlovi Dobšinskému ^[932]

V Martine 5/10 875

Braček Paľko!

Aby som celkom bez exkuzdívu^[933] ku samej veci prikročil, vyhotovený má byť Rusko-slovenský slovník^[934] vo formáte kopernom asi 25 tlačených hárkov za dohovoriť sa majúci honorár, ale — nie síce preurýchlene, lež zase nie za dlho. Otázka je: či by si Ty to urobiť vedel a chcel? Vec sa totiž tak má, že sa mňa opýtali, že kto by to mohol? A ja zase sa opytujem Teba, či by si Ty mohol? Viem, že si sa s ruštinou mnoho nezapodieval, ale myslím, že čítať znáš a rozumieš; z druhej strany ale viem, že náš slovenský jazyk znamenite a o mnoho lepšie a úplnejšie znáš ako ktokoľvek — k tomu máš chuti do práce, zmysel kritický — no a upotrebenie rozličných slovníkov by Ti bolo na dobrej pomoci — a máš i zretedlné písmo, z ktorého by sa dala korektúra tlačiť. Ja tak chápem, vec, že sa jedná, aby som zrovna povedal, len o preklad ruského slovníka do slovenčiny, lebo jeho účel by bol oblahčiť Slovákom naučiť sa ruský jazyk.

Nuž pováž vec a odpíš mi, čo myslíš, ale nezadlho a pripomeň tiež čo by si žiadal za hárok tlačený v takom formáte ako český Remkov alebo francúzsky Loarov, alebo maďarský Blochov.

Ak si dúfaš zodpovedať žiadosti, nezaškodí zarobiť pár sto zlatých.

Tvoj oddaný

J. Fr.

Ja bych myslel, že by dobrá vec bola k tomu slovníku pripojiť i krátku mluvnicu ruskú, t. j. formy gramatikálne, tak asi ako je to v Lehrerhtovom rusko-nemeckom slovníku. No a to by si po slovensky — potrafil vytiahnúť z dajednej náležitej ruskej gramatiky už či nemecky, či česky písanej.

List 151. Štefanovi Hýrošovi ^[935]

30/11 875

Vysokoctený a drahý priateľ môj!

P. Pietor^[936] mi zdelil, že Vám nová akási kníhtlačiareň v Novej Vsi^[937] sľúbila Vašu Likavu^[938] vytlačiť, a síce každý tlačený hárok v 500 výtiskoch za 24 zl. a nasledujúcich 500 výtiskov za 8 zl. — a predložil mi tú otázku, či by sme my boli hotoví za túto cenu Vám dať vyhotoviť, lebo že by ste Vy pri rovnej cene radšej u nás dali tlačiť.

Neznám, aký formát myslela novoveská tlačiareň, lebo i pri veľkom oktáve môže byť istý rozdiel, ku pr. čo len jedno-dve takzvané cicero^[939] vo výške alebo v šírke, alebo sadzba viac alebo menej preložená atď., čo všetko nie veľmi bije do očí; nuž sa to všelijako dá nahradiť. My sme ale určitý spôsob sadzby a určitú veľkosť formátu, t. j. oboje podľa Výchovovedy Ormisovej^[940] udali, a z toho nemôžeme popúšťať, aby sme si ináč nahradili. K tomu možnože novoveská tlačiareň ako nová chce si hľadať a robiť povesť lacnoty. Nuž mimoriadne prípadnosti sa vždycky môžu zavdať.

Ale aby ste nemysleli, že Vás i pri mimoriadnych okolnostiach chceme preťahovať, vyhotovíme Vašu Likavu za cenu, ktorú Vám novoveský kníhtlačiar mohol, t. j. každý tlačený hárok vo formáte a pri spôsobe sadzby Ormisovej Výchovovedy v 500 výtiskoch za 24 zl. a nasledujúcich 500 výt. za 8 zl. alebo ak aby bolo menej, za pomernú cenu. Obálku pak vyhotovíme nádavkom.^[941] Len prosím nám poslať ukážku papiera, poneváč p. Pietor akýsi maďarský spis^[942] spomínal, ktorý je mne neznámy — ako ukážku papiera. Neznám, kde a za akú cenu taký papier dostať, a či by cena dákeho zvláštneho papieru potom i na vyhotovení rozdiel neurobila.

Jestli máte tú maďarskú knižku pri rukách, veľmi by som Vás prosil, keby ste nám ju ráčili poslať k nahliadnutiu.

A kedyže by sa malo soldovať,^[943] aby bol čas papier pripraviť a prácu tu tak usporiadať, žeby jedna druhej neprekážala.

Boh Vás opatruj v týchto krušných časiech a daj Vám dobrého stáleho zdravia a tej bodrej mysle, ktorou ste sa vždy vyznačovali

Váš oddaný priateľ a ctiteľ

J. Francisci

List 152. Pavlovi Križkovi ^[944]

21/12 875

Blahorodý pane!

Z naloženia p. Dra Samuela Medveckého^[945] posielam Vám prítomne 10 výtiskov básní Janka Čajaka^[946] k rozpredaniu po 60 xr.

Účtovať ráčte bezprostredne s p. Drom Medveckým, nie s nami.

S náležitou úctou

oddaný J Francisci

Verte^[947]

Ráčte sa všemožne zaujať o čím rozsiahlejšie odberateľstvo Černokňažníka^[948] svojím osobným účinkovaním a svojich ver. priateľov v meste a v okolí.

Porúčam tiež zbierky na učiacu sa slov. mládež.^[949]

List 153. Pavlovi Dobšinskému ^[950]

22/12 875

Dvojctihodný pane!

Z naloženia p. Dra Samuela Medveckého posielame Vám prítomne 100 výtiskov básní Janka Čajaka ku rozpredaniu po 60 xr.

Účtovať ráčte bezprostredne s Drom Medveckým, nie s nami.

So zvláštnou úctou

oddaný

J. Francisci

Obrátiť

Braček! Aby čert nevzal Tvoje ešte nevytlačené rukopisy,^[951] ktoré si Matici poslal, pýtaj si ich naspäť od Jozefa Justha^[952] viceišpána a viciišpanského komisára Matice. Daj si záležať na získaní čím hojnejšieho odberateľstva Černokňažníka i skrze svojich známych v okolí.

Bože daj šťastlivé sviatky!^[953]