Zlatý fond > Diela > Listy Jána Francisciho 2


E-mail (povinné):

Ján Francisci:
Listy Jána Francisciho 2

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zdenko Podobný, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Ľubica Pšenková, Mária Hulvejová, Andrea Jánošíková, Andrej Slodičák, Jozef Benedikovič, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov

1862

List 15. Andrejovi Sládkovičovi [99]

V Budíne dňa 1/2 862

Braček Ondrej!

Tu Ti posielam po mojej žene,[100] ktorá ide ku svojej snáď umierajúcej tetke do B. Bystrice, aby ju snáď ostatný raz videla, a za čas tam ostať chce — posielam Ti reku Paulinyho Skelet Matúša Trenčianskeho.[101] Urob s ním, čo myslíš, a nesťažuj si mi oznámiť nezadlho, čo zamýšľaš.

U nás nateraz nič tak zvláštneho nepočuť. Rujeme sa na všetky strany verejne i súkromne. Prerobené štatúty Matice[102] s počiatkom budúceho týždňa podám. Už sa odpisujú. Rád by sa dozvedieť, čo p. Havaš z breznianskej porady[103] za správu podal a kedy. Štatúty spolku hospodárskeho tiež už asi o týždeň podám. Skupenie vyslanstva sv. martinského, čo Memorandum snemu podalo, som dal litographovať[104] — či sa mi útraty navráťa? Má sa dohotoviť do 25. marca. Pauliny[105] je teraz chorý, tuším má zimnicu.

Samo Ruttkay[106] mi písal, že by mi dopisoval, aby mu oznámil o jakých predmetách. Mne by najmilšie veci boli do feuilletonu zábavné a poučné, ale by sa museli vždy národnieho života týkať, cesto-, krajo-, mravopisy atď., noveletky zo života. Slovom, všetko musí byť na čase, ináč škoda tej handry papieru. Zdeľ teda toto všetko jemu, alebo Thurzovi[107] s naložením, aby to Ruttkaymu s pozdravením oznámil. Mohli by i iní na tom poli mi pomáhať. O politickú stránku sa nestarám. Feuilletony robiť nestihnem, ani som na tom poli nezbehlý.

Ale som tomu Sürgönyovi[108] vytrel fúzy! a bolo to i v Ost u. Weste.

Pozdrav mi všetkých srdečne.

Nože tí otrahaní súdu zvolenského[109] nech posielajú úradné oznamy a Samko kučeravý[110] qua slúžny tiež. Či nič nerobia ešte úradného?

Zbohom Tvoj JFr.

List 16. Jánovi Drahotínovi Makovickému [111]

Budín dňa 11. 2. 862

Brat môj drahý!

Zase som zozbieral pár zlatých na divadlo,[112] nuž aby mi tu neležali, posielam Vám 145 zl., t. j. jedensto štyridsaťpäť zlatých pre rovnú sumu. Príležitostne prosím, aby ste mi nesťažoval si zdeliť, či ste prijal.

Potom posiela p. Mik. Ferienčík[113] za tri obrúčky s Memorandum p. Ondr. Uličnému[114] 9 zl. 90 kr. Buďte tak dobrý, oddať ich mu.

Zdeľujem Vám, že p. Kuzmány[115] ešte tisíc dokumentov dal vytlačiť, ale som z nich len 900 prijal. Ani som sa nedozvedel, kde ostalo 100 — možno že zadržal p. Kuzmány; z predošlých 1.500 bol zadržal Hurban[116] 100. Vnove prišlých 900 dal som zase zaviazať.

Za týchto nových 900, respektívne 1.000 som platil za

tisk dľa/ 14 zl.—

za väzbu dľa// 6 zl. 75

za porto z Viedne 2 zl. 67

za porto peňazí do Viedni 21

spolu 23 zl. 63

A poneváč som strany môjho preplatenia za 1 500 výtiskov, Váš list zo dňa 1/7 uspokojený, nemám viac požadovania mimo hore vyložených 23 zl. 61 kr., tieto si teraz zo sumy na divadlo poslanej sťahujem, lebo potrebujem peniaze do kšeftu, a pre usporenie sem a ta posielanie. Čo potrebujem na pakovanie,[117] je maličkosť a vyplatí sa niekoľkými tu rozpredanými výtiskami.

Tak teda Vám teraz všetko spolu netto posielam 125 zl. 21 kr., t. j. jedensto dvadsaťpäť zl. 21 kr.

Nože braček, na tom pracujte, aby obce a jednotlivci všade vo všetkom a všetkým vrchnostiam len po slovensky písali. Veľmi dobre by bolo, aby obce obzvlášte mestečiek zrovna cisárovi ale slovensky, že potvrdenie Stanov Matice a jej povolenie tak predlžuje sa, aby tedy sám cisár čím skôr dačo rozhodnul. Už sa toho prostriedku chytiť musíme. Ale nechže sú prosby dobre skolavené.[118] To neomylne urobíte z mikulášskych obcí kumulatívne z Lupče.

Zbohom J. F.

Že mi vraj Ferienčíka pridelia do jednému úradu.[119] No prisámbohu potom neviem, ako sa budem hýbať.

List 17. Štefanovi Moysesovi [120]

Osvietený a najdôstojnejší pán biskup!

Požehnaný Otče národa slovenského!

