Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zdenko Podobný, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Ľubica Pšenková, Mária Hulvejová, Andrea Jánošíková, Andrej Slodičák, Jozef Benedikovič, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 41 | čitateľov |
List 229. Pavlovi Dobšinskému [1281]
V Turč. Sv. Martine 24/2 884
Brat môj drahý!
Odpusť mi, že tak pozde odpovedám na Tvoj posledný list. Ale sa nič nepremeškalo, len sa vec lepšie vyrasieva.
Tu sme sa uzniesli na tom: utvoriť fond pre podporovanie mládeži. Mienky boli dvojaké. Turzo[1282] takej bol, už pred tým vypracoval celkom systematičný štatút[1283] k založeniu ústavu, vlastne fondu pre podporu spisovateľov, ale s ustrojením spolku. Myšlienka bola a je veľmi dobrá, ale v tej forme bola by pomoc len po ubehnutí dlhšieho času možná — a pomoc je čím skôr potrebná. Preto vrch obdržala druhá, t. j. tá mienka: zaviesť a zavádzať trvanlivé zbierky pre stárež, tak ako sa teraz robí pre mládež.
Ja som mal k tomu vyhotoviť vyzvanie do Nár. novín. V tom prišlo na denný poriadok zhromaždenie Živeny a pri tej príležitosti porada medzi prišlými aj o všelijakých iných potrebách.
Nuž za príhodné uznali sme dočkať dovtedy aj s vystúpením na zbierku pre stárež v tom predpokladaní, že sa vec lepšie vydarí, keď sa myšlienka tá roznesie skrze tu povzbudených prítomných.
Uvedom o tom aj brata Horislava,[1284] aby ste boli oba uspokojenejší.
Boh Ťa opatruj! Tvoj oddaný
J Fr.
Ak máš dačo súceho do kalendára na 1885, či vo veršoch, či v neviazanej reči, prosím, pošli mi, ale čím skôr, lebo už súrne potrebujem. Čím viac bude mi tým vítanejším.
List 230. Pavlovi Križkovi [1285]
Pl. T.
Teraz bude tomu 50 rokov, čo náš slávny rodák a spisovateľ p. Samuel Tomášik napísal našu známu a v celom slovanstve obľúbenú pieseň „Hej Slováci…“![1286]
Z tejto príležitosti radi by sme nášho miláčka prekvapiť dákym darčekom a aj týmto spôsobom preukázať mu našu úctu a vďaku. Prosíme tedy o malé príspevky z Vášho okolia a ráčte ich zaslať na redakciu „Nár. novín“ 26-ho októbra 1884.
V Turč. Sv. Martine 4ho októbra 884
Ján Francisci
List 231. Samuelovi Tomášikovi [1287]
V Tur. Sv. Martine 26/10 884
Drahý báťa!
Pokladám sa za nevýslovne šťastného vysloviť svoju srdečnú radosť nad tým, že Vám Boh poprial i podľa veku, i podľa výsledku dožiť, keď i skromných, ale z toho najvrúcnejšieho srdca pochádzajúcich dôkazov povďačnej oddanosti junáckou piesňou vašej mladosti k národno-slavianskemu povedomiu vzkriesených, k národnému životu oduševnených a pre národné boje utužených miliónov po širokých ďalekých krajoch slavianskych.
Vaša zásluha, Vaša sláva; a Vaša zásluha a sláva, zásluha a sláva Slovákova.
S Vašou piesňou a pre Vašu pieseň bude žiť Vaše a Slovákovo meno večne.
Daj Vám, bože, dožiť sa ešte vecnatejších výsledkov Vášho mladistvého nadchnutia v Slovenstve a v Slavianstve.
Váš oddaný ctiteľ J Francisci
List 232. Pavlovi Dobšinskému [1288]
V Martine 28/10 884
Braček Paľko!
Marko[1289] mi píše, že ste s Horislavom[1290] uňho boli a uzniesli sa na tom, že Ty prevezmeš od Horislava zostavenie Histórie V. Revúckeho gymnázia,[1291] pod tou výminkou, že Ťa zo zbierok pre stárež oslobodíme od prinútenosti zarábať si pomoc k vychovaniu dietok prácami pre kataster.
