ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 45. Jánovi Drahotínovi Makovickému ^[365]

V Budíne dňa 15. 2. 1867

Brat môj drahý!

Tak sa moja túžba predsa ide vyplniť! Mikuláš — Vrbica sa s vystavením stáleho divadla naozaj zaoberajú! Dajže len milý p. bože ušľachtilému ohňu i vytrvalosti a prospechu! Obojiho je tým viac potrebné, že ako píšete, niektoré ťažkosti premôcť treba, menovite, čo sa peňazí dotýče.^[366] A to je síce veľký hák, nie preto, že by nemal nádeje, že sa tie peniaze zozbierajú, ale preto, že si nám teraz veľmi dobre treba rozmyslieť, ako tie peniaze zaopatriť. Keď je to vaše divadlo pre mňa taká milá myšlienka, dovoľte mi, že Vám v tomto ohľade moje náhľady zdelím.

Zdeľujete mi, že sa miesto už vybralo a že sa plán už hotuje, to je veľmi pekné a dobré. Ale ak Vaše divadlo len asi na 300 osôb má byť vystavené, tak myslím, že bude malé. Medzitým, ak pod tými 300 len sediská vnútri divadla myslíte, tak je dosť, lebo galéria ešte dá miesta pre mládež atď. a statistovie, t. j. stojace publikum, si tiež nájde miesta.

Ak to divadlo len 4 000 zl. stáť bude, to Vám musím gratulovať k lacnote. Ale sa spytujete, skade i tých 4 000 vziať? a navrhujete zbierku po krajine. Mne sa to nezdá z nasledujúcich príčin, ktoré i Vy veru znať budete. Kto by sa na tej zbierke zúčastnil? Tí, len tí, čo na všetky národné potreby dávajú. A tých nám treba, tak myslím, šetriť a nevyčerpať, aby na potrebách všeobecných národa tým výdatnejšie sa mohli zúčastniť. Vaše divadlo je bez otázky potreba národná a bude mať v istom zmysle významu pre celý národ, ale predsa len lokálnym interesom zostane a jeho významnosť národná od mnohých prípadností závisí. Kto zná, či by sa v istých okolnosťach nestalo dejišťom propagandy maďarskej, aspoň dočasne. Tak myslím teda, že potreby k vystaveniu vášho divadla najblíž vás samých, t. j. Vrbice — Mikuláša a potom Liptova sa dotýkajú a vy im vyhovieť musíte. Preto zas na to prichádzam, čo som tuším už predtým raz spomenul, aby sa tak pracovalo, že by sčiastky materiál, sčiastky práce ručné a vozové zdarma sa vykonali. Čo bude ešte treba hotových peňazí, tam najskôr obce vrbicko-mikulášske musia do vrecka siahnuť, potom druhé liptovské obce, napr. Lupča. Ak tak nepôjde, musia si peniaze vypožičať a potom prostriedkami takými splácať a amortizovať, ktoré národ necíti a mu neodoberajú silu pre väčšie potreby. V tomto ohľade by samé to divadlo bolo v prvej línii povolané najviac konať, tak žeby sa často hrávalo a dôchodkami hier pôžičku amortizovalo. Potom by sa muselo účinkovať, že by inde k pr. v Turci, Brezne atď. hrávali, bály sa dávali alebo iné zábavy, alebo príležitosti strojili, z ktorých dôchodkov by Váš dlh sa menšil, alebo fond rozmnožoval. V tomto spôsobe sa zbiera fond pre Srbské divadlo v Novom Sade. Tak to i Vám urobiť treba. Ja o tom verejne vo Vedomostiach prehovorím, kadenáhle mi oznámite, že je už čas k tomu a budem i ináč na všetky strany účinkovať. Povstáva ale otázky, či na neisté dostanete pôžičku? To vy musíte rozsúdiť. Ak nie, tak nezostane nič inšieho, nežli najskôr fond zozbierať spôsobom, o ktorom som prehvoril a i inými spôsobmi. Ale či terajší pekný zápal za rok, dva neustydne? To síce neznám, ale pochybujem. Ja v mikulášsko-vrbickom obecenstvu už viac solídnosti a úsudlosti predpokladám, ako by sa to stalo, usudlosť túto častým hraním naveky novej a novej potravy dostane.

K tomu sa tak často zavdajú dobré nevinné príležitosti, ako svadby, krštenia, majálesy, všelijaké zábavy a schôdze, kde sú ľudia k obeti rozpoložení, treba teda také príležitosti opatrne upotrebiť a bez toho, že by si dakto ublížiť musel, sa pekný groš zozbierať dá.

Tak hľa vidíte, brat môj drahý, ja gazdujem a musím gazdovať s mocou národa pre všeobecné potreby. Vy ale musíte sa starať pre svoju potrebu a napnúť sily svoje, pričom Vám chcem byť na pomoci. Len neustávajte, neustávajte a nech neustáva ani brat Samko Pálka ml.^[367] To je pre Mikuláš človek neoceniteľný, ja aspoň tak myslím o ňom a veľmi si ho vážim. Pozdravte mi ho srdečne a pozdravte mi i veľmi cteného predsedu divadelného výboru p. Matúšku^[368] so všetkými druhými, ktorí sa tejto pre Mikuláš — Vrbicu - a spolu i pre národ slovenský tak vážnej záležitosti zaujímajú. Nenastrašte sa mojím listom, že Vám ťažkosti pripomínam, veď s ťažkosťami zápasiť všade musíme, a tie nám silu zmocňujú a rozmnožujú. Ja neznám, koľko donáša jedno predstavenie u Vás, ale tak myslím, že keby sa každý mesiac dva razy hralo, to by predsa dačo učinilo a tým viac, že by častejším hraním i zbehlosť hercov, i účasť obecenstva zrastala, a tak jedno druhé napomáhalo.

A tak zbohom len pracujte ďalej a pri zavdanej príležitosti mi oznámte, ako sa máte.

Tých prípisov by z Liptova viac malo prísť, pracujte na tom na všetky strany. To je pre nás teraz najvážnejšia vec, obzvlášte obce nech posielajú.

Hodžovi^[369] moje pozdravenie

Zbohom Váš J. F.

10. číslo^[370] mi skonfiškovali, iné myslím, že ste dostali. Ak nie, pošlite nefrankovanú reklamáciu a udajte, ktoré číslo chybí. Nože hľaďte odberateľov pre obraz vyslanstva získať, lebo ma mnoho bude stáť a pamiatka tá martinská musí sa rozkoreniť.

List 46. Matici slovenskej ^[371]

… Tunajší profesor Šmid^[372] posiela rukopis Botaniky,^[373] ktorý Matica vraj už prijala a teraz má dať vytlačiť. Gymnáziu revuckému, t. j. patričnému profesorovi a žiactvu, a prestredne ovšem celému gymnáziu záleží na tom, aby ten rukopis vytlačený mohli v druhom semestri tohto roku už užívať, a síce preto, poneváč na odpisovanie je priobšírny a že sa z tlačeného omnoho učí, keď aj ten mnohý čas do ohľadu nevezmeme, ktorý je potrebný k odpisovaniu dlhšieho štúdia. Prosil by teda preveľmi, aby si bol tak dobrý, taký poriadok urobiť, žeby tú botaniku tunajšie gymnázium s koncom budúceho februára už vytlačenú mať mohlo. Ja nevidím v tom žiadnej ťažkosti, žeby sa každý týždeň dva hárky vytlačiť mohli. Veď je Škarnicel^[374] „tlačiarom Matice“, a p. Lichard,^[375] ktorý posudzoval rukopis, býva pri tlačiarni, a je sak ugyan^[376] znamenitý korektor, a nadto národovec taký a taká dobrá duša, že by tú extraordinárnu prácu vďačne vzal na seba, aby posielaním sem a ta korektúr čas neubiehal. Krem toho myslím, že by mu tú prácu či tlačiar, či Matica honorovať mohli.

Toto je prosba tunajšieho gymnázia, pomáhajte že mu, aby keď už raz legálnymi formalitami je vystrojené i svojou vnútornou silou a prostriedkami vlastnými sa utvrdilo — atď.

Vo Veľkej Revúci dňa 9/12 867

Ján Francisci v. r.