Chytajúc sa k písmu tomuto ani neznám, ako vyhovoriť a ospravedlniť moje dosavádne mlčanie. Kľuvalo sa hneď to, hneď zas ono, čakal som aspoň v jednom ohľade priaznivého výsledku, a keď to nie, aspoň rozhodnutie; ale nadarmo, takže Osvietenosti Vašej správou o žiadnej dokončenej záležitosti zavďačiť sa nemôžem. Kliatba akási leží na celom Rakúsku a s ním spolu i na nás. Ktorí chápu, čo by k pokoju a prospechu poslúžilo, nemajú a nenájdu uznania a preraziť nemôžu; ktorí rozhodujú, nevidia jasne; a ktorí majú vplyv a uznania, nezmýšľajú úprimne, alebo sa zháňajú po sebeckých účeloch.

Tá milá Vojvodina srbská,[121] od ktorej všetci Nemaďari preborenie ľadu a iniciatívu ďalšie analogické ustanovizne nutne predpokladajúcu, očakávame — naplňuje už od pár mesiacov noviny všeliakými chýrami, a predsa sa zrodiť akosi nechce. Svedectvom je to toho, že Srbi alebo pre nich výnimka sa neurobí, ale ich otázka v spojitosti so záležitosťou iných národov rozhodnúť sa musí: preto je zápas tak ťažký a dlhý. V takomto svetle ukazuje i správa p. námes. patriarchátu srbského Mašireviča, ktorý z Viedne idúc Adolfu Ivanovičovi[122] hovoril, žeby mu Schmerlling[123] bol povedal, že Srbská vojvodina naiste sa utvorí, ale aby Srbi nezabúdali na to, že oni sami v terajších časiech nejaké výnimečné postavenie obdržať nemôžu, lež len toľko, koľko i druhí, — a čo oni dostanú, to dostať musia i iné národy. No Srbom táto lekcia neškodila, lebo oni dosaváď len vždycky o sebe hovorili a o iných sa ani neobzreli, akoby ich Vojvodina bez iných analogických ustanovizní do života vstúpiť, a keď i to udržať sa mohla. Spomenul p. Maširević i to, že Jeho Veličenstvo p. kancelárovi naložilo „die serbische Frage endlich zum Abschluss zu bringen“,[124] ďalejžeby Forgách[125] odstúpiť a na jeho miesto Nádasdy prísť mal. Táto posledná novina by ovšem bola najpotešiteľnejšia, lebo s Forgáchom by i celý jeho pečovičský systém a légie padnúť museli.

Kr. komisári v slovenských stoliciach uvádzajú násilným spôsobom maďarčinu a bezmála z vyššieho návodu. Najsmutnejšie pri tom je to, že proti nim a vôbec proti úradom terajším v novinách písať nemôžeme. Pred týždňom mňa a Černokňažníka[126] polícia citovala. Prečítali nám tam odpis správy Havašovej[127] — čo bezmála už teraz ľutujú —, v ktorej asi toto stojí: Excelenciádnak — számú rendeletére jelentek, hogy Zólyom megyében nemzetiségi és kormányzati elszakadás érdekében agitatiok nem tapasztaltatnak ugyan, hanem Moyzes püspök úr számára hálairatok készítetnek az előbbeni lépéséért, milyenekre alárnások erkölesi kényszerítéssel is gyűjtetnek. A P. b. vedomosti és Csernoknaznik czímű tót lapok pedig észrevételeikben azon előbbkelőket a kik az aláírást megtagadják, gúnyolják és sértegetik (tuším p. Berlicu myslel?). Azért esedezem tehát, hogy felülról méltoztatnék erélyesen rendelkezni, különben én a rendet s békék fentartani képes nem vagyok atď.[128]

To nám prečítali a povedali „wollen Sie sich also darauf beruhen“.[129] A keď som sa spýtal, či prípisy bez poznamenaní jednoducho uverejňovať môžem?, odpovedali mi „ich muss nicht — aber es wäre rätlich auch das auszulassen“.[130] Na to som hneď v nasledujúcom čísle dal päť prípisov na próbu uverejniť, čakal som na konfiškáciu alebo práve Verwarnung:[131] ale chvalabohu dosiaľ sa ešte nič nestalo.

O Matici slovenskej len toľko môžem Osvietenosti Vašej zdeliť, že som prosbu so statutmi 8. t. m. v presidium Námestnej rady oddal, námest. radca Schäffer mi prisľúbil „Morgen, übermorhen“ erladigovať;[132] a keď som sa včera spytoval, čo sa stalo? Odpovedali mi: noch nich erledigt.[133] Tuším hľadanie a zrovnávanie ante actou, menovite tých breznianskych hugániád[134] toľko času potrebuje. Dobré je pritom to, že teraz od prezídium prosba sa Kancelárii predloží a nebude sa musieť po sessiách potulovať. Kadenáhle sa dozviem, že je prosba Kancelárii predložená, vezmem si smelosť Osvietenosti Vašej dátum a nr[135] zdeliť a poprosiť, aby Osvietenosť Vaša u p. Stajakoviča[136] či prostredne cestou p. Ožegovića,[137] či bezprostredne, čím skoršie a ak len možno priaznivé vyriadenie vyprostredkovať ráčilo. Ja tiež budem súčasne p. Kuzmánymu o tom písať.

Prípisy,[138] ktoré mi Osvietenosť Vaša milostive zdeliť ráčila, s poníženým poďakovaním v prílohe naspak posielam.

Odpoveď, ktorú Osvietenosť Vaša Máčayovi do Sürgönya poslala, uverejním v prílohe Vedomostí[139] tým ochotnejšie, poneváč keď raz Osvietenosť Vaša si prácu vzala k tej odpovedi, a túže i slovenskému obecenstvu v známosť uviesť, za potrebné držím a držím to i za prospešné, lebo práce, ktoré z pera Osvietenosti Vašej vychádzajú, sú tak výborné, že nezdeliť ich slovenskému obecenstvu by toľko znamenalo, ako zjavnú ujmu mu urobiť.