Ja na to odpovedám, že veď tie zbierky popredne z tej príčiny boli zavedené, aby pomohlo sa Vám dvom. Koľko činia, neznať, ale poneváč budú stále a trvácne, nádejam sa, že Vám obom succesívne pomôžeme.
A to by bola moja vrúcna túžba.
Teraz len to by rád znať, koľko a ako dlho Ty budeš potrebovať, alebo koľko by Ti nahradilo zárobok ducha ubíjajúci[1292] a pre národ bezvýznamný pri katastre. Odpíš mi to, prosím Ťa, čím skôr celkom dôverne a otvorene.
Zbierka pre stárež dosiaľ činí tuším 60 zl., z ktorej by Ti 50 mohol hneď poslať.
Toľko zdeliť Ti som aj chcel, aj za povinnosť si držal.
Oddáš-li sa do tej Histórie, upozorňujem Ťa na štylizáciu, menovite na stavanie slovies so „so“ v slovoslede. Tak ako to robíš v povestiach, začasto uráža ucho Slováka, menovite pri zakončení vety takým slovesom. Ale prehoď slová a hneď bude dobre, aj slovosled bude logickejší a štylistike slovanskej zodpovedajúcejší, aj štýl slávnostnejší. Mňa mnoho práce stálo, kým som k tomu privyknul Lamanským[1293] upozornený, aj teraz často prehrešujem sa proti tomu, keď napochytre píšem, alebo keď myslím, že mi netreba záležať si dať na pravidelnosti.
Tak je aj s tým „musím“. Ja som pre tunajších ochotníkov preložil mnoho divadiel z nemeckého a českého, v ktorých celkom nenútene vyhnul som tomu „musím“, ktoré ani „nadto“ alebo „nádobno“ pre Slováka dobre nenahradí, ale ovšem primerané upotrebenie slov a zloženie vety.
Druhé záležitosti dozvieš sa z novín. Mňa len to preveľmi teší, že Samo Tomášik dožil sa takej radosti.[1294]
Zbohom
Tvoj oddaný J Francisci
List 233. Samuelovi Tomášikovi [1295]
V Martine 3/11 884
Drahý báťa!
Oznamujem Vám, že dľa Vašej žiadosti českú deputáciu doprovadí k Vám odtiaľto Pietor,[1296] a Štef. Daxnerovi som písal, aby urobil poriadky strany vyplnenia Vašej žiadosti s Gemerčanmi. Aj Pietor bude mať tú úlohu.
Ale Česi chcú, žeby ste sa aj Vy odhodlali k návšteve do Prahy. Podľa mojej a našej mienky malo by sa to stať hneď teraz, kým zápal trvá a byť tam v nedeľný deň, keď je deň k slávnostiam najpríhodnejší. Veľmi dobrá vec bola by, keby ste sa k tej ceste odhodlali. Ta a naspäť by Vás sprevádzal Pietor a možno aj Pavel Mudroň. Dobre by bolo pojať sebou aj Julja Bottu.[1297]
Česi zatvoria zbierku zajtra, t. j. v stredu, a potom sa má vybrať deputácia na cestu; ale kto a koľko, neznať.
Ohľadom na všetky okolnosti urobil sa plán pre cestu. I písalo sa Čechom ako a čo.
Deputácia sa má pohnúť z Prahy 10. novembra; 11. sa jej pripojí Pietor a prídu 11. do Tisovca; 12. budú v Chyžnom, 13. nastúpia cestu naspäť eventuálne s Vami, dňa 14. budete všetci v Martine, 15. ráno pohnete sa z Martina do Prahy a budete tam v ten istý deň večer o 8. hod. V nedeľu, t. j. 16., slávnosti v Prahe. Domov ad libitum.[1298]
Boh Vás zdržuj pri dobrom zdraví a daj sa Vám hodne dlho tešiť z uznalivosti Vašich zásluh.
Váš úprimný ctiteľ J Francisci
List 234. Štefanovi Závodníkovi [1299]
Dňa 14/11 1884
Brat môj drahý!
