ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 135. Adolfovi Petrovi Zátureckému ^[846]

Dňa 10/1 1874

Blahorodý, vysokoctený pane!

Odpusťte, že pre mnohé vyplácania cudzím a spozdilé vyplácanie našich, iba teraz Vám posielam dobre zaslúžený honorár^[847] za Nápravníka od 9 1/2 tlačeného hárku po 10 zl. spolu 95 zl., t. j. deväťdesiat päť zlatých r. č.,^[848] a prosím o uvedomenie ma o prijatí.

Spolu, prosím, idúci v nove predložiť mi tie otázky, čo ste ich boli v poslednom liste,^[849] ktorý sa mi kdesi zatratil, predložili.

Odpusťte, že som taký krátky.

Boh vás opatruj,

Váš oddaný

JFrancisci

List 136. Pavlovi Dobšinskému ^[850]

Dňa 26/2 1874

Brat môj drahý!

Zásilku túto preto tak opozdene posielam, že knihár sa opozdil s viazaním jednej čiastky Kalinčiakových povestí.^[851] Okrem pripojeného úradného vývodu pripojujem túto odpoveď na Tvoj priateľský list.

S predajom kníh nášho skladu, okrem jediného Zemepisu,^[852] ide veľmi slabo. Leží v tom hromada peňazí. Preto na svoj, t. j. spolkový účet len vtedy robíme, keď cudzej práce nemáme. Ja som si vôbec pre všetky knihy, zvlášte zábavné, väčší odbyt sľuboval, a slabý odbyt ma skutočne a nemilo prekvapil. Človek musí na tú myšlienku prísť, že už či len teraz, a či vôbec nesúce vložiť peniaze do toho. Nám, rozumie sa, náklad a honorár drahšie padne ako takému, čo si honorár neráce. Aby sa všetky výdavky nákladu zaplatili, minúť sa musí mnoho výtiskov, čo sa ešte ani len pri prvom zväzku Kalinčiakových povestí^[853] od 3 rokov nestalo. A kde je interes od a — 500 zl. kapitálu do takého zväzku vloženého? Preto nie div, že sa neochotne púšťame do takých vecí po dosavadnej skúsenosti.

Rukopisy, ak budeme tlačiť či Zábavník, či Knižnicu,^[854] predbežne máme. Ale nebude škodiť, keď i Ty niečo pripravíš.

Čo sa Povestí^[855] dotýče, pripomínam predne, že keď som sa ja odhodlal ich po zväzočkoch vydávať, ako I. vyšiel r. 1870, Horislav^[856] mi k tomu zdelil i Tvoje privolenie, a bez toho by som sa do takého nákladného podujatia nebol pustil. V nádeji, že sa bude míňať i v krajšom a tak nákladnejšom vydaní, dal som ho nákladnejšie vyhotoviť — slovom, v spôsobe a podobe, v akej sme do tých čias nemali slovenskej knižtičky. Ale som sa veľmi prerátal. Náklad sa mi ešte ďaleko nevyplatil, takže — ačpráve som z vlastného už 100 zl. zaplatil, predsa ešte mám platiť okolo 300 zl. A to je hľa príčina, prečo som nepokračoval. Ja som vydávanie Povestí a Zorničky^[857] bol ponúknul Spolku pod tou výminkou, žeby Tebe a Horislavovi dal 100 exemp. honoráru a krem toho 100 ex. revúckemu gymnáziu, čo som tiež ako honorár — a z vašej strany ako obeť pre gymnázium považoval; ďalej, aby Spolok na svoj účet prejal mnou ešte nezaplatenú dlžobu a hotovosť exemplárov prvého zväzku, ako tiež všetky požiadavky od jednateľov a predavačov. Ale Spolok nemal k tomu chuti — ačpráve sprvu hovorili, že som vraj Spolku predchytil vydávanie predajnej knižtičky.

Tak vec stojí s Povesťami. Ja som v omáčke, a ktokoľvek sa do toho chytí, bude mať galibu. Ovšem že je dopytovanie na nové zväzky; ale predaj 400 — 600 exemplárov nepomôže, lebo keď sa 20 — 25 % alebo i 33 % rabatu odráta, hotového málo ostane. Ja som už i 33 % sľúbil, a nemíňa sa. Keby som sa z toho vedel vyslobodiť, nech sa potom robí, čo chce. A veľmi by si mi pomohol, myslím, keby si bol tak dobrý, dačo napísať do novín^[858] o Zorničke I. a Poviedkach I. takého, čo by pomohlo odbytu aspoň toľkej čiastky, žeby sa útraty zaplatili. Ale by si to mohol nie bezprostredne redakcii, lež skrze mňa poslať.

