ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 269. Jaroslavovi Vlčkovi ^[1427]

Dňa 22/1 1890

Blahorodý pán Jaroslav Vlček, profesor v Prahe.^[1428]

Dejín I. rozposlali sa do konca r. 1889 spolu 634 výtisky.

Medzi nimi Vám 17/9 — 30

3/10 — 50 = 80

Detvanu 12

Urbánkovi 20

Odberatelia posielali niektorí za obe časti, niektorí len za I. časť.

Peňazí prijali sme do konca 889 r. všetkého spolu 266.85

Z toho vydalo sa: na porto 22.94

za expedicitu 20.—

závodu na zrážku účtu vyhotovenia I. 223.91

spolu 266.85

Ostalo v závode za vyhotovenie I. časti nevyplatených 6 zl. 73 xr. Za len I. časť je u odberateľov dlh 123.60 xr.

Jestli máte hotový rukopis na II. časť, ráčte nám ho poslať, koľko je hotového. Stačili by sme teraz robiť.

Poťažne na druhé vo Vašom ct. liste od 28/12 89 pripomenuté liter. podniky,^[1429] ťažko mi podá vysloviť sa. Podľa mnohorokej skúsenosti stal som sa v tomto ohľade pesimistom. Pochybujem, že by sa u Slovákov ktorýkoľvek podobný podnik vyplatil, a jestli áno, len po dlhom rade rokov. Na mládež u nás spoliehať sa ťažko. Kdeže je? Koľkože jej je, menovite takej, čo by platiť mohla a rozširovala spis, ale utŕžené peniaze aj oddala nakladateľovi. „Paupertor unsere toix“,^[1430] a demoralizácia veľká, ako sa nazdávajú idealisti. Z ostatného obecenstva veľmi málo kto cíti potrebu čítania alebo napomáhania liter. podnikov. Ak sa dačo urobí, urobí sa nie veci, ale osobe — vydavateľovi kvôli, ako žobrákovi almužna, alebo obeť osobnej sympatie. Ale takéhoto ideálneho zmyslu a naladenia veľmi málo.

Akže do toho „Výberu“ aj z mojich klapancií chcete dačo vziať, urobte podľa Vášho dobrozdania. Ja ich nedržím za poéziu a nezáleží mi na novom vytlačení ani jedného riadku. Sú to len ozveny občasného osobného naladenia duše a naskrze nezodpovedajú požiadavkám objektívne vzatej poézie.

Jestli sa k vydaniu toho „Výberu“ skutočne odhodláte, nuž o mechanizme prevedenia ešte dosť času máme prehovoriť.

Srdečný pozdrav!

Váš úprimný ctiteľ a priateľ J Francisci

List 270. Jaroslavovi Vlčkovi ^[1431]

Jestli by som v mojom včerajšom liste bol vynechal, pripomínam,^[1432] že medzi rozposlanými 634 výtiskami Dejín je i 39 výtiskov čestných, poslaných podľa Vášho naloženia.

S náležitou úctou

23/1 890

J Francisci

List 271. Gustávovi Zechenterovi ^[1433]

Dňa 2/5 1890

Braček Gustík!

Za 5 strižkov^[1434] máš dostať 10 zl.

Posielam 1. Pútnická cesta^[1435] 2.25

1 Spevy I.^[1436] — 50

od Borba. Čo bolo, dal som 4 —

pripojujem hotových 3.25

spolu 10.00 a tak quitt.

S tou Tatrou^[1437] je dlhá, adózna a smutná história. Príčina nevyplácania dividendy na 1889 r. je v tom, že sa teraz naliehalo na to, aby po Sporiteľni v Kubíne prevzaté dubióza, neviedli sa ako predtým, v majetku, ale aby boli hodené do straty. Tak to káže zákon a života prospech spolku, lebo načo platiť od dubióz ako majetku 10 % daň? Aj reálnejšie a solídnejšie to vyzerá, keď sa obecenstvu povie pravda o stave veci, ako ho švindlersky mámiť nepravdou.

Keď kubínska Sporitelňa v stratách nielen plávala, ale sa topila, Zoltán Zmeškal^[1438] svojou výrečnosťou a dotieravosťou na všetky strany účinkoval, žeby Tatra prevzala ten obchod. V direktóriu skutočne uzavrelo sa prevziať ten obchod v jeho aktívach, ale pasíva nie. Pozdejšie prekrútli to uzavretie, a síce, ak sa dobre pamätám, inakším štylizovaním zápisnice. Vyslali komisiu do Kubína vyšetriť stav a urobiť inventár. Komisia záležala prevažne z rodiny — Kyslec, ktorá vtedy následkom egoistickej organizácii direktórium mala prevahu. Našli, že je v Kubíne pasív asi 27.000 zl. Direktórium nechcelo to prevziať. Zmeškal rečnil, že je to nie dobrý inventár, že je mylne šacovaný stav pasív a že sa filiálka z pasív za dva roky sama vylíže. Poslal novú podobnú komisiu. Tá referovala, že tie pasíva činia najviac 17.000 a že za cenu týchto pasív bude len v prospechu Tatry kúpiť ten obchod. Pristali, prevzali kubínsku Sporitelňu nielen s mäsom, ale aj s koštiaľom, a postavili tam filiálku, rozumie sa s mnohými a veľkými výdavkami. Ale filiálka nielenže sa nevylizúvala, lež vždy hlbšie padala, takže naostatok dozorné povereníctvo pri revízii konštatovalo skutočných nedojmuteľných strát a dubiós 49 tisíc.

Krupec^[1439] v bélouzi horko-ťažko a veľmi oneskorene vykázal 17 tisíc úžitku a chcel dať dividendu 1.1/2 zl. Proti tomu vyslovilo sa dozorné povereníctvo a direktórium, lebo že ako dať dividendy, keď je toľká strata. Nuž uzavrelo sa v poslednom direktóriu osoh a všetky rezervy na umenšenie straty zotrieť a, rozumie sa, dividendu nevyplácať, lebo by sa to stať mohlo len z akciového kapitálu, no a to neslobodno. Takým činom klesnú straty asi na 10.000.

Ináče dalo by sa mnoho o všeličom hovoriť, ale to si nechám na ústny rozhovor, keď sa zídeme dakde, asnáď na Turíce v Štubni, ak chceš.

Na Tvoj dávnejší dotaz odpoveďou, že ten cestopisec Loudriasky, parížsky atď. menom Vilinský,^[1440] je Paulíny Žiga, = ľahtikár, troviteľ dedictva a všeobecný nedoučenec. Ináče škoda ho.

Boh Ťa pozdrav

Tvoj starý Fr.

Aleže si postav dobre okuliare na nos, aby si mohol tieto háky-báky poslabikovať!