Fábry[1300] mi dosiaľ nezaplatil za Teba 9 zl. 50 xr. ako doplatok za dohotovenie Tvojej básne. On hovorí, že on Tebe poslal toľko „Dum“,[1301] koľko si žiadal, a tak akosi žiadal, t. j. na dobierku hodnoty. Krem toho že si mu Ty exempláre, ktoré prijať nechceš, naspäť neposlal. Následkom toho všetkého, že sa on necíti byť povinným platiť za Teba.
Z tej príčiny, prosím Ťa, buď taký láskavý, pošli spolku nášmu ten doplatok 9 zl. 50 xr. za báseň.
Krem toho má náš Spolok požadovanie u Teba:
za 20 kalendárov 1884 — 3.26
a za dramatické spisy
Jána Chalupky zošit V.[1302] 1.40
4.66
k tomu doplatok za báseň 9.50
všetko spolu 14.16
Prosím, buď taký láskavý túto závislosť Spolku nášmu čím skôr poslať.
Pánboh Ťa zdržuj pri dobrom a stálom zdraví za mnohé roky.
Tvoj úprimne oddaný
J Francisci
A čože je s ružencovými knižtičkami?[1303]
List 235. Pavlovi Dobšinskému [1304]
Účet pre pána Pavla Dobšinského v Drienčanoch
50 Kalendár 1885 po 20 xr. 25 % rabat 7.50 zl.
28/10 poslal som Ti rekom.[1305] list strany vyhotovenia Histórie Rev. gymnázia a podpory pre Teba zo zbierky pre stárež. Ak treba z Tvojho stanovišťa ďalej odpovede, prosím o ňu. Ináče sa Ti netreba poďakúvať.
So srdečným pozdravom
J Francisci
List 236. Romualdovi Zaymusovi [1306]
Prev. p. R. Zaymusovi, redaktorovi „Obzoru“[1307]
(z poverenia Správy kníhtlačiarne).
Návrh Váš vo všeobecnosti osvojila si Správa kníhtlačiarne. Uzavretia správy špecializujeme takto:
1. Či bude štyristo exemplárov a či viac, dostaneme my 3/4 dôchodku a Vy jednu štvrtinu — teda aj to viac tak lacno ak 400 ex.
2. Takto záväzok ale prijímame len na štvrť roka, a síce preto, že ak by počet predplatiteľov 400 nedosiahol, prichodilo by nám ešte doplácať.
3. Závislosti u predplatiteľov na minulosť obráti sa v prvom rade na požiadavky tlače za podlžnosť a ostatok, rozumie sa, pripadne Vám.
Ad 1. Vy postaráte sa o redakcionálnu čiastku, my o všetko ostatné.
Buďme na čistom: Jestliže nádejnú podporu napr. len tak dostanete, že budete zato musieť povedzme dakoľko sto exemplárov darmo rozposielať (na obce, učiteľov atď., ako to vláda u podobných prípadoch robieva) — musia sa tieto gratis-exempláre za skutočných predplatiteľov považovať z našej strany.
J Francisci
A. Pietor
[1281] Pavlovi Dobšinskému 24. 2. 1884. ALU SNK, sign. 36 E 3. Rkp., orig 3 s. Na hlavičkovom papieri KÚS-u, hlavička je prečiarknutá.
[1282] Turzo-Nosický, Ľudovít (1827 — 1896) — advokát, kultúrny pracovník
[1283] Spomenutý štatút nepoznáme.
[1284] August Horislav Škultéty.
[1285] Pavlovi Križkovi 4. 10. 1884. Národný archív v Bratislave, fond Križko. Rkp., orig. 1 s. Na druhej strane je Francisciho číslo: 4/10 1884 XV — 7.
[1286] Samuel Tomášik (1813 — 1887) — ev. kňaz, spisovateľ. Roku 1834 napísal hymnickú pieseň Hej, Slované, ještě naše slovenská řeč žije. Prvýkrát bola odtlačená v Belopotockého Novom i starom vlasteneckom kalendári roku 1838. Pieseň mala významnú úlohu v slovenskom i slovanskom národnoemancipačnom pohybe. Jej poslovenčený variant Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije aktivizoval štúrovcov, národnoobrannú úlohu mal v dobách maďarizácie, ašpiroval na československú hymnu po vzniku ČSR a bol hymnou Slovenskej republiky v rokoch 1939 — 1945.