Pre vyhnutie nedorozumenia dodávam, že tie horeudané účtové dáta nákladov a príjmov našich sa vzťahujú na Zorničku I. a Poviedky I. spolu.

Boh Ťa opatruj Tvoj oddaný

J. Francisci

P. Langhofferovi^[859] som poslal 10 kalend. v cene 1.66 hneď po obdržaní Tvojho náveštia a na Tvoj účet, ako si kázal.

List 137. Petrovi Makovickému ^[860]

V T. Sv. Martine 18/3 874

Priateľ môj drahý!

Uvedomujem Vás, že som podlžných Vám 50 zl. oddal na znášku Vášho účtu v kníhtlačiarni do pokladnice Kníhtlačiarského spolku,^[861] ako to v úradnom liste potvrdené stojí.

Prosiac za láskave odpustenie mojej spozdilosti, ráčte prijať moje srdečné poďakovanie za Vašu zhovievavosť.

Značím sa s výrazom srdečnej povďačnosti a úcty

Váš oddaný ctiteľ a priateľ

J. Francisci

List 138. Pavlovi Križikovi ^[862]

24/3 874

Blahorodý pane!

Na ctený dotaz od 23. t. m. strany ceny Správy cirkevnej,^[863] ťažko nám odpovedať, keď ani formát, ani druh písma neráčili ste udať. Preto len neurčite môžeme odpovedať, a síce že by hárok či nemeckej, či slovenskej správy v oktávovom formáte, veľkosti Nár. hlásnika vo 200 exemplároch stál najmenej 20 zl.

Medzitým určite môžeme povedať toľko, že naše ceny nebudú väčšie než inde.

Navštíveniek prvé sto stojí 1 zl. 40 xr., každé nasledujúce sto 70 xr.

S úctou

J. Francisci

List 139. Adolfovi Petrovi Zátureckému ^[864]

Dňa 4/5 1874

Blahorodý pane!

Už je tu čas pre kalendár^[865] zhromažďovať materiál. Vy ste boli tak láskavý ponúknuť mi pomoc. Teraz prosím o ňu. Menovite ste mi sľúbili veršíky pod mesiace. Upozorňujem, že na to niet viac priestoru, ako čo v tohoročnom kalendáre zaujíma Počasie podľa skúsenosti. To iné verše prosím menovite o práce v neviazanej reči všelijakého obsahu, hlavne dáke dobré mravné rozprávačky podľa spôsobu Tomáša Nápravníka.^[866] Ale by sa už nemalo meškať s poslaním.

S náležitou úctou

oddaný ctiteľ J. Francisci

List 140. Adolfovi Petrovi Zátureckému ^[867]

Dňa 23/5 1874

Blahorodý pane!

Ale máte fain polemické pero!^[868] Mohli by ste ho i pri iných príležitostiach zamočiť do kalamára.

400 výtiskov posielame súrne do Skalice^[869] a 100 Vám — na dobierku celého výdavku — nech Vám to Janko Čipka s pozdravením vyplatí.^[870]

Nože mi už pošlite tie veršíky do kalendára pod mesiace,^[871] o ktoré som Vás prosil, ale že hej a skoro, lebo by sme kalendárnu čiastku už tlačili, keby som na tie veršíky nečakal. Aj dačo novoročného zavinšovania^[872] mi pošlite. Ale hľaďte to všetko takým slohom pre ľud napísať.

De caetero^[873] každá práca pre kalendár mi bude veľmi vítaná.

Zbohom

Váš oddaný ctiteľ JFrancisci

List 141. Ľudovítovi Hroboňovi ^[874]

Lajo môj drahý!

U nás neuprat, lebo murári škrabú steny a potom maliar bude babriť až do 11. júna. Poneváč si sa mi sľúbil, tedy Ťa už len 15. júna atď. budem očakávať, ačpráve vtedy už mám konfirmandov.^[875]

Ad muros te habet?^[876]

Tvoj Jano

6/6 1874

List 142. Predsedníctvu Matice Slovenskej ^[877]

Slávne Predseníctvo Matice slovenskej!

Mám šťastie slávnemu Predsedníctvu v láskavú známosť uviesť, že v zmyslu cteného naloženia od 6. augusta r. t. p. č. 149 a v zmyslu uzavretí valného zhromaždenia Matice slovenskej^[878] od 5. augusta r. t. p. číslami zápisnice 4 a 5 zverenú mne so spoluvyslancami pp. Frankom Sasinkom a Frankom Blahom úlohu sme takýmto spôsobom vykonali, že dostaviac sa všetci traja razom dňa 9. augusta do B. Bystrice, bývalému pokladníkovi Matice slovenskej, vysokodústojnému a veľkomožnému veľprepoštovi pánu Tomášovi Červenovi, pri i ústnom vyslovení hlbokej povďačnosti za jeho verné, bedlivé a starostlivé úradovanie jemu osobne oddali sme i absolutórium písomné i na náhradu jeho suprearogatu z pokladnice Matice slovenskej nám doručených 15.038 zl. 65 xr.,^[879] t. j. pätnásťtisíc tridsaťosem zl. r. č. 65 xr. v podobe sporiteľničných knižtičiek, a síce:

Sporiteľni T. Sv. Martinskej p. č. 726 na 52 zl. 89 xr.

Sporiteľni T. Sv. Martinskej p. č. 2036 na 10 944 zl. 81 xr.

Sporiteľni T. Sv. Martinskej p. č. 2037 na 614 zl. 75 xr.

Sporiteľni T. Sv. Martinskej p. č. 2038 na 90 zl. 55 xr.

Petianovskej základiny

Sporiteľni Krupinskej p. č. 130 na 3.000 zl.

Sporiteľni Krupinskej p. č. 124 na 335 zl. 45 xr.

Hotové 20 xr.

Spolu 15.038 zl. 65 xr.

Veľkomožný pán bývalý pokladník bol príjemne dojatý i vyslovením, i skrze tak bystré prehliadnutie jeho účtov skutkom dokázaním uznalosti a povďačnosti naproti nemu, a porúčajúc sa — so želaním zdaru — do láskavej pamiatky Matice slovenskej, vyhlásil, že ani on pamätať na ňu neprestane.

V Tur. Sv. Martine dňa 15. augusta 1874

ponížený sluha Ján Francisci ako predseda vyslanstva.

List 143. Augustovi Horislavovi Škultétymu ^[880]

V Martine 18/8 874

Ďakujem Ti, braček zlatý, za písomnosti^[881] poslané, ktoré som skutočne obdržal.

Osvedčenie patronátu^[882] pred dištrikt je dobrý akt, len škoda, že cestou novín, a potom v spojitosti s tlačením v novinách, pre jeho dlhý objem nemohol som už dosiaľ celý uverejniť a v osobitnom odtisku rozposlať, že by bol v známosť čím rozsiahlejšiu mohol prísť. Tam budete mať iste viac hotových litografovaných výtiskov. Tie by ste mali bez odkladu rozposlať, ak sa nestalo, menovite Prónaymu, Gedulymu, Gust. Seberínymu, Koššaymu, Felinyimu, Hunselnymu, Balastrac.^[883] atď., aby boli orientovaní pred generálnym konventom.

Neznám, aký plán akcie máte pre gener. konvent.^[884] Vám — patronátu patrí hlavne obranné stanovište, a síce obrana v prvej čiare práva patronátu a gymnázia a v oboch autonómie cirkevnej. Dobre bude rozmyslieť v hlavných ťahoch všetko, potom v Pešti dorozumieť sa s prišlými od inakiaľ a úlohy rozdeliť. Ja som z tohoto dištriktu — tak počujem - tiež vyslaný na gen. konvent; ale nemám skade vziať peniaze na cestu, a tak so srdčnou ľútosťou ostanem doma. Kto ta pôjde, nech si ústroji tak veci, žeby neomylne ostal až do konca, lebo iste budú kalkulovať na to, že naši obranci nevydržia viac dní a potom pri pojednávaní, a keď tam nie, teda pri autentikacii^[885] urobia, čo chcú. Stadeto sa ich hodne strojí, medzi nimi i dobré sily. Len sa obávam, že Vilo^[886] bude robiť techtly-mechtly.

On už tým, čo si sa v Revúci dozvedel, t. j. že bol tej mienky, aby sa v Revúci tohoto roku škola neotvorila, prezradil, čo chce, t. j. aby Revúca vypadla z úžitku a on poukážuc na factum, že veď v Revúci sa škola už de facto neotvorila — a nabudúcne kto zná, alebo iste že sa neotvorí — v nastávajúcom o pár dní patronátskom konvente vystúpi s návrhom, aby sa tu otvorila predbežne 5. klasa, a tak odtiahlo sa žiactvo z Revúcej sem, a ukázala sa nepotrebnosť revúckeho gymnázia. Tým on ovšem v prospech tunajšieho gymnázia robí, čo je samo osebe dobrá vec; ale i na skaze revúckeho, čo je podlosť.

Dobrý chlap, ale egoista, ktorému stojí v prvej čiare vlastná osoba a potom, čo je s ňou spojené, tým on obetuje vec bez hanby a milosrdenstva. Na Kubínskom konvente^[887] tiež sa stalo, čo sa stať nemalo. Konvent uzavrel, namiesto toho, čo som ja bol seniorátom vnuknul, aby totiž vyslovili ochotu prijať revúcke gymnázium do svojho lona so štatútnym jeho organizmom v tej prípadnosti, ak by ho Tišský dištrikt^[888] mať nechcel — tunajší dištrikt, reku, uzavrel namiesto toho ešte viac, že totiž prijme pod svoju inšpekciu revúcke gymnázium. Pri autentikácii tento punkt celkom prepadnul — prečo? lebo tým bola vyslovená existencia revúckeho gymnázia tu. Pevne som presvedčený, že pri pertraktácií senioráty a ich vyslanci boli vedení dobrým duchom a úmyslom; cez noc ale Vilo prekabátil ich.^[889]

Obávam sa, že jeho držanie sa v Pešti nebude korektné v poťahu na Revúcu a upozorňujem Ťa, ak pôjdeš, aby si dal pozor a postaral sa, žeby ani on osobne, ani prostredníctvom skrze iného, menovite Dulu, jeho zaťa, sen. Matušku nedohliadneho — ináč dobrého chlapa atď., ináč nekonal, akoby bolo treba. Vúbec sa mi nezdá držanie sa na dištrik. tunajšom konvente preto, že naši, ktorí boli vo väčšine prevažnej a pánmi situácie, dali sa vziať do „Schleptauu“^[890] Gedulymu, namiesto toho, žeby ho oni boli vzali — a on by bol prinútený býval dať sa vziať. Oportunita, hľadanie obľúbenia, slabosť charakteru a nerozhľadenosť v jadre veci len na povrchu plávajúca. Okamžitý efekt a zadanie zásady alebo veci.

Upozorňujem Ťa tiež na to, aby si, ak pôjdeš na gen. konvent, pripravil sa na pojednávanie veci zo zásadného a vyššieho stanovišťa, lebo k tomu nebude človeka. Všetko, čo stadeto ta pôjde, od Vila počnúc, bude len na povrchu plávať a polemizovať s podrobnosťami, asnáď efekt hľadať a robiť frázami, kanciásnymi eduktami, ale v jadre veci sveriter in mudo fortiter in re,^[891] je ani jedom nie v stave prehovoriť, vyjmúce Baltík^[892] a Leška^[893] farár zo Bziniec — a asnáď Lajoš Dohnányi.^[894] Hurban^[895] je bubeník, nič viac, a obávam sa, že viac pokazí ako napraví.

Že sa v Revúci škola i tento rok otvorí, je dobré; tak som bol i ja uzrozumený s Nandrášim,^[896] a to nebolo po chuti tunajším.

Zbohom Tvoj

starý Fr.

List 144. Michalovi Fedorovičovi Rajevskému ^[897]

В Тур. Св. Мартине

20/10-874 г.

Высокопреподобный Отец Протойерей!

Милостивый Государь!

Податель этого письма есть мой сын Милослав, который свершимший гимнасиальное учение в Боль. Ревуце и однолетную службу в войске, теперь намеревается учиться медицину в Вене.

Это юноша хорошего поведения в нравственном и общественном отношениях, опытный на словенском, немецком и мадярском языках, в игрании на фортепиане и пр.

Осмеливаюсь препоручить его Вашей благосклонности и покорнейше просить, дабы Вы благоизволили способствовать среди Своих знакомых желающему по своим способностям давать уроки или репетировать, и если возможно, изходатайствовать денежного пособия для него.

По правде я очень нуждаюсь в этом, будучи моя пенсия очень скромная, состояния кроме пенсии нет, и я должен издерживать и другого сына, Федора, учащегося технику в Мюнхене. Было ли бы возможности изходатайствовать денежного пособия и для этого другого моего сына: Михаел Φедорович! Вы сделали бы милость своеместную и для меня самую дрожайшую.

В прочем имею честь препоручиться

покорнейший слуга

Иван Францисци