Ostatne o tom, čo som predniesol, a o všetkom, čo sa položenia nášho a situácie vôbec dotýče, zobšírna správu podá brat náš Janko Gottčár.[140] Preto list tento zavieram s tým želaním nám P. Boh milosti Osvietenosť Vašu na mnohé mnohé letá pri stálom a dobrom zdraví živiť ráčil.

Budín dňa l7. febr. 862

Osvietenosti Vašej ponížený služebník

J. Francisci

List 18. Jánovi Drahotínovi Makovickému [141]

V Budíne l5. 4. 862

Brat môj drahý!

Veru zo srdca ľutujem, že správa o Besede mikulášskej toľký rumar narobila.[142] Ostatne ja som nie príčinou toho. Ja tu neznám, ako tam veci stoja, ja som si právom mohol mysleť, že je pravda, čo tam hovorí sa, tým viac, že pri takmer týždňovom odkladaní uverejnia,[143] žiadna iná správa mi nedošla. A že v podstate vec vezmúc, tam ani Vám nepohovorili sa také veci, že by ste mohol ospravedlniť každú prípadnosť tú prenáhlenú, výpoveď, že direktorstvo necháte, alebo že by druhému dakomu hlavu prebili. Ľutujem, že sa tak stalo, ale poľutovaniahodná slabosť bola by od tých, ktorých za veteránov už drží národ za dieloverných, takrečeno nič po nič všetko zahodiť chceli. Zadržte na druhý raz to, čo ste vy tam sami už boli za potrebné uznali, a ač som Vás ja prosil tuším i písomne, i odkazovaním hneď od jednoho, hneď od druhého, t. j. vyznačte vy sami spravodajcu a pošlite správu za čerstva. Verte mi, že sa mi už zunovalo modlikať a ľudí, ktorí majú vedieť, čo je potreba života a dopisovanie.

Dnešné číslo[144] mi skonfiškovali už vytlačené, druhé sa tlačí a rozpošle dnes. V piatkovom čísle vyjde odpoveď S+Z.[145] Dostal som dve, ale rozumie sa, len jednu uverejním, na ktorej S+Z dosť mať bude. Len by potom zas rané mrzutosti nevypukli, lebo jedna chyba alebo premeškanie rodí celé pokolenie nových bied.

Odstránenie Divadla[146] a ďalšieho hrania neustúpte a neupusťte, čo by priam hromy lietali.

O Matici sa u Vás ešte privčasné chýry rozniesli. Vec záleží v tom, že Prezídium Námestnej rady ich[147] dňa 21. marca kancelárii predložilo.

Pozdravte mi všetkých srdečne a buďte už len dobrej vôle, pomyslite si, že čo je to všetko ešte proti tomu, čo trpeť a prezrieť musíme.

Zbohom!

Váš J. F.

Ferienčík[148] prosí o poslanie rukopisu a súdu.

List 19. Jánovi Drahotínovi Makovickému [149]

V Budíne 19. 6. 862

Brat môj drahý!

Cudzie peniaze opatrovať je bieda, preto Vám posielam, čo som dosiaľ nazbieral na stále Divadlo slovenské v Mikuláši úhrnom 144 zl., t. j. jedensto štyridsaťštyri zlaté r. č. s tou prosbou, aby ste ich na svoje miesto oddať a mňa o ich obdržaní uvedomiť ráčil.[150] A napotom ešte dačo príde, ako myslím, zozbieram to po čase sumu a potom zase pošlem.

K tomu pripojujem 21 zl. r. č. pre p. Rudolfa Uličného,[151] zlatníka, z ktorých 14 zl. pripadá za dve náramnice s memorandum, ktoré nedávno mne poslal, a 7. zl. za ešte jednu, ktorú nech pošle pod adresou p. Mikuláša Ferienčíka sem. Krem toho nesťažujte si tomuže p. Rud. Uličnému povedať, žeby podobnú náramnicu poslal pod nasledujúcou adresou: Nagyságos Dobránsky Kornel úrnak Mármaros Megye Alispánjanuk. Marmaros Szigeten. Peniaze za ňu stade dostane. Obe tieto náramnice môžu byť tej veľkosti, ako bola väčšia z tých, ktoré mne poslal.

V tom vašom Liptove, menovite Mikuláš — Vrbici, sa to chvalabohu krásne hýbe a zmáha.[152] Boh len daj i naďalej!

S tým Dohovorom[153] je vec mrzutá, že je ešte nie hotový. Stalo sa takto. Tu by to na žiadnu prípadnosť nebolo mohlo vyncť, nuž som ho poslal hneď na druhý deň po obdržaní p. Kuzmánymu do Viedne. Stade mi mohol prísť už v pondelok, a ešte je nie tu. Kade náhle príde, rozpošlem ho dľa Vašej žiadosti.

S predplatkom p. Ondr. Uličného na Černokňažníka, čo v poslednom Vašom liste spomínate, vec takto stojí: S Vaším listom od 20. marca dostal som nasledujúce predplatky:

Vedomosti p. Ondrej Pálka, kupec a J. D. Makovický 10 zl. 20

Vedomosti p. Ondrej Uličný, mešťan 2 zl. 60

„X Dellamos 2 zl. 6O

„Ján Horvát, stol. notár 2 zl. 60

Černokňaž. p. Jozef Uličný, stol. prís. 2 zl. —

20 zl. 00

P. Jozef Uličného predplatok na Černokňažníka per 2 zl. som dľa môjho poznačenia 28. marca oddal redakcii Černokňažníka a nepochybujem, žeby pod otáznou adresou poriadne nechodil Černokňažník. Nuž neznám, kde stal sa omyl a v čom.

Nože braček zlatý, rozmýšľajte ale múdre a opatrne o tom, koho by ste na snem poslať mali, a síce z celého Liptova, lebo tak zdá sa, že na pripravení snemu pracujú. Museli byť ľudia celkom spoľahliví a vo všetkých možných okolnostiach naši, skvelí rečníci byť nemusejú, ale celkom spoľahliví pri hlasovaní. Veď budú myslím i takí, ktorí predok povedú a rečniť budú spôsobne. Pozhovárajte sa medzi sebou o veci tejto so zaručením si mlčanlivosti, ale tých potom že žiaden nenaruší. Tam tuším musíte jedného luterána a jedného katolíka vyvoliť. Na snemovú a stoličnú inteligenciu neviažte sa, ale na spoľahlivosť národnú, ktorá môže i v mešťanskom a kňazskom habite pevne sedieť. Či by nedala sa previesť voľba p. Matúšky[154] a p. Hýroša,[155] farára. Myslím, že by úrad nebol na prekážku tejto voľbe, za jedno, že Matúška je úradník, za druhé, že Hýroš je katolícky kňaz. Medzitým rozvážte si vec zrale a ujednostajnite sa na ľuďoch, ktorých voľbu s istotou previesť môžte, ale ľudí v národnom ohľade dokonale spoľahlivých.

Zdelte mi potom svoj náhľad a výsledok Vášho uznesenia sa.

No zbohom

Váš J. Francisci

List 20. Michalovi Godrovi [156]

V Budíne25/7 862.

Blahorodý pane!

Takmer sa mi tak stalo ako Radlinskému,[157] t. j. že som Vám žiadnej odpovedi nedal na Váš veľmi pamätný list — lenže nie z tej príčiny, že by nebol chcel odpovedať úmyselne.

Poťažne na vydania spisu Hlovíkovho[158] a opravy Vašej som tej mienky, že čím skôr, tým lepšie. A keď teraz budete mať už i stihu, ráčte ho prihotoviť a ja vidím dvojakú možnosť k jeho vydaniu. Predne je záležitosť Matice od došlej (informácii?)[159] predložená ešte v júni, a možno že sa Matica ešte tohoto roku zorganizuje, a to dielo vydať môcť bude, čo by som za najpríhodnejšie držal pre právo vlastníctva. Ak by ale Matica tejto jeseni zorganizovať sa nemohla, oslovím p. biskupa Moysesa o zapravenie útrat — čo že urobí, nepochyjem, keď je dielo naozaj tak veľmi vážno. V tejto poslednej prípadnosti by sa na knihu dalo vytlačiť, že je vlastnosťou Slovenskej matice, veď táto má svoj výbor od roka a žije v pojednávaniach úradných od tohože času. Tabelky by bezmála Klemens,[160] známy Vám našinec, vyryl.

Ráčte teda mať lásku a rukopis mi odoslať, druhé potom obstarám, rozumie sa s uvedomením Vás o každom štádiu. Naposledy nemôžem utajiť moje srdečné potešenie nad šlechetnosťou i Hlaváčkovou,[161] i Vašou, ktorú dokazujete oddaním diela tohoto a spolu nádejnej značnej odmeny spolku Matice slovenskej.

Veď keby sme sa už len mohli čím skôr zorganizovať aspoň na literárnom poli, aby sa to hýbalo už i v záhyboch samého ľudu. Chvalabohu, rozmnožili sa vzdelanci značne, ale nestarajú sa ešte o to, žeby svoje náhľady, city a snahy preniesli na kolá okolo seba, a tak sebe stvorili pomoc a moc v ľudu. Preto i s každým podujatím sa nám tak zle vodí. Ja k. pr. Vedomosti len dovtedy môžem vydávať, kým mi trvá disponibilita, lebo z nich žiadneho úžitku nemám, ba mal som už vo dvoch kvartáloch asi po 100 zl. škody; a budem jej mať v tomto kvartáli viac, lebo mi z predplatiteľov vyše 150 odpadlo — katolíkov, myslím, preto, že často píše sa o luteránskych pohyboch, ktoré sú síce v úzkom spojení s otázkou národnou, ale to mnohí nevidia. Ak môžete tam na Dolnej zemi, kde je ľud majetnejší, za rozšírenie Vedomostí dačo urobiť, veru dobre bude.

Boh Vás opatruj a pomáhaj Vám v prácach Vašich.

Váš úprimný ctiteľ

J Francisci

List 21. Ľudovítovi Reussovi [162]

Budín 26/8 862.

Brat Ludevít!

Dľa dopisu brata Horislava Škultétyho,[163] qua direktora gymnázia revúckeho, nestrojíte sa žiadne kroky urobiť za vydanie pristavených tu „prehlasov“;[164] následkom toho Ti z poslaných peňazí chcem zložiť účty.

Na vytlačenie som dostal od Teba 32 zl.- Vydal som dľa/za tlač 19 zl. 76 kr. Potom taxu za uverejnenie oznamu[165] v 64 čísle Vedomosti 30 kr. Spolu 20 zl. 6 kr. Zostáva 11 zl. 94 kr.

t. j. jedenásť zlatých, 94 kr. r. č., ktoré Ti prítomne pripojené posielam.

Peniaze som oddal p. Matejovi Nandrássymu,[166] ktorý ich doručí.

Nože zabezpečte naukozdelnú reč a charakter slovenský na tom Vašom gymnáziu[167] na večné veky všetkými možnými určite vystavenými garanciami. Lebo ak to nie, nuž škoda slovenských peňazí!

Čože sa nehýbete z konfesionálneho stanoviska proti uniatickému superintendentovi.[168] To je posmech, že v Gemeri toľko sily je, a ani sa len nehne. Tam jednotlivých necháte krvácať a moriť, a Vy sa len ani nehnete, ako by sa to ani Vás netýkalo, a je to vec tak dobre Vaša, ako tam tých. Hýbajte sa, hýbajte!

Nože dačo píšte i do novín. Toľko dobrých chlapov, dobrých hláv, spôsobných pier — a nič, a nič! Veru Vás dám do Černokňažníka![169]

Pozdrav mi všetkých — zbohom

Tvoj J.Fr.

List 22. Jánovi Drahotínovi Makovickému [170]

V Budíne 20./9. 862

Brat môj drahý!

Zase Vám posielam, čo sa zozbieralo[171] na stále Slovenské divadlo v Mikuláši a síce 130 zl. 30 kr. r. č. t. j. jedensto tridsať zlatých a 30 kr. r. č. a jeden desaťfrankový zlatý kus in natura — príležitostne ma prosím poučte o prijatí.

Prečože neprišla správa o predstavení „Pravda predca zvíťazí“?[172] Počujem, že fušersky bolo po prvý raz vystrojené, škoda, že sa práve po prvý raz pofušovalo. Na to treba dať pozor, aby už raz prestalo byť pravdivým, že čo Slovák do rúk vezme, iste to pofušuje.

Nože sa teraz držte, aby Vám Hodžu nevypískali.[173] To všetko záleží len na cirkvi. A prečo že sa neprihlasuje cirkev ku Kuzmánymu?

Nech mesto pošle prosbu k cisárovi za čím skoršie povolenie Matice. Už tak treba bombardírovať, lebo sa ináč nedožijeme. Palphy[174] mi poslal ukázať intimát kancelárie, že táto poslala akty najvyššiemu miestu, t. j. chcel nám ukázať, že vec neodťahuje uhorská vl. maďarská vláda. A teraz iste tam pri (dvore?) Maďari zavreli akty do stolíka, aby si Slováci mysleli, že veď by Maďari radi, ale cisár nič nerobí len sľubuje. Toto je terajšia taktika Maďarov.

Prosím Vás, prezveďte sa od Piťu[175] a zdeľte mi naiste, kedy, kde a od koho sa on naučil tú rákocovskú skladbu,[176] ktorú aj mne lanského roku poslal. Mne na tom mnoho záleží a chcem i to zvedieť, či sa ju on tak naučil, ako ju mne poslal a či a čo on k nej pododával? Ja tú skladbu za ilustráciu slovenského ďalekého dákeho držím a za takú skladbu, ktorá je v duchu slovenskej hudby zložená. Moja žena ju hrá a neznám sa ju dosť napočúvať. Keby Kadavý[177] vedel vlastnú jednoduchú melódiu alebo thema z tej ilustrácie vyňať a mne chcel poslať, veľmi by som mu bol povďačný.

Moje poznamenanie v pozvaní ku predplateniu má tento zmysel: s koncom tohto roku sa skončí moja disponibilita.[178] Vedomosti, ak tak budú stáť ako teraz, ma nevyživia, lebo teraz len toľko predplatiteľov mám, že doplácať nemusím. A mal som kvartále, kde som doplácal. Sám redigovať, ale teraz odkedy Ferienčík odišiel,[179] nemôžem, lebo to na pár týždňov človek vystačí, ale stále nie, a na nemoc alebo nejakú cestu ani nerátajúc. Po tieto dni som urobil kalkul a ak z Vedomostí by ja a ešte jeden 600 zl. platený spoupracovník vyžiť mal, potrebovali by o najmenej 250 skutočných predplatiteľov viac ako teraz, t. j. 750 po 10 zl. Ak by sa ale cena na 8 zl. znížiť mala, čo by bolo k žiadaniu, potrebovalo by sa 1 000 predplatiteľov. S počiatkom budúceho mesiaca chcem na všetky strany písať a spýtať sa, či je spoľahlive istý výhľad na to, že pri napnutej činnosti našincov sa rozmnožia predplatitelia na potrebný počet. Ak áno, budem pokračovať ďalej. Ak nie, darmo je, musím prestať a obzrem sa o dáky friednes Anstelung[180] kdekoľvek, len pri úradoch maďarských nie, lebo človek žiť musí.

Toto Vám zdeľujem v dúvere a môžete s dúvernými ľuďmi o tom i prehovoriť, ale nech sa to neroznesie.

No zbohom!

Váš J. F.

Na liste je prípisok:

Že som týchto Rč 130 kovovým r. čísla zlatých stotridsať ix 30 skutočne dnešného dňa prijal, ako aj prijal som jeden frankovník, zeznávam.

Dňa 1ho októbra 1862

Ondrej Stodola

Slovenského divadla pokladník



[99] Andrejovi Sládkovičovi 1. 2. 1862. ALU SNK, sign. M 94 A 25. Rkp., orig. 1 s. List má poškodený dolný okraj.

[100] Manželka Amália, rodená Kasanická.

[101] Náčrt práce V. Paulínyho-Tótha: Matúš Trenčiansky.

[102] Stanovy Matice slovenskej. Prepracované ich J. Francisci predložil kráľovskej Námestnej rade 8. februára 1862.

[103] Kráľovský komisár Havaš 8. apríla 1862 zostavil nový mestský výbor v Brezne, ktorý hneď 9. apríla rozhodol neprijať Maticu slovenskú do Brezna. Rozhodnutie oznámil Havaš Námestnej rade 13. apríla 1862.

[104] Litografia memorandovej deputácie. Pešťbudínske vedomosti II uverejnili 18. februára 1862 výzvu Klemensovi a Bohúňovi, aby „obrazom zvečnili a fixovali“ Memorandum. Keď to uvedení neurobili, Francisci zabezpečil vyhotovenie litografie u R. Weibezahla, litografa z Lipska pôsobiaceho v Pešti. Tento ju vyhotovil na základe „malých svetlojasných podobizní“ každého jednotlivca (ich fotografií) a rámcoval ju siluetou Budína, mesta, v ktorom odovzdali Memorandum snemu. Vytvoril precíznu skupinovú podobizeň 16 národovcov v rozmeroch 42 x 54 cm. Jej zhotovenie trvalo dlho. Časopis Sokol 21. decembra 1862 oznámil, že vyšiel obraz slovenského vyslanstva a odporúčal ho obecenstvu. Predaj obrazu organizoval Ján Francisci prostredníctvom dôverníkov po celom Slovensku a jeden exemplár stál 1 zlatku a 50 grajciarov. Druhú litografiu „národné zhromaždenie pod lipami“ vyhotovili v Levoči roku 1864.

[105] Viliam Pauliny-Tóth (1826 — 1877) — spisovateľ, politik, podpredseda Matice slovenskej, predseda Patronátneho výboru martinského gymnázia. Roku 1860 odišiel zo štátnej služby a pôsobil ako redaktor časopisov Černokňažník a Sokol.

[106] Samo Ruttkay, nar. 1826 — ev. farár v Lugoši a Mičinej. Bol neochvejný prívrženec Patentu, ktorého sa pridržiaval i vtedy, keď od neho odstúpil jeho cirkevný zbor v Mičinej.

[107] Ľudovít Turzo-Nosický (1827 — 1896) — advokát v B. Bystrici, aktívny účastník slovenských národných podujatí. Literárne, politické i jazykovedné príspevky uverejňoval v časopisoch.

[108] Maďarský provládny časopis Sürgöny. Ján Francisci v sérii úvodníkov v Pešťbudínskych vedomostiach II, 1862 (o národnom školstve, otázke národnosti, o starom liberalizme a i.), vyvrátil nápady Lukáča Máčaja ml. na Moysesa a memorandové požiadavky. Zároveň pripomenul, že to urobil aj nemenovaný Rumun v časopise Ost und Weste.

[109] Priatelia zamestnaní na zvolenskom župnom úrade.

[110] Ide pravdepodobne o Samuela Bodorovského (1825 — 1891), právnika, v rokoch revolúcie 1848/49 a po nej úradníka Zvolenskej stolice, slúžneho v Predmieri, od roku 1861 štátneho úradníka v B. Bystrici. Od roku 1872 bol hlavným mestským notárom v B. Bystrici.

[111] Jánovi Drahotínovi Makovickému 11. 2. 1862. ALU SNK, sign. A 351. Rkp., orig. 3 s. Na 4. s. je pripísané: „Že niže podpísaný f. 145 to jest Sto Štyricat pät zlatých v prítomnom liste obsažených z Budína od Bl. pána Jána Francisci zaslaných — skutečne k rukám prijal — týmto potvrdzujem. Ve Vrbickom Huštaku d. 9-ho Juliusa 1862. Andrej Stodola.“

[112] Zbierka na divadelnú budovu v L. Mikuláši.

[113] Mikuláš Štefan Ferienčík.

[114] Na pamiatku Memoranda slovenského národa zhotovoval zlatník Ondrej Uličný v L. Mikuláši obrúčky (prstene) a náramnice s motívom Memoranda. Boli obľúbené.

[115] Karol Kuzmány (1806 — 1866) — spisovateľ, prekladateľ, ev. farár a superintendent. Od dec. 1849 do 1860 profesor teológie na univerzite vo Viedni, od 1860 patentálny superintendent. V rokoch 1863 — 1866 prvý podpredseda Matice slovenskej. Dal tlačiť ďalší náklad brožúrky Rozhovory o Memorandum… O jej obsahu a vydaní pozri list 10.

[116] Jozef Miloslav Hurban.

[117] Balenie brožúr, kníh.

[118] Zostavené, zoštylizované.

[119] Mikuláš Štefan Ferienčík — spoluredaktor Pešťbudínskych vedomostí. Správa sa nepotvrdila.

[120] Štefanovi Moysesovi 17. 2. 1862. ALU SNK, sign. M 76 A 19. Rkp., orig. 4 s.

[121] Roku 1848 srbský pravoslávny snem vyhlásil Srbské vojvodstvo za autonómne územie uhorských kráľov. V rokoch 1849 — 1860 bola Srbská Vojvodina ako samostatné korunné územie podriadené viedenskej vláde. Domáhala sa tohto osobitného postavenia aj neskôr. Roku 1867 bola začlenená do rámca Zalitovska.

[122] Adolf Ivanovič Dobriansky (1817 — 1901) — Ukrajinec, zástupca Zakarpatskej Ukrajiny na uhorskom sneme. Spolupracoval so slovenským národným hnutím, presadzoval ideu rovnoprávnosti všetkých národov v Uhorsku.

[123] Anton Schmerlling (1805 — 1893) — rakúsky politik, predseda celonemeckej vlády, minister zahraničia a vnútra. V rokoch 1860 — 1865 štátny minister, tvorca Februárovej ústavy 1861.

[124] z nem. — doviesť srbskú otázku konečne do konca

[125] Anton Forgáč (Forgách) (1819 — 1885) — angažovaný politik. V rokoch 1861 — 1864 uhorský kancelár. Za bachovho absolutizmu dôsledne uvádzal do života jeho opatrenia, po jeho páde uvádzal nové politicko-správne zriadenie diktované cisárom.

[126] Redaktorom Černokňažníka bol Viliam Pauliny-Tóth (1826 — 1877). Polícia ich predvolala.

[127] Andrej Havas — kráľovský komisár Zvolenskej stolice, známy svojím protislovenským a protimatičným postojom. Zaslúžil sa o odmietnutie sídla Matice slovenskej v Brezne. Neskôr sa prihlásil za zakladajúceho člena MS a k 40 zl. členského príspevku pridal ešte 20 zl.

[128] Tvojej Exelencii hlásim, že vo Zvolenskej župe som sa nestretol s agitáciou podporujúcou národnostnú a správnu odluku (odtrhnutie), ale zistil som, že sa pripravujú ďakovné listy pánovi biskupovi Moysesovi, v mene predchádzajúcich krokov a podpisy na tieto dokumenty sa zhromažďujú aj pod morálnym nátlakom. A P.b. vedomosti a Černokňažník zase na základe mapovania situácie vysmievali sa tým, ktorí svoje podpisy zapreli (tuším p. Berlicu myslel?). Preto sa obraciam, aby ste boli láskavý a zhora rozhodne zasiahli, pretože ináč nie je v mojich silách, aby som udržal poriadok a pokoj atď.

[129] v nem. — Chcete si na tom zakladať?

[130] z nem. — „Nemusím, ale bolo by radno aj to vypustiť.“ Ide o uverejňovanie pozdravných listov — listov dôvery adresovaných Š. Moysesovi.

[131] z nem. — výstraha, napomenutie, varovanie

[132] z nem. — Zajtra, pozajtra vybaviť.

[133] z nem. — Ešte nevybavené.

[134] Výčinov breznianskych hugániov pri schvaľovaní a zamietaní pozvania Matice slovenskej do Brezna.

[135] nr — numero, číslo

[136] Stojanovič — vedúci úradník Uhorskej kancelárie

[137] Ožegović — vedúci úradník Uhorskej kancelárie

[138] Pozdravné listy adresované Š. Moysesovi, ktorých texty už uverejnil v Pešťbudínskych vedomostiach.

[139] Uverejnil ich v rozšírenom čísle Pešťbudínskych vedomostí č. 18 dňa 4. marca 1862 pod názvom „V záležitosti hornovidiečnych slovenských prositeľov“.

[140] Ján Gottčár (1823 — 1883) — stredoškolský profesor, riaditeľ gymnázia, školský radca a dozorca škôl. Člen prípravného výboru pre vznik MS, zakladajúci člen MS a Slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom.

[141] Jánovi Drahotínovi Makovickému 15. 4. 1862. ALU SNK, sign. A 351. Rkp., orig. 3 s.

[142] Správa o divadle a iných novostiach z Liptova od S+Z uvedená pod titulom „V Liptovskom Sv. Mikuláši dňa 24. marca“ bola uverejnená v Pešťbudínskych vedomostiach II, č. 27 v piatok 4. apríla 1862. Autor v nej kritizoval výber hry, malú účasť obecenstva (115 divákov, z toho 47 detí), prácu direktora besedy a i.

[143] Francisci správu uverejnil 4. apríla, datovaná bola 24. marca 1862.

[144] Pešťbudínske vedomosti č. 30 z 15. apríla 1862.

[145] V 31. čísle PbV v piatok 18. apríla 1862 vyšla ďalšia správa z Liptova uvedená „V Lipt. Sv. Mikuláši, 9. apríla“. V nej autorka (asi Mária Hodžová) kritizuje neobjektívnu správu o divadle v L. Mikuláši uverejnenú v č. 27.

[146] Zrušenie divadla v L. S. Mikuláši.

[147] Stanovy Matice slovenskej.

[148] Mikuláš Štefan Ferienčík (1825 — 1881) v rokoch 1863 — 1870 redigoval Pešťbudínske vedomosti. Nevieme, o aký rukopis a posudok išlo.

[149] Jánovi Drahotínovi Makovickému 19. 6. 1862. ALU SNK, sign. A 351. Rkp., orig. 3 s.

[150] Na 1. strane listu je poznámka iným atramentom: „Že zvýš spomenutú sumu to jest r. č. f 144 skutečne nižepsaný k rukám prijal, zeznávam týmto. Vo Vrb. Huštáku d. 25-ho júna 862. Ondrej Stodola, pokladník Besedy slovenskej.“

[151] Ondrej Uličný (1824 — 1914) — zlatník v L. Mikuláši, zhotovoval zlaté obrúčky a náramnice s emblémom Memoranda slovenského národa.

[152] Myslel na pozvanie Matice slovenskej do Vrbického Huštáku i do Liptovského Mikuláša.

[153] Ide o 16-stránkovú brožúru pre slovenských evanjelikov s názvom „Dohovor o tom, čo sa robí v cirkvi evanj. a. v. Vrbicko-Svätomikulášskej pre nás, pre vás i pre nich a pre všetkých, ktorých sa týka“. Stála štyri grajciare. Jej vydanie oznámil Ján Francisci v Pešťbudínskych vedomostiach II, č. 53, dňa 1. júla 1862.

[154] Janko Matúška (1821 — 1877) — spisovateľ a štátny úradník

[155] Štefan Hýroš (1813 — 1888) — katolícky kňaz v Hybiach a Liptovskom Michale, historik

[156] Michalovi Godrovi 25. 7. 1862. ALU SNK, sign. M 21 A 31. Rkp., orig. 4 s.

[157] Andrej Radlinský (1817 — 1879) — redaktor, vydavateľ a publicista. Nevieme, komu „zabudol odpovedať“ na list.

[158] Ján Hlovík (1804 — 1862) — kultúrny pracovník, zberateľ ľudovej slovesnosti, profesor gymnázia v Lučenci, ev. farár v Kladzanoch a Rankovciach. Po jeho smrti epickú báseň „Bitka pri Lučenci“ mala vydať vznikajúca Matica slovenská. Vydanie sa neuskutočnilo. Pozri nekrológ Ondreja Dianišku v Pešťbudínskych vedomostiach II, 1862, č. 3, s. 2 — 3.

[159] Nečitateľné slovo — asi informácií.

[160] Jozef Božetech Klemens (1817 — 1883) — maliar, sochár, prírodovedec, vynálezca a pedagóg

[161] Michal Hlaváček (1803 — 1885) — stredoškolský profesor, organizátor študentstva v Levoči a v Prešove

[162] Ľudovítovi Reusovi 26. 8. 1862. Národný archív Bratislava, fond Gymnázium Revúca. List označený ako nezistenému. Rkp., orig. 3 s.

[163] August Horislav Škultéty (1819 — 1892) — aktívny člen študentskej Spoločnosti v Bratislave, námestník Juraja Palkoviča, kaplán u Pavla Jozeffyho. Zakladateľ nedeľnej školy, spolku miernosti, knižnice a čítacieho spolku v Tisovci, zberateľ ľudovej slovesnosti. Literárne činný. Prvý správca slovenského gymnázia v Revúcej.

[164] Prehlas k patrónom ev. a. v. vyššej školy slovenskej vydal 6. marca 1862 širší školský výbor. Prehlas zhabala polícia v Budíne i v Revúcej, proti čomu písomne demonštroval K. Máday.

[165] Oznámenie o vydaní obrazu Ľudovíta Štúra. Obraz vyhotovil podľa dagerotypie litograf Kolár v dvoch vyhotoveniach — na čínskom a duplovanom bielom papieri; predávali ho po 70 a 50 grajciaroch r. č. Pozri PbV I, č. 42 z 9. augusta 1861.

[166] Matej Nandrássy — revúcky mešťan, člen mestského magistrátu, propagátor školy

[167] Slovenské gymnázium v Revúcej.

[168] Ľudovít Geduly (1815 — 1890) — ev. farár, roku 1855 zvolenský senior. Od 1861 superintendent Preddunajského dištriktu. Odporca slovenského národného hnutia a protestantského patentu z roku 1859. Bol proti násilnej maďarizácii i zatvoreniu patronátnych gymnázií.

[169] Černokňažník, časopis pre humor a beletristiku, v rokoch 1861 — 1864 ho vydával v Budíne Viliam Pauliny-Tóth.

[170] Jánovi Drahotínovi Makovickému 20. 9. 1862. ALU SNK, sign. A 351. Rkp., orig. 4 s.

[171] Zbierku uskutočňovali Pešťbudínske vedomosti a darcov uverejňovali v novinách. Zozbierané peniaze príležitostne posielal Ján Francisci do L. Mikuláša J. D. Makovickému a preberal ich Andrej Stodola, pokladník.

[172] Jej autorom je Mikuláš Štefan Ferienčík. Pozri list 13, poznámky 8, 9, 10. Prvé predvedenie hry v L. Mikuláši bolo neúspešné. Text hry odtlačil J. Francisci v PbV II, č. 52 — 62 (od 1. júla do 5. augusta 1862). V auguste 1862 vyšlo aj jej samostatné knižné vydanie.

[173] Ide o stanovisko M. M. Hodžu k Patentu a k autonómnej ev. cirkvi, ktoré presadzoval Karol Kuzmány. Generálny konvent ev. 2. septembra 1862 v Budapešti pod predsedníctvom gen. inšpektora baróna Gabriela Prónaya a superintendenta Jozefa Sekáča prejavom superintendenta Gedulyho Patent odsudzoval.

[174] Gróf Móric Pálfi (Pálffy) (1812 — 1897) — generál, v rokoch 1861 — 1865 uhorský miestodržiteľ

[175] Jozef Piťo — hudobník v Liptovskom Mikuláši. Pozri list 11, poznámka 12.

[176] Populárnu hudobnú skladbu — pieseň.

[177] Ján Kadavý (1810 — 1883) — publicista, učiteľ, hudobný skladateľ. V čase písania listu (1858 — 1867) bol učiteľom v Partizánskej Ľupči. Zbieral slovenské ľudové piesne a v rokoch 1880 — 1882 zredigoval 1. diel notovanej zbierky Slovenské spevy.

[178] Uvoľnenie zo služieb.

[179] Mikuláš Štefan Ferienčík (1825 — 1881) — spisovateľ, novinár. Po účinkovaní na viacerých miestach (B. Bystrica, B. Štiavnica, Brezno, Nové Zámky) od 1861 v Budapešti sa venoval literárnej činnosti a spolupracoval s J. Franciscim pri redigovaní PbV. Od 1862 bol štátnym úradníkom v Rimavskej Sobote, krátko bol radcom Miestodržiteľskej rady v Budíne. Od 1863 bol redaktorom časopisov, od 1870 až do smrti pôsobil v Martine.

[180] z nem. — pokojné miesto





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.