List 47. Jánovi Drahotínovi Makovickému ^[377]

Vo V. Revúci 23. 12. 867

Brat môj drahý!

Odpusťte mi dlhé úvody a mnohé vysvetlivky. Vy vec i tak porozumiete a ja nestačím.

Preklenúť nám treba mŕtvotu v národe a hýbať sa vo všetkom, čo len môžme.

Ide nateraz hlavne o tieto 4 veci.

1. Aby sa na snem bezodkladu poslali petície v otázke národnej, a síce k rukám Adolfa Dobrianskeho. Petície môžu prísť od mítingov inteligencie národnej, lebo od obcí, lebo od privátnych s množstvami podpisov opatrené. Obsah môže byť lebo všeobecné doliehanie, lebo doliehanie na vyplnenie memoranda, lebo dač podobného petícii agočských Rusov, ktorú ja za značne lepšiu držím ako memorandum. Petícia nech je krátka, stručná, závažná.

2. Liptov nech pošle petíciu na snem za bezodkladné vystavenie Košicko-sliezskej železnice,^[378] a síce od kongregácie stoličnej, lebo od všetkých obcí, ktoré to myslím ochotne urobia, lebo tiež od samotných jednotlivcov.

3. Tu sa založila Vzájomná pomocnica^[379] na spôsob českých záložen — na jar — dosiaľ má už vyše 1 000 zl. kapitálu a účinkuje znamenite. Ja som jej stanovy prepracoval a do maďarčiny preložil. Na Štefana^[380] máme valné zhromaždenie, z ktorého stanovy predložíme na potvrdenie. Podľa stanov bude stáť naša pomocnica vo vzájomnom spojení so všetkými podobnými spolkami. Krem znamenitosti veci samej bude tedy spolok ten mať tú znamenitú stránku, že sa na jeho poli národovci, ktorí prácu majú v rukách držať, môžu získati dôveru ľudu cestou a spôsobom ľudu veľmi pochopiteľným a že národ sa môže spojiť a zorganizovať celý. Stolicu liptovskú by ste mali identne rozdeliť a isté okresy a tak pozakladať pomocnice v Hybiach, v Mikuláši, v Sielnici, v Lupči a v Ružomberku. Obce okolité by samy od seba gravitovali a pripojili sa k týmto centrám. Spolok sa môže hneď založiť, kadenáhle bude mať stanovy, k čomu by najlepšie bolo vypýtať si tunajšie, lebo sú tak vypracované, že všade môžu byť upotrebené. A potom sa majú stanovy aj s prekladom maďarským v troch exemplároch predložiť otcom stolice a ministerstvu na potvrdenie.

4. Od nového roku ide zdvoje slovenských politických novín vychádzať. Záleží na tom, aby oboje jedny vedľa druhých, a nie jedny proti druhým obstáť mohlo. Bobulove noviny^[381] mnoho dobrého môžu vykonať. Ale nesmieme dovoliť, že by Vedomoti^[382] padli, preto poneváč my Slováci nesmieme byť bez slovenského časopisu, keď Bobulove podľa náčrtu programu majú byť orgánom maďarónov, národovcov, teda takým tót ajkú magyar^[383] politikusov a demokratov — kpr. á la Bohúňmenis, a ak by tento smer mal zvíťaziť, aj beda, aj hanba by bola nám Slovákom. Bobulovi teda nemáme prekážať, ak on nezavdá k tomu príčinu, ale ani Vedomosti nesmieme zanedbať, aby nepadli. Treba sa nám teda postarať aj o dostatočné odberateľstvo, aj o vytrvalé náležité pomocníctvo, aby Vedomosti rozmanitosťou a znamenitosťou, rezkosťou obsahu pútali k sebe odberateľstvo. V poslednom ohľade ustrojiť treba dopisovateľstvo, ktoré by riadne, vytrvale a náležite nielen povrchne pracovalo.

Porúčam Vám tieto predmety k prevedeniu čím skoršiemu a rozsiahlejšiemu v Liptove a v susednej Orave.

Pozdravte sa vospolok všetci a daj Vám Boh šťastlivé sviatky a šťastlivý nový rok

Váš úprimný J. F.