[1287] Samuelovi Tomášikovi 26. 10. 1884. ALU SNK, sign. M 107 A 11. Rkp., orig. 2 s.
[1288] Pavlovi Dobšinskému 28. 10. 1884. AUL SNK, sign. 36 E 3. Rkp., orig. 3 s.
[1289] Štefan Marko Daxner.
[1290] August Horislav Škultéty.
[1291] Uvedené Dejiny Dobšinský nevydal. Napísal do nich len úvodnú časť. Vyšli neskôr — roku 1889 — pod menom A. H. Škultétyho s názvom Pamäti slovenského evanjelického a. v. gymnázia a s ním spojeného učiteľského semeniska vo Veľkej Revúci. Ružomberok, 1889.
[1292] Posledné mesiace života P. Dobšinského (zomrel 22. 10. 1885) boli smutné. Bol chudobný dedinský farár, trpel na hrtánové suchoty. Smrť mu urýchlila príhoda s jeho nevlastným synom, ktorého spolu s inými teológmi vyšetrovali a obviňovali z panslavizmu a čakalo ich vyhodenie zo školy.
[1293] Vladimír Ivanovič Lamanskij (1833 — 1914) — docent a profesor slovanských dejín a literatúr na univerzite v Petrohrade, zakladateľ vedeckého časopisu Živaja starina, člen Petrohradského slovanského dobročinného výboru. Priateľ a priaznivec Slovákov, účastník zakladajúceho zhromaždenia Matice slovenskej v auguste 1863. Udržiaval čulý styk s predstaviteľmi slovenského života. J. Francisci mu napísal 11 listov.
[1294] Päťdesiatročné jubileum vzniku piesne Hej, Slované.
[1295] Samuelovi Tomášikovi 3. 11. 1884. ALU SNK, sign. M 107 A 11. Rkp., orig. 2 s.
[1296] Ambro Pietor — zodp. redaktor Národných novín a Národného hlásnika
[1297] Július Botto (1848 — 1926) — historik, advokát. V rokoch 1871 — 1874 profesor revúckeho gymnázia, od 1876 advokát, popredný predstaviteľ kultúrneho života v Gemeri.
[1298] T. j. podľa vôle.
[1299] Štefanovi Závodníkovi 14. 11. 1884. ALU SNK, sign. M 116 A 28. Rkp., orig. 2 s. Papier s hlavičkou KÚS-u.
[1300] Jozef Fábry (1858 — 1928) — podnikateľ, veľkoobchodník v Martine. Roku 1884 v KÚS-e vydal vlastným nákladom zbierku Svetozára Hurbana Vajanského Besedy a dumy. Zv. 2.
[1301] Závodník, Štefan. Radostný ples, ktorý s najhlbšou úctou najavo dáva ľud slovenský biskupstva nitrianskeho 5. júla 1884 v čas slávneho 25ročného jubileuma… Augustína Roskoványi z Roskován. Martin: KÚS, 1884. 4 s.
[1302] Chalupka, Ján. Starúš plesnivec alebo: Štyri svadby na jednom pohrabe v Kocúrkove. Fraška v 3 dejstvách. — Dobrovoľníci. Činohra v 5 dejstvách. Dramatické spisy J. Chalupku. Zv. 5. Martin: KÚS, 1875.
[1303] Avizované ružencové knižtičky nevydal, 12. 2. 1885 zomrel.
[1304] Pavlovi Dobšinskému b. d. (v novembri 1884). ALU SNK, sign. 36 E 3. Rkp., orig. 1 s. Rkp. je na tlačive „Účet“ KÚS s obdialnikovou pečiatkou KÚS-u.
[1305] Doporučený list z 28. októbra 1884 — list 232.
[1306] Romualdovi Zaymusovi b. d. (december 1884). ALU SNK, sign. M 20 E 10. Rkp., orig. 1 s. Datovanie sme urobili podľa obsahu listu — finančná špecifikácia vydávania Obzoru v KÚS-e.
[1307] Obzor. Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. Vydával a redigoval od vzniku 1863 Daniel Lichard a tlačil ho Škarnicel v Skalici. Od XXI. ročníka (1883) ho redigoval Romuald Zaymus a tlačil ho KÚS. Roku 1886 prestal vychádzať, jeho vydávanie obnovili roku 1